Jaroslava Smejkalová
Máte radi Brahmsa?
Toto nie je báseň Toto je rozhovor Pre teba O tebe Bez teba Aký vedieme nad ránom Sami O sebe Bez seba V prekúrenej izbe So 100% vlhkosťou vzduchu Cítim sa totálne dehydrovaná V tejto domácnosti
...som mladé dievča v starom meste...hľadajúce tie správne slová...Glitter GraphicsZhasnite svetlá vchádza poéziaDrevené nohy odložte si niekama vyznajte jej láskuvyznajte lásku tráve mestám riekamMilujte svojich mužov svoje ženyvnímajte dlho do nocia potom píšte básne krehkí očarení J.U. Zoznam autorových rubrík: Paralelné svety, Na ceste, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
Toto nie je báseň Toto je rozhovor Pre teba O tebe Bez teba Aký vedieme nad ránom Sami O sebe Bez seba V prekúrenej izbe So 100% vlhkosťou vzduchu Cítim sa totálne dehydrovaná V tejto domácnosti
„Prosím ťa, správaj sa dôstojne! Veď si dospelá!“ Povedal mi otec cestou v aute. Ja som sa v tej chvíli strašne snažila spomenúť si, čo znamená dôstojne a dospelá, spomenúť si, či som to vôbec niekedy vedela. A pravdepodobne nevedela.
Čo na tom záleží Že ti zase raz uleteli včely Z dlhej chvíle mojej akútnej neprítomnosti
Bolo to v deň keď som mala oblečené červené pančuchy. Veľmi červené a nové topánky. Do tých starých sa stále niekto navážal a bolo mi už ľúto vystavovať ich pohŕdavým pohľadom. Musí to byť veľmi smutné byť starými topánkami, ktorými sa pohŕda. Bol to taký výnimočný deň a nie len kvôli tým topánkam. Bol výnimočný tak všeobecne, ako bývajú niektoré dni výnimočné
Najprv som sa bála. Potom smiala. Teraz len tak sedím. Dva mesiace a nejaké drobné. Čo si s ním počnem. Hovorte mi slečna šoférka.
A tak sa to stalo. Ja som písala a Gerhard fotil. Tak vznikla naša prvá spoločná výstava. Dnes Vám z nej ponúkam prvé dva kúsky, ani neviem ako to nazvať, možno diela, kde sa snúbi poézia s fotografiou. On a ja. Ja a on. My a naše Dueto.
Ľudia. To je jednoduchá veta. Tá najkratšia, najdlhšia veta na svete. Možno v celom vesmíre. V mojej izbe určite. Kráčajú pod dáždnikmi. Stoja pod stromom. ĽUDIA.
Bolo to v ten deň, keď som mala oblečenú zaväzovaciu sukňu a fúkal vietor. Čiernu s oranžovožltými tulipánmi. Pridržiavala som si ju rukami na stehnách.
Írsko je ostrov. Írsko je ostrov v Atlantiku. Írsko je vždyzelený ostrov v Atlantiku. Írsko je prekrásny vždyzelený ostrov v Atlantiku. Írsko je mystický, prekrásny, vždyzelený ostrov v Atlantiku. Írsko je čarovný, mystický, prekrásny, vždyzelený ostrov v Atlantiku. Írsko je ostrov z vašich snov. Írsko je...Druhá séria fotiek z mojej cesty na ostrovy.
Neidentifikovateľné zvieracie ričanie, žeravá páľava, mučiace nástroje, blázni odtrhnutí z reťaze. APOKALYPSA nie je budúcnosť. Apokalypsa sa deje TU A TERAZ! Milí priatelia, pozývam Vás na prechádzku INFERNOM!!!
A opäť som raz oprášila svoje túlavé topánky. A keďže teploty sa koncom mesiaca júl pohybovali v nevyhovujúcich výšinách nastal čas sťahovania sa do chladných krajín. A keďže putovanie po severe vydolovalo vo mne dušu dobrodruha nedalo sa odolať. Tentokrát som svoj cestovateľský kompas obrátila smerom na západ. Na západ najzápaditejší. Ďalej to už nešlo. Ďalej bol Atlantik, modré nekonečno. Írko-Wales 2006. Prvá séria fotiek z mojej cesty na ostrovy.
,,Raz o tebe napíšem blog.“sľúbila som raz dávno Jozefovi. Ani neviem kedy to bolo. Asi už veľmi dávno. A možno to bolo včera. ,, Alebo báseň, alebo poviedku, alebo…Raz o tebe poviem celému svetu.“
Nepoznám priebeh Krebsovho cyklu Dýcham na niečí dlh Mám dôvod robiť čosi bezdôvodne?