Helena Smihulova Laucikova
Daždivá nedeľa
Pozerám sa z okna ako z divadelne lóže. Jednotvárny, uspávajúci, voňavý program. Krátka prestávka. Zase prší.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Životný refrén
V mojom živote sa pravidelne opakujú niektoré pocity, ako refrén . Obyčajne každých sedem rokov, nemusí byť presne na minútu. Jedna životná etapa sa končí, druhá začína a medzi tým refrén. Je plný emócií, ako v obohratej pesničke. Ľútosť za stratou, strach z neznámeho, nádej i viera v to, čo príde. Niečo vo mne sa zmení a ďalšia sloha je už o inom.
Helena Smihulova Laucikova
Liptovské lúky
Bola som na lúkach, obzerala som sa. Posielam vám zopár pohľadov. Liptovská Kokava, pod Kriváňom, dúfam, že nemáte alergiu na seno a trávu:)
Helena Smihulova Laucikova
Hra na koleno
Moje koleno nie je najmladšie, ale nevyzerá najhoršie. Len občas vydáva čudné zvuky. Skoro ako koleno v starom, pokazenom vodovodnom potrubí. Zbehnem na poštu, zakričala som do záhrady. Na nohy som si natiahla tenisky. Aj som si ich zašnurovala. Vezmi si mobil! Neviem načo, hneď som späť.
Helena Smihulova Laucikova
Zelené tóny
V lese každý odtieň zelene vydáva iný tón. Málokedy falošný. Mne sa spájajú do príjemnej, upokojujúcej melódie. Niekedy sa mi chce v lese plakať, len tak od radosti.
Helena Smihulova Laucikova
Ema má mamu
Ema má mamu, mama má Emu. Vybavujem si obraz našej kuchyne, seba, ako ukazovákom tlačím na písmenká v šľabikári, mamu ako žehlí, občas sa na mňa pozrie a usmeje. Pokiaľ máme mamu, svet funguje spoľahlivejšie, bezpečnejšie.
Helena Smihulova Laucikova
Májová Mara
Liptovská Mara. Okolo nej sa točí zelený veniec hôr s čipkovaným snehovo-bielym zakončením. Slnko cez deň dychtivo pooblizuje sneh z vrchov, ako prvú zmrzlinu, ale v noci sa vietor znovu vyváľa po snehu a prinesie ráno do dolín ostrý, horský vzduch. Pomieša sa s vôňou kvitnucej trnky, vlhkej zeme, ihličia prehriateho slnkom a studenej vody. Je to drsná pradávna zemitá vôňa.
Helena Smihulova Laucikova
Magdine PKO
Zajtra idem do tanečnej. Nemám si čo obliecť. Už dva razy som mala tie isté šaty, pritom boli aj tak sestrine. Skúsim si požičať od Soni bodkovanú blúzku. Látku jej mama kúpila v Tuzexe za bony a ušila ju suseda. Ale je bohovska. Požičala mi ju, ale na oplatku chcela moju červenú kabelku. Lenže ja som ju už sľúbila Dane. Tak som povedala, dohodnite sa medzi sebou.
Helena Smihulova Laucikova
Miery, váhy a iné veličiny
K číslam a matematike pociťujem obdiv. Možno je to obdiv k nepoznanému a tajomnému svetu, kde vládnu vlastné zákony. Čísla sú jasné, presné, ako máločo na svete. Také sú aj vzťahy medzi nimi. Platia rovnako v ZDŠ aj v celom vesmíre. Ale, občas, v mojom svete, sú veľmi rozporuplné. Mne to vôbec nevadí, len ostatní sa čudujú mojim nejednoznačným číselným vyjadreniam.
Helena Smihulova Laucikova
Roz-tápa-nie
Zima sa už len nerozhodne moce. Raz odíde, potom sa vráti. Cez deň roztopí ľadové putá, v noci ich zase spúta, pritúli sa k nim ako ja k piecke. Tápe, ne-vie kade ísť.
Helena Smihulova Laucikova
Nevítaná návšteva a liečivá esencia
Tri dni s ňou vydržím, potom hádam vypadne, pomyslela som si. Nevolala som ju, prišla bez pozvania, tak sa hádam dovtípi, kedy má odísť. Kdeže! Zasedela sa u mňa, vylihuje v mojej posteli, drzo si robí čo chce. Ch. Chorobová. Usalašila sa, dokonca si po pár dňoch pozvala aj ďaľšie príbuzné a kamarátky.
Helena Smihulova Laucikova
Čokoláda v lese
Prechádzka a horúca čokoláda sú dobré na nervy. Touto dvoj kombinánciou víťazím nad zimou. Mám rada vôňu horúcej čokolády, jej teplé odtiene hnedej a sladkosť v ústach.
Helena Smihulova Laucikova
Ja, občan
Vážení občania ania ia. Posmieva sa mi ozvena z mestského rozhlasu. Oznamujú, informujú, upozorňujú, nariaďujú nám. Odložím nedočistený zemiak, otvorím okno na kuchyni, aby som lepšie počula.
Helena Smihulova Laucikova
s-nežne
Poletuje sneh. Najprv ľahko, nežne ako perie. Potom sype, poriadne natriasa perinu.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Operácia zips
Idém, vydrž trošku, len ešte zatiahnem, do frasa, už nedotiahnem. Ani hore, ani dole. Sedím doma na chodbe v zimnej vetrovke a bojujem so zipsom. Vidím samu seba v zrkadle, ako naberám červenú farbu zlosti. Počujem buchnutie dvier auta. Čo sa toľko moceš?!
Helena Smihulova Laucikova
Kuchynská dilema
Mám kuchynskú dilemu. Staré spotrebiče dosluhujú. Je to vážne, vážne. Alebo budem mať svoju starú, praktickú kuchyňu, alebo takú, čo pripomína sterilnú operačnú sálu. V skutočnosti by sa mi páčila v kuchyni veľká tehlová pec, na ktorej by som varila šifliky s kapustou. Keby niečo vykypelo, zasyčalo, zavoňalo, nič by sa nestalo. Šuchla by som utierkou a hotovo. A varila by som vo svojich prácou doráňaných kvietkovaných hrncoch.
Helena Smihulova Laucikova
Januárový slnečný deň
Ráno. Slnečné lúče sa vytrvalo zapierajú do skla a príjemne hrejú. Poznať, že slnko k nám začalo byť priateľskejšie naklonené.
Helena Smihulova Laucikova
Nauč ma povedať zbohom
To je názov románu Márie Lazárovej. Vyšiel koncom minulého roku vo vydavateľstvo Motýľ. Zaujal ma už názov. A keď zaujme názov, to je dobré znamenie. Mierne ma síce iritoval, aj keď som nevedela prečo.
Helena Smihulova Laucikova
Tancujúce plamene
Pohľad do ohňa je asi najstaršie divadlo. Plamene sa vykrúcajú, vyskakujú, bojujú s čiernou tmou. Prelínajú sa, menia tvary. Môžu vyzerať ako čokoľvek. Rozpálené do červena tancujú svoj tisícročný tanec.
