Helena Smihulova Laucikova
Tancujúce plamene
Pohľad do ohňa je asi najstaršie divadlo. Plamene sa vykrúcajú, vyskakujú, bojujú s čiernou tmou. Prelínajú sa, menia tvary. Môžu vyzerať ako čokoľvek. Rozpálené do červena tancujú svoj tisícročný tanec.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Azorove hodiny
Azor nenosil hodinky. Hodiny mal vmontované kdesi v sebe. Nikdy som neprišla na to, kde. Boli veľmi spoľahlivé. Vždy presne vedel, kedy prídem z roboty domov, že je čas na prechádzku, kedy prídu smetiari, či poštár. Vedel aj kedy príde Silvester a Nový rok.
Helena Smihulova Laucikova
Vianočné drobnosti
Vôňa snehu zmiešaná s vanilkovým cukrom. Lavička obaľovaná v kokosovej múčke. Borovicový dych zeleného ihličia posypaný práškovým cukrom. Zmes bielej všetkých odtieňov. Jabĺčko v záveji. Ligotavá vianočná výzdoba strechy. Z komína stúpa teplo domova .
Helena Smihulova Laucikova
Staré korčule
Sfúkla som z nich prach a dotkla sa popraskanej, starej kože krasokorčuliarskych topánok. Svieža biela farba sa zmenila na šedivú . Koľko majú vlastne rokov? Naprázdno som prehltla a dotkla sa svojej tváre. Máme rovnako pekné škrabance od života i spomienky. Sme krásne staré dievčatá, staré korčule.
Helena Smihulova Laucikova
Odpustky
Priestory nákupného centra pulzovali vianočným rytmom. Umelé mesto, pomyslela som si. Vôbec nepoznať aké je von počasie. Dokonca ťažko určiť aj v ktorom som meste. Napriek tomu môj vnútorný svet bol naladený veľmi príjemne. Pomocem sa tu, popozerám, niečo hádam aj kúpim a potom si dám kávičku, plánovala som si.
Helena Smihulova Laucikova
Finalista a outsider
Často sa zdá, že stavím na nesprávneho koňa. Je pravda, že ma to nič nestojí, keď prehrá. Ale som veľmi šťastná a hrdá, keď ostatných prekvapí a zvíťazí . Len o trochu menej, ako by som vyhrala sama. Chce sa mi zakričať: “Ja som to vedela, hovorila som vám“. Mám dobrý nos. V poviedkach a zamysleniach Laca Remeňa som „zaňuchala“ niečo, čo má cenu. Skôr ako ho ocenila odborná porota súťaže „poviedka 2008“ .
Helena Smihulova Laucikova
Priestor v nás
Priestor je trojrozmerný prírodný alebo architektonický útvar. Príroda je ako stvorená na otvorenie vlastného priestoru v nás. Spojí sa vonkajší priestor s vnútorným. Prináša pocit slobody a voľnosti tela i myšlienok.
Helena Smihulova Laucikova
Pýtajte sa, kým sú ešte tu
Putá v rodine medzi generáciami sú neviditeľné pavučiny. Niekto by ich rád pretrhol, niekto ich upevňuje. V skutočnosti je to jedno. Budú existovať či chceme, alebo nie. Aj my sme súčasťou tejto pyramídovej rodinnej siete život. Sme na jej konci a zároveň na začiatku.
Helena Smihulova Laucikova
Príťažlivosť
Zrelé jablko spadlo zo stromu na zem. Eva dala Adamovi jablko. Príťažlivosť.
Helena Smihulova Laucikova
Pani mnohých tvárí
Zrelá hýriaca umelkyňa. Vyčaruje atmosféru svojimi farbami a vôňami, ako sa jej páči. Kamaráti sa s vetrom búrlivákom.
Helena Smihulova Laucikova
Zaprášený úsmev
Čo sa smeješ, máš stresovať! Vieš mi vysvetliť prečo sa tak, tak zvláštne usmievaš? Nepočujem, kričím môjmu mužovi, aby som prehlušila zvuk zbíjačky, rezonujúcej v dome. Obchádzam plechovice s farbami, kľučkujem s hrncom plným polievky pomedzi naskladaný nábytok.
Helena Smihulova Laucikova
Horehroním cez Vernár
Z liptovskej strany, sme sa prehupli cez Čertovicu na druhú stranu Nízkych Tatier.
Helena Smihulova Laucikova
V dreve
Drevo je živý materiál. Keď som bola dieťa, tak tuho som zvierala v ruke varešku, až som cítila svoj pulz a myslela som si, že aj drevenej vareške bije srdce.
Helena Smihulova Laucikova
Dezinfekcia slzami
Len také potajmé vzlyknutie, akože nič, trošku zakamuflované kašlaním, alebo náhlou nádchou. Pri filmoch neplačem, ale v živote áno. A z chuti. Ešte aj z plaču sa dá vytrieskať niečo zo života. V tom som dobrá.
Helena Smihulova Laucikova
Ja - blk - O
Z ja-blka som zjedla „ja“,ostalo blko. Nakoniec iba O- hryzok.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Prázdniny pod psa
Astor nemá kľúče od bráničky do záhrady, inak by si odomkol sám, ako doma. Minulé leto sa ich veľmi domáhal kvôli svojmu búrlivému prázdninovému nočnému životu, vraj ma nechce rušiť. Určite! Chcel slobodu. Oprel teda svoju labu o zvonček , ako sa na slušnú psiu návštevu patrí. Neprišiel sám, sprevádzala ho celá jeho ľudská svorka. S vankúšom na spanie a radami ako sa má správať Astor a ako ja.
Helena Smihulova Laucikova
Okolo kolosea
Keď pôjdete diaľnicou, smer Liptovský Mikuláš - Poprad, tak koloseum vo Východnej neuvidíte. Aj pekná panoráma Tatier len tak prefrnkne okolo vás.
Helena Smihulova Laucikova
Utkané slová
Milá Hanelle. Konečne som bola na Tvojej výstave textílií v Tatranskej Lomnici. Aj Peter bol, aj stará mama . Sympatickej vedúcej UĽUV-u som povedala, že som Tvoja kamarátka, či môžem fotografovať. Fotila som, krútila sa, plazila sa, ale aj tak sa mi nepodarilo zachytiť to utkané kúzlo. Takú nežnú krásu, som dávno nevidela, iba ak v prírode.
Helena Smihulova Laucikova
Iluminácia
Spôsob osvetlenia predmetu v obraze. Hra so svetlom, vytváranie ilúzie, atmosféry.
Helena Smihulova Laucikova
Labutie jazero
Predstavenie sa konalo na jazierku v Rajeckých Tepliciach v pekné letné dopoludnie.
