Helena Smihulova Laucikova
Ty si myslíš, že ja si myslím!?
Nesnaž sa mi čítať myšlienky, zle ich čítaš, povedala sestra. A aj keby si ich dobre prečítala, tak by si si ich vyložila po svojom, čiže zle, lebo som to myslela celkom inak.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Silná zostava
Večerné pondelky som si vyhradila na stretnutie s piatimi ženami, prostredníctvom televízie, programu STV2. Ich zostava sa niekedy mení, ale ja sa rozhovoru zúčastňujem stabilne.Nie, že by som sa diskusie nemohla dočkať, ale vždy
Helena Smihulova Laucikova
Ukryté v jablčníku
Novembrový vietor poriadne vyfukoval. Občas hodil do okna za hrsť farebných listov pomiešaných so snehom. Na strome sa držalo ešte zopár červených jabĺk. Včera sme hrabali lístie v záhrade a zase napadalo, povedal vnuk.
Helena Smihulova Laucikova
S októbrom na plese
V októbri sa nechodí na ples, ale Štrbské pleso má celoročnú sezónu. Nezvyčajne málo ľudí, rovnako naladených, nikde sa nenáhliacich. Ticho a pokoj, teplá, príjemná atmosféra s ustálenou slnečnou náladou
Helena Smihulova Laucikova
September
Nefotografuj ma, povedal mi September. Prečo, veď si pekný, mne sa páčiš, povedala som. Nie som ani mladý, ani starý, zamrmlal. Netáraj, pomyslela som si a odohnala dotieravú včelu. Pozri sa ako ťa obletujú . Si zrelý.
Helena Smihulova Laucikova
Pýtajte sa, kým sme ešte tu
V živote neplatia pravidlá, ako v šachu. Nič nie je čierno-biele, dobré-zlé kroky. Aj keď sa nám občas môže zdať, toto bol riskantný krok, urobíme ho.
Helena Smihulova Laucikova
Prestaňte sa tĺcť, lebo uvidíte!
Na zadných sedadlách auta nastalo na chvíľku ticho, malé detské ruky prestali šibrinkovať a zavládlo krátke prímerie. Bola som hrdá na svoj výchovný počin. Aha, aký mám rešpekt! Neviem síce vychovávať, ale výsledky mám dobré.
Helena Smihulova Laucikova
Rieka
Nejdem proti prúdu, nehľadám prameň, nejdem po prúde, nehľadám more. Môj tieň si namáča nohy vo vode ako čajka. Som rybou, som skala vyhladená časom rieky, som jazdkyňa na koni. Splývam s riekou .
Helena Smihulova Laucikova
Vtedy na deke
Soňa energicky vyprašovala deku, akoby dávala znamenie, dnes na Zlatých končím. Drobné smietky sa jej lepili na opálené telo, výdatne natreté Nubianom , čudne voňajúcim olejom, pripomínajúcim čiernu kolomaž.
Helena Smihulova Laucikova
Keď zakvitnú lúky
Mám rada ten čas, keď zakvitnú lúky. Dni sú dlhé a noci krátke, ako kvetované šaty dievčat v lete. V rovnakej prírodnej scenérii sa mi objavujú dávne obrazy.
Helena Smihulova Laucikova
Keď žmúrime do tmy
Poéziu nečítam každý deň, rovnako ako sa nemodlím každý deň, ale keď, tak vtedy ju životne potrebujem, ako svetlo v tme. Najprv musíme zablúdiť, alebo sa dokonca stratiť, lebo načo by sme sa ináč hľadali.
Helena Smihulova Laucikova
Miestami spŕchlo
Májový dážď je príjemný a pekný ako májová láska a zdravý ako májová bryndza.Poeticky, nežne mi zaklopkal na okno, poď von, poumýval som vzduch od peľu, osviežil zelené farby v záhradke, napojil kvietky
Helena Smihulova Laucikova
Fantom jari
Úzka stužka chodníka sa vinula okolo kopca. Asi v jeho polovici bola pekná čistinka, potom sa chodník začal zužovať, kľukatiť a strácať ako nebezpečný had ,ale nakoniec sa objavil, vyliezol na hrebeni kopca.
Helena Smihulova Laucikova
Zložitosť jednoduchého života
Snaha o jednoduchý spôsob života dnes, aj keď ju chápem, lebo keď už človek získal všetko čo chcel /zatiaľ/, tak zrazu chce navyše aj to, čo tým stratil, je zložitá. Jednoduchosť sa zložito vysvetľuje.
Helena Smihulova Laucikova
Mrazisko a zimuška
Vonku bola taká zima, že aj fotografie vo foťáku zamrzli a keď som prišla domov a otvorila chladničku, tak sa mi zdalo, že je v nej teplo.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Mamin odvar
V regáloch lekárne bolo množstvo škatuliek s liekmi, vitamínmi, čajmi, mastičkami, kvapkami do nosa, od výmyslu sveta. Všetko na prechladnutie.
Helena Smihulova Laucikova
Tajný život ponožiek
Medzi ponožkami a ich majiteľmi je úzka súvislosť. Majitelia sú rôzni a preto sú aj ponožky rôzne. Jediné čo spája všetkých nositeľov ponožiek, vrátane singel ľudí je,
Helena Smihulova Laucikova
Rok v divočine
Prišla som neskoro, počkala som za dverami, kým dohovorí príjemný mužský hlas: „Stál som na lesnej čistinke, nerobil žiadne pohyby, skoro som nedýchal. Oproti mne stálo malé šteňa a pozorovalo ma.
Helena Smihulova Laucikova
Čítanie nohami
Šuchocem listami, čítam nohami. Jeseň mi píše každý rok pekné listy. Klasika, potrpí si na tradície. Prvé avízo , malý lístok mi prišiel v jeden teplý deň, keď tiene mali ešte tričká ako krátky rukáv. Lístok spadol na zmrzlinu.
Helena Smihulova Laucikova
Nebola som na tom cintoríne
Nebola som na tom cintoríne, kde mám pochovaných rodičov. Pravda je, že tam , kde máme pochovaných rodičov, tak k tomu miestu máme vzťah, ako k domovu a ťahá nás tam celý život. Aj mňa.
