Jana Slobodová
Blahoslavení duchom
Blahoslavení duchom I. Blahoslavení duchom, odvekí pútnici! Kráčajúci k Hore Mohamedovej, k Múru nárekov, či Káne Galilejskej. Kráčate a veríte. Keď prídete k vytúženému cieľu, upevníte svoju vieru.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Jana Slobodová
Spálené mosty
Netrápim sa, nesmútim nad rozliatym mliekom. Nepomôžu ani veky vekov zabudnúť na to, že mi bolo ublížené. Ublížené ako žene, ublížené ako človeku. Už vysychá slza v oku, už srdce tak nebolí, už vidieť úsmev na tvári.
Jana Slobodová
Tisíc kúskov
Si ako odvrátená tvár mesiaca. Chladná a v tme stratená, na tisíc míľ od slnka vzdialená. Nie nedávam Ti za vinu, že nepoznáš nehy rovinu. Veď akoby si ju mohol znať, keď vzdialená Ti bola doteraz.
Jana Slobodová
Človek
Som človek a nie som pripravená na čokoľvek. Len Oni si to myslia a tak naložia mi vždy o niečo viacej, čo si myslím, že by som nikdy neuniesla ... kúsok po kúsku.
Jana Slobodová
Brať a dať
Bol taký niekto, kto nevedel ľúbiť tak povedal si, že na lásku hrať sa môže skúsiť.
Jana Slobodová
Vesmírne mestá
Som povznesená nad to, čo bolo dakedy pre mňa predsukom. Aj keď občas neistá som si svojím úsudkom, viem, že všetko, čo sa deje má svoj význam. A že rozhodnutie moje vždy niekam speje. Či je to na sever a či severo-severo-západ. Neodháňam od seba už ani jeden splašený nápad a pokúšam sa chápať súvislosti.
Jana Slobodová
Chorá
Neviem prečo bývam často chorá a tak po tom pátram. Niekedy chátram na tele i na duchu a nerada počúvam svoju predtuchu.
Jana Slobodová
Nový začiatok
Bola jedna hodina v noci, Simona sedela na stanici a celá sa triasla ako osika. Ťažko povedať, či sa viac triasla zimou a či strachom. Strachom, ktorý zažila už hádam tisíckrát. Strachom o svoj život, strachom o život detí. Opäť ju Peter vyhodil na ulicu. Mladšia dcéra Veronika jej zaspala v lone a staršia Vlasta ju držala za ruku a prosila ju, aby od otca odišli. Ráno má ísť do školy, čaká ju polročná písomka z matematiky. Síce sa učila a látke rozumela, ale tieto ponocovania v poslednej dobe prispeli k jej zhoršenému prospechu. Predtým mávala samé jednotky a teraz už pár krát doniesla domov aj trojku. Prebdené noci jej neprospievali. Nevedela sa koncentrovať, hlava jej klimbala nad lavicou a z ničoho nič dostávala záchvaty úzkosti a plaču. Čoraz viac sa uťahovala do seba, prestávala komunikovať s okolím, hoci predtým bola vždy veselá a kamaráti sa okolo nej točili.
Jana Slobodová
Som žena
Som žena a nemôžem za to. Som proste aká som. Taká, akú ma Pán Boh stvoril. Ktovie, možno bol vtedy chorý.
Jana Slobodová
A znovu som sama
A znovu som sama... Zobudila som sa jedného rána a zrazu bolo všetko ináč. Vedľa mňa ležal iný človek a čakal na čokoľvek, len nie na Mňa.
Jana Slobodová
Kniha života
Prišiel starček vetchý a ponúkol ma chlebom. Tak na oplátku podala som mu misku s polievkou. Pýtam sa ho: „Kdes doteraz bol?“ On na to: „Nepodala by si mi aj soľ?“ „Ach ozaj! Veď polievka bez soli je hrozná.“ Prišiel starček vetchý a poznala som v ňom svojho učiteľa. Neviem čím, no pripomínal mi môjho deda. Sadol si na lavicu a s láskou sa na mňa pozrel. A vtedy akýsi starý pocit vo mne dozrel.
Jana Slobodová
Posledný súd
Nie! ešte nenadišiel čas zabudnúť. Nie je nám povolené súdiť druhých, len neviem, či Boh má na každého stejný meter.
Jana Slobodová
Veštenie
ONA JEMU Chcem Ti čítať z dlaní a byť s Tebou ráno na svitaní. Cítiť Tvoj dych vedľa seba, spávať sa mi túžbou nedá. Nebáť sa odhodiť strach mať znovu niekoho rád. Len tak sa Ti tíško odovzdať... akoby to bolo prvý krát a naposledy. Vložiť sa do Tvojich dlaní, keď mi budeš sladko šepkať: „Jani“.
Jana Slobodová
Zlomený kľúčik
Zlomil sa kľúčik a ja neviem prečo. Zlomil sa kľúčik a v kľúčovej zámke ostal. Znovu ma Pán Boh a či niekto iný vo svojej hre dostal.
Jana Slobodová
Hlbiny ľudskej duše
Sama sa divím hlbinám svojej duše. Pri šťastí a harmónii, ktoré momentálne zažívam, zrazu vytryskne prehlboký smútok, žiaľ. Veľakrát neviem, odkiaľ sa tu vzal, čo tu robí, za čím smútim, prečo narúša môj kľud.
reklama
Jana Slobodová
Tak už som tu...!
Tak, a už som tu...! Už som sa narodila. Prišla vytúžená chvíľa, keď uzrela som svetlo sveta. Nadychujem sa z plných pľúc a chcem kričať: „Haló, ľudia, tu som!“ Ale slová nederú sa na jazyk tak spúšťam svoj krik v podobe plaču. A už vidím, konečne, ako otec s mamou sa ku mne sáču, aby videli, kto to na svet prišiel. Aby povedali mi svojimi očami: „Tak vitaj, už dlho čakáme Ťa.“
Jana Slobodová
Tulák
Každé ráno, skoro zaránky obúvam tulácke topánky. Som ako ten kočovný Cigán – temer každú noc si niekde inde líham.
Jana Slobodová
Zem
Zavri svoje oči nech cítiš, že Zem sa stále točí. Nech sa deje čo sa deje, či sa zemská kôra chveje a či vanú silné vetry, na svete sa stále hrajú deti. Či sú čierne a či biele, bohaté či chudé, či sú na ne matky hrdé. Len nie všetky majú to šťastie.
Jana Slobodová
Predavač Šťastia
Som predavač Šťastia. Chodím po trhu s košíkom plným štvorlístkov a rozdávam úsmev. Každý z nás má nejaký údel, no na každého čaká minimálne jeden štvorlístok.
Jana Slobodová
Svet prišiel o filmovú hviezdu!
Vracala som sa z Bystrice na Zaježku cez Zvolen. Keďže som mala čas dve a pol hodinky, povedala som si, že skočím na Zvolenský zámok – osobne sa popýtať, či nepotrebujú sprievodkyňu. Už pred vstupnou bránou mi to bolo trošku podozrivé. Akýsi chlapíci vynášali zo zámku kusy dobového nábytku. Vravela som si, že sa tu asi deje dáka akcia – remeslá alebo šermiari, resp. niečo podobné. To, že sa tam obšmietali zo dvaja chlapi vo vojenských dobových uniformách, mi však vôbec neprišlo zvláštne.
