Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Len také potajmé vzlyknutie, akože nič, trošku zakamuflované kašlaním, alebo náhlou nádchou. Pri filmoch neplačem, ale v živote áno. A z chuti. Ešte aj z plaču sa dá vytrieskať niečo zo života. V tom som dobrá.
Z ja-blka som zjedla „ja“,ostalo blko. Nakoniec iba O- hryzok.
Keď pôjdete diaľnicou, smer Liptovský Mikuláš - Poprad, tak koloseum vo Východnej neuvidíte. Aj pekná panoráma Tatier len tak prefrnkne okolo vás.
Milá Hanelle. Konečne som bola na Tvojej výstave textílií v Tatranskej Lomnici. Aj Peter bol, aj stará mama . Sympatickej vedúcej UĽUV-u som povedala, že som Tvoja kamarátka, či môžem fotografovať. Fotila som, krútila sa, plazila sa, ale aj tak sa mi nepodarilo zachytiť to utkané kúzlo. Takú nežnú krásu, som dávno nevidela, iba ak v prírode.
Predstavenie sa konalo na jazierku v Rajeckých Tepliciach v pekné letné dopoludnie.
Horúci nedeľný podvečer. S pribúdajúcou tmou ľudia začínajú ožívať. Pomedzi staré, krivolaké uličky občas zavanie prúd vlhkého morského vzduchu okorenený vôňou soli, pečených rýb a krému na opaľovanie. Miešajú sa pachy, vône, zvuky i rôzne jazyky. Všetko je pomiešané. Aj grécka hudba sa posplietala s akýmsi cudzincom. Malá rybárska osada sa cez leto zmení na novodobý Babylon.
Včera som zjedla čudnú čerešňu. Bola „zobnutá „ škorcom. Dajte na to pozor, lebo do 24 hodín budete rozumieť ich reči a môžu sa dostaviť aj rôzne iné vedľajšie účinky.
Kvietky a uško na hrnčeku mi navodzujú príjemnú atmosféru pri pití kávy. Mám aj sviatočný, elegantný hrnček z porcelánu, na sviatočnú náladu. Aj trošku „oklčený“ pracovný hrnček, vtedy pijem kávu len tak úchytkom a ani si poriadne nesadnem. V našej rodine má každý svoj obľúbený hrnček, iba sviatočné máme všetci rovnaké.
Prosím Ťa, načo je nám umývačka riadu, veď Ty celkom dobre umývaš riady. Občas síce, no nič, veď si umyjem tanier ešte raz. Ale ja nechcem byť umývačka riadu, ja chcem umývačku riadu. Videl si tú reklamu, koľko by sme ušetrili? Ako tej gazdinke šušťali tisíckorunáčky v ruke?
Dobre, tak päťkrát ich mal oblečené, viac nie. Nestačil ich ani ušmudlať. Ešte neprané a na zadku už zodraté. Na tých miestach, ako keby sedel v kuse 48 hodín na bicykli a riadne ťahal, alebo jazdil na koni. Nič také. V tých rifliach bol raz v kine. Priznal sa, že v nich aj sedel, teda na zadku. A ešte v nich chodil po meste.
Bol to zvláštny dom. Priťahoval môj pohľad ako magnet. Stál pred mestom, alebo za, ako chcete. Nemala som dôvod prečo tam zastaviť. Ani ma to nelákalo. Bol starý, ale v podstate to bola pekná budova. Trošku mi pripomínala školu, alebo internát zo začiatku 19. storočia. Ošarpanosť, šedivosť jej pridávala na zvláštnosti a ťaživej atmosfére.
Prestaň, nebzzzúkaj, či čo to hovoríš! Nebzuč, znervózňuješ ma. Kade si sa tam vopchala, tak tade choď aj von. Mucha jedna otravná, digestorová.
Aké čaro môže mať čistenie topánok? Pre mňa má. Spája sa mi so sobotným popoludním, mojim otcom a vôňou krému na topánky, boxom. Čaro spomienky. V tom to bude. A aj v čistých topánkach. Čisté topánky sú vizitkou, neviem presne čoho, ale dobrou.
Poznám miesto, kde rastie divá čerešňa. Vyjdem z domu a urobím si malú prechádzku. Nemám to ďaleko. Kráčam po mäkkom koberci lesných chodníčkov. Točia sa, kľukatia a za každým oblúkom nedočkavo čakám, kedy ju uvidím. Strapatú, neučesanú, nežne bielu korunu kvetov divej čerešne.
Nové technológie, sú nové technológie a dôchodkyňa som ja. Patrím do generácie, ktorá vie písať aj perom. Viem ako sa píšu veľké začiatočné písmená. Viem aj násobilku. Čítať tiež viem, princíp čítania je stále rovnaký. Prednosťou nových technológií je, že nám všetko uľahčujú, aby sme sa mohli pohodlnejšie a rýchlejšie ponáhľať. Kde, presne sa nevie.
Blízko je niekedy ďaleko. Vzdialenosť sa môže merať aj emóciami. Smútkom odlúčenia, radosťou z blízkosti, alebo naopak. Neviem ako nazvať takúto extra jednotku vzdialenosti. Možno jednotka poznania. Pre niekoho blízko, pre niekoho ďaleko. Z jedného bodu.
Starká, máš tu návštevu! Kričí vnuk, kdesi do útrob domu. Neviem, kde sa podela. Alebo bude v dielni pri krosnách, alebo v záhradke. Starkáá!
V noci ma zobudila moja vlastná noha. Čo chceš, hovorím jej. Prečo mi klopkáš neviditeľným kladivkom presne na to citlivé miesto, kde som ju mala zlomenú? Tesne nad lyžiarskou topánkou.
Keby som sa nepotrebovala skryť pred dažďom, možno by som si ho ani nevšimla. Malý obchodík, sekáč. Pozriem dnu, keď som ho už objavila. Miestnosť tak asi, šesť krát šesť. Tovar nie svetové značky, ale kvalitný. Vo vzduchu netypická vôňa pre sekáč. Vôňa vypranej a vyžehlenej bielizne. Podľa mňa aj tak, najvyššiu kvalitu v obchodíku mala predavačka.
Mám na ne slabosť. Na koberce tkané doma, nie kúpne. Možno preto, že v detstve sme ich mali v kuchyni. Spájajú sa mi s teplom a vôňou domova a starou mamou. Aj teraz „v mojej“ kuchyni máme pekné domáce.
