Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Blízko je niekedy ďaleko. Vzdialenosť sa môže merať aj emóciami. Smútkom odlúčenia, radosťou z blízkosti, alebo naopak. Neviem ako nazvať takúto extra jednotku vzdialenosti. Možno jednotka poznania. Pre niekoho blízko, pre niekoho ďaleko. Z jedného bodu.
Niekde si nechala svietiť svetlo. Ja? A kto iný. Pozri sa sám. To svetlo je zadarmo a keby zhaslo, tak amen - tma.
Letný čas, zimný čas. Zem sa stále krúti rovnako , čo máme prekrúcať jej hodiny. Len, aby sa nenaštvala, tá zelená guľa.
Boba bola rodená psia herečka. Štíhla ryšaňa, s veľkými očami, s peknými hompáľajúcimi sa ušami upútala skoro každého. Nohy síce krátke, ale štyri. Hlas svetový. Jej rozsah sa pohyboval od prefajčených tónov barovej speváčky až po medovo anjelský .
Šibnutá šibačka šibe snehom, slintá šalátom a šunkou, šľahačkou, šťastím. Slnko nespi! Šomrem si s mokrými vlasmi pri okne.
Starká, máš tu návštevu! Kričí vnuk, kdesi do útrob domu. Neviem, kde sa podela. Alebo bude v dielni pri krosnách, alebo v záhradke. Starkáá!
Voda si žije svojim životom. Nájde si svoje neuveriteľné cestičky, prepchá sa všade. Nebojí sa prekážok. Mení formu, tvar. Podlezie, obíde, prská, studená, kľudná, životodarná aj ničivá.
Neviem, či je naša Koruna už súca na vydaj. Vraj je dobre pripravená. Aj u susedov, za hranicami, chystajú dievky na vydaj. Euro ich nechce, /ale ani oni sa oň zatiaľ netrhajú/, vraj sú pre neho nie dosť dobré. Našu chce, len neviem či to „áno“ bude úprimné a šťastné.
V noci ma zobudila moja vlastná noha. Čo chceš, hovorím jej. Prečo mi klopkáš neviditeľným kladivkom presne na to citlivé miesto, kde som ju mala zlomenú? Tesne nad lyžiarskou topánkou.
Keby som sa nepotrebovala skryť pred dažďom, možno by som si ho ani nevšimla. Malý obchodík, sekáč. Pozriem dnu, keď som ho už objavila. Miestnosť tak asi, šesť krát šesť. Tovar nie svetové značky, ale kvalitný. Vo vzduchu netypická vôňa pre sekáč. Vôňa vypranej a vyžehlenej bielizne. Podľa mňa aj tak, najvyššiu kvalitu v obchodíku mala predavačka.
Kryštálové sklo, ľad, voda, vzduch. Zamiešať. Kryštálové videnie.
Mám na ne slabosť. Na koberce tkané doma, nie kúpne. Možno preto, že v detstve sme ich mali v kuchyni. Spájajú sa mi s teplom a vôňou domova a starou mamou. Aj teraz „v mojej“ kuchyni máme pekné domáce.
Batohy a ruksaky sme nahádzali do kufra auta. Konečne sedím. Môžeme ísť? Aj som chcela odpovedať, ale ani hlások som nevydala. Možno, že som už spala. V Štrbe sa mi začalo snívať, že fotografujem. Ešte aj vo sne som počula: „to sú nápady“. Ale sen je sen, nik mi v ňom nebude rozkazovať. A tak som fotila a fotila. Občas som aj zakričala „brzdi, myslím aj nezavadzaj!“
Prelínajú sa farby, tvary, vône. Aj ročné obdobia. Niekedy ťažko rozpoznať kedy končí zima a začína jar. Predjarie, to je prelínanie jari do zimy. Na Liptove znamená prísľub jari, občas naozaj len sľub. Na končiaroch biela, v doline zelená. Studená voda vrie s ľadom . Posledné stopy lyží, alebo prvé stopy trávy. Pekné sľuby jari, len aby ich dodržala.
Dobre si treba premyslieť, čo človek povie. Koľkokrát by som možno aj vzala vypovedané slová naspäť. Nedá sa . A niekedy zase ľutujem, toto som mala vtedy povedať, že ma hneď nenapadlo! Správne slová mi prídu na jazyk niekedy až za tri dni, neskoro. Slová nemusia byť ani nikomu konkrétne určené, ale lepšie sa im darí, ak majú adresáta.
Na zdravie! Poriadne kýchaš, uvarím Ti lipový čaj. A máš? Mám. V lete sme so starou mamou natrhali lipový kvet, usušili, máme domáci. Aj medu Ti dám do čaju. To bude medecína. Nechoď von, poseď si pekne v teple a uvidíš akú zázračnú moc má lipa. Lieči telo i dušu.
Ráno som riešila obrovskú dilemu, čo si obliecť. Spomenula som si na Popolušku a z ničo nič aj na Pritivumen . Čo majú tie dve spoločne so mnou, myslím si , hrabajúc sa v skrini so šatami. Nejako to súvisí s obliekaním, aha, tiež si nemali čo obliecť.
Zime pristane biela farba. Uznávam, pre niekoho môže byť nudná a otravná a len čaká kedy zmizne. Posledný biely zimný tovar prišiel v jedno popoludnie. Ani sme ho nečakali, lebo objednávku sme poslali veľmi dávno a stále nič. Vysypali ho na strechu, do záhrady, všade. Robte si s tým čo chcete.
Kým sa život človeka dostane do pokojnej letovej hladiny, zažije mnoho vzrušujúcich období. Riskantných, zaujímavých, prekvapujúcich .Vzlety i pády. Teraz konečne letím pokojne. Prudko nestúpam, ani neklesám. Niekedy sa mi zdá, že za oknami letí život a ja stojím na mieste.
Poďme niekde. Kde? Je pošmúrne. Ani zima, ani jar. Aj takú náladu mám, nijakú. Veď ja sa tiež neviem rozhodnúť, ako sa mám. Poprechádzame sa , uvidíme.
