Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Bratislavská železničná stanica, máj 1968. Vlak, ktorý ide do Paríža by nemal byť taký obyčajný, sklamane si pomyslela Magda. Dlho nemohla odtrhnúť pohľad od ceduľky upevnenej hrdzavejúcimi skrutkami na dverách vagónu. Bratislava- Sttutgart - Paríž. Cez Prahu.
Presýpanie času z bodu A do bodu B v časopriestore presýpacích hodín. Definíciu času nepoznám, ani si s tým nelámem hlavu.
Horúci nedeľný podvečer. S pribúdajúcou tmou ľudia začínajú ožívať. Pomedzi staré, krivolaké uličky občas zavanie prúd vlhkého morského vzduchu okorenený vôňou soli, pečených rýb a krému na opaľovanie. Miešajú sa pachy, vône, zvuky i rôzne jazyky. Všetko je pomiešané. Aj grécka hudba sa posplietala s akýmsi cudzincom. Malá rybárska osada sa cez leto zmení na novodobý Babylon.
Včera som zjedla čudnú čerešňu. Bola „zobnutá „ škorcom. Dajte na to pozor, lebo do 24 hodín budete rozumieť ich reči a môžu sa dostaviť aj rôzne iné vedľajšie účinky.
Kvietky a uško na hrnčeku mi navodzujú príjemnú atmosféru pri pití kávy. Mám aj sviatočný, elegantný hrnček z porcelánu, na sviatočnú náladu. Aj trošku „oklčený“ pracovný hrnček, vtedy pijem kávu len tak úchytkom a ani si poriadne nesadnem. V našej rodine má každý svoj obľúbený hrnček, iba sviatočné máme všetci rovnaké.
Oranžová je horúca farba. Pomaranč je osviežujúci. Svetlý kubánsky aj červený kalifornský. Odtiene sú rôzne. Sadaj slnko, sadaj, za vysokú horu, keď nebudeš sadať stiahnem Ťa za nohu. Oblaky sú oranžové. Mám fatamorgánu. Možno mám úpal:)
Taký drobný malý kvietok. Stratila som ho na lúke. Odhŕňala som trávu, pozerala som sa, div som si oči nevyočila. V zelenej tráve sa skrývalo všeličo. Našla som veľa skutočných drobnosti majstrov. Nežné, nenápadné originály môjho šperku.
Prosím Ťa, načo je nám umývačka riadu, veď Ty celkom dobre umývaš riady. Občas síce, no nič, veď si umyjem tanier ešte raz. Ale ja nechcem byť umývačka riadu, ja chcem umývačku riadu. Videl si tú reklamu, koľko by sme ušetrili? Ako tej gazdinke šušťali tisíckorunáčky v ruke?
Na fotografiách vidno občas pod povrch, podstatu. Najmä z portrétov. Nikto sa mi nechce dať fotografovať. Tak som si našla jednu starú modelku, stoličku. Sedela v záhrade pod veľkou jabloňou, v tieni konárov .Na prvý pohľad šedivá a maličká. Bola pokojná a trpezlivá. Nič predo mnou netajila. Odkryla nánosy svojho života.
Obloha nad horami bola tmavá, skoro čierna. Mrmlala, hundrala, hromžila. Niekedy si prisvietila bleskom. Biele vankúše jej boli malé, prehadzovala ich z vŕška do doliny.
Dobre, tak päťkrát ich mal oblečené, viac nie. Nestačil ich ani ušmudlať. Ešte neprané a na zadku už zodraté. Na tých miestach, ako keby sedel v kuse 48 hodín na bicykli a riadne ťahal, alebo jazdil na koni. Nič také. V tých rifliach bol raz v kine. Priznal sa, že v nich aj sedel, teda na zadku. A ešte v nich chodil po meste.
Aká je to orgovánová farba? Odpovedám celou vetou: Orgovánová farba je farba orgovánu:) Orgovánová farba úradne neexistuje. Nevadí, každý si môže predstaviť svoju orgovánovú farbu. Bledo fialovú, do ružova, do bledo modra, tmavo fialovú aj bielu . Práve teraz bývam na orgovánovej ulici, v orgovánovom dome. Aj uteráky mám orgovánovej farby, všetky odtiene. Som orgovánová.
Bol to zvláštny dom. Priťahoval môj pohľad ako magnet. Stál pred mestom, alebo za, ako chcete. Nemala som dôvod prečo tam zastaviť. Ani ma to nelákalo. Bol starý, ale v podstate to bola pekná budova. Trošku mi pripomínala školu, alebo internát zo začiatku 19. storočia. Ošarpanosť, šedivosť jej pridávala na zvláštnosti a ťaživej atmosfére.
Nikto ma na ňu nepozval. A možno ani nebola. Pri pohľade na rozkvitnuté stromy v záhrade, chytila ma romantika. Obzerala som si nevestu v jemných bielo - zelienkavých šatách, ružové družičky.
Prestaň, nebzzzúkaj, či čo to hovoríš! Nebzuč, znervózňuješ ma. Kade si sa tam vopchala, tak tade choď aj von. Mucha jedna otravná, digestorová.
Posielam vám pohľadnice z liptovských podhorských lúk a pasienkov. Čisté zelené tóny ticha. Priestor a harmóniu. Kryštálový nápoj voňavého vzduchu ochutený studeným snehom hôr a ozdobený kvetmi bielej trnky. Spev škovránka a vzdialený cengot pasúcich sa ovečiek malého princa.
Aké čaro môže mať čistenie topánok? Pre mňa má. Spája sa mi so sobotným popoludním, mojim otcom a vôňou krému na topánky, boxom. Čaro spomienky. V tom to bude. A aj v čistých topánkach. Čisté topánky sú vizitkou, neviem presne čoho, ale dobrou.
Poznám miesto, kde rastie divá čerešňa. Vyjdem z domu a urobím si malú prechádzku. Nemám to ďaleko. Kráčam po mäkkom koberci lesných chodníčkov. Točia sa, kľukatia a za každým oblúkom nedočkavo čakám, kedy ju uvidím. Strapatú, neučesanú, nežne bielu korunu kvetov divej čerešne.
Voda v horskej rieke je čarodejnica. Dobrá aj zlá. Vie meniť tvar, farbu. Krútiť sa v divom tanci i jemne podržať kvet nad hladinou. Nežne šumieť, žblnkať , aj revať ako šialená.
Nové technológie, sú nové technológie a dôchodkyňa som ja. Patrím do generácie, ktorá vie písať aj perom. Viem ako sa píšu veľké začiatočné písmená. Viem aj násobilku. Čítať tiež viem, princíp čítania je stále rovnaký. Prednosťou nových technológií je, že nám všetko uľahčujú, aby sme sa mohli pohodlnejšie a rýchlejšie ponáhľať. Kde, presne sa nevie.
