Helena Smihulova Laucikova
Zelené tóny
V lese každý odtieň zelene vydáva iný tón. Málokedy falošný. Mne sa spájajú do príjemnej, upokojujúcej melódie. Niekedy sa mi chce v lese plakať, len tak od radosti.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Súkromné
Helena Smihulova Laucikova
Ema má mamu
Ema má mamu, mama má Emu. Vybavujem si obraz našej kuchyne, seba, ako ukazovákom tlačím na písmenká v šľabikári, mamu ako žehlí, občas sa na mňa pozrie a usmeje. Pokiaľ máme mamu, svet funguje spoľahlivejšie, bezpečnejšie.
Helena Smihulova Laucikova
Májová Mara
Liptovská Mara. Okolo nej sa točí zelený veniec hôr s čipkovaným snehovo-bielym zakončením. Slnko cez deň dychtivo pooblizuje sneh z vrchov, ako prvú zmrzlinu, ale v noci sa vietor znovu vyváľa po snehu a prinesie ráno do dolín ostrý, horský vzduch. Pomieša sa s vôňou kvitnucej trnky, vlhkej zeme, ihličia prehriateho slnkom a studenej vody. Je to drsná pradávna zemitá vôňa.
Helena Smihulova Laucikova
Miery, váhy a iné veličiny
K číslam a matematike pociťujem obdiv. Možno je to obdiv k nepoznanému a tajomnému svetu, kde vládnu vlastné zákony. Čísla sú jasné, presné, ako máločo na svete. Také sú aj vzťahy medzi nimi. Platia rovnako v ZDŠ aj v celom vesmíre. Ale, občas, v mojom svete, sú veľmi rozporuplné. Mne to vôbec nevadí, len ostatní sa čudujú mojim nejednoznačným číselným vyjadreniam.
Helena Smihulova Laucikova
Roz-tápa-nie
Zima sa už len nerozhodne moce. Raz odíde, potom sa vráti. Cez deň roztopí ľadové putá, v noci ich zase spúta, pritúli sa k nim ako ja k piecke. Tápe, ne-vie kade ísť.
Helena Smihulova Laucikova
Nevítaná návšteva a liečivá esencia
Tri dni s ňou vydržím, potom hádam vypadne, pomyslela som si. Nevolala som ju, prišla bez pozvania, tak sa hádam dovtípi, kedy má odísť. Kdeže! Zasedela sa u mňa, vylihuje v mojej posteli, drzo si robí čo chce. Ch. Chorobová. Usalašila sa, dokonca si po pár dňoch pozvala aj ďaľšie príbuzné a kamarátky.
Helena Smihulova Laucikova
Čokoláda v lese
Prechádzka a horúca čokoláda sú dobré na nervy. Touto dvoj kombinánciou víťazím nad zimou. Mám rada vôňu horúcej čokolády, jej teplé odtiene hnedej a sladkosť v ústach.
Helena Smihulova Laucikova
s-nežne
Poletuje sneh. Najprv ľahko, nežne ako perie. Potom sype, poriadne natriasa perinu.
Helena Smihulova Laucikova
Operácia zips
Idém, vydrž trošku, len ešte zatiahnem, do frasa, už nedotiahnem. Ani hore, ani dole. Sedím doma na chodbe v zimnej vetrovke a bojujem so zipsom. Vidím samu seba v zrkadle, ako naberám červenú farbu zlosti. Počujem buchnutie dvier auta. Čo sa toľko moceš?!
Helena Smihulova Laucikova
Kuchynská dilema
Mám kuchynskú dilemu. Staré spotrebiče dosluhujú. Je to vážne, vážne. Alebo budem mať svoju starú, praktickú kuchyňu, alebo takú, čo pripomína sterilnú operačnú sálu. V skutočnosti by sa mi páčila v kuchyni veľká tehlová pec, na ktorej by som varila šifliky s kapustou. Keby niečo vykypelo, zasyčalo, zavoňalo, nič by sa nestalo. Šuchla by som utierkou a hotovo. A varila by som vo svojich prácou doráňaných kvietkovaných hrncoch.
Helena Smihulova Laucikova
Januárový slnečný deň
Ráno. Slnečné lúče sa vytrvalo zapierajú do skla a príjemne hrejú. Poznať, že slnko k nám začalo byť priateľskejšie naklonené.
Helena Smihulova Laucikova
Nauč ma povedať zbohom
To je názov románu Márie Lazárovej. Vyšiel koncom minulého roku vo vydavateľstvo Motýľ. Zaujal ma už názov. A keď zaujme názov, to je dobré znamenie. Mierne ma síce iritoval, aj keď som nevedela prečo.
Helena Smihulova Laucikova
Vianočné drobnosti
Vôňa snehu zmiešaná s vanilkovým cukrom. Lavička obaľovaná v kokosovej múčke. Borovicový dych zeleného ihličia posypaný práškovým cukrom. Zmes bielej všetkých odtieňov. Jabĺčko v záveji. Ligotavá vianočná výzdoba strechy. Z komína stúpa teplo domova .
Helena Smihulova Laucikova
Staré korčule
Sfúkla som z nich prach a dotkla sa popraskanej, starej kože krasokorčuliarskych topánok. Svieža biela farba sa zmenila na šedivú . Koľko majú vlastne rokov? Naprázdno som prehltla a dotkla sa svojej tváre. Máme rovnako pekné škrabance od života i spomienky. Sme krásne staré dievčatá, staré korčule.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Odpustky
Priestory nákupného centra pulzovali vianočným rytmom. Umelé mesto, pomyslela som si. Vôbec nepoznať aké je von počasie. Dokonca ťažko určiť aj v ktorom som meste. Napriek tomu môj vnútorný svet bol naladený veľmi príjemne. Pomocem sa tu, popozerám, niečo hádam aj kúpim a potom si dám kávičku, plánovala som si.
Helena Smihulova Laucikova
Priestor v nás
Priestor je trojrozmerný prírodný alebo architektonický útvar. Príroda je ako stvorená na otvorenie vlastného priestoru v nás. Spojí sa vonkajší priestor s vnútorným. Prináša pocit slobody a voľnosti tela i myšlienok.
Helena Smihulova Laucikova
Pýtajte sa, kým sú ešte tu
Putá v rodine medzi generáciami sú neviditeľné pavučiny. Niekto by ich rád pretrhol, niekto ich upevňuje. V skutočnosti je to jedno. Budú existovať či chceme, alebo nie. Aj my sme súčasťou tejto pyramídovej rodinnej siete život. Sme na jej konci a zároveň na začiatku.
Helena Smihulova Laucikova
Príťažlivosť
Zrelé jablko spadlo zo stromu na zem. Eva dala Adamovi jablko. Príťažlivosť.
Helena Smihulova Laucikova
Zaprášený úsmev
Čo sa smeješ, máš stresovať! Vieš mi vysvetliť prečo sa tak, tak zvláštne usmievaš? Nepočujem, kričím môjmu mužovi, aby som prehlušila zvuk zbíjačky, rezonujúcej v dome. Obchádzam plechovice s farbami, kľučkujem s hrncom plným polievky pomedzi naskladaný nábytok.
