Stanislav Havran
Róbert v krajine zázrakov (doplnené)
Stále sa vraciam k jednému článku, po prečítaní ktorého som len pozeral pred seba a nemohol nič povedať. Nejde tak ani o článok, ako o jednu krajinu.
jednoducho zvláštny živočích Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Príbehy Zvláštneho živočícha
Stále sa vraciam k jednému článku, po prečítaní ktorého som len pozeral pred seba a nemohol nič povedať. Nejde tak ani o článok, ako o jednu krajinu.
Prší. Zas. Nejako často, oproti letným mesiacom ostatných rokov. Vonku prší, počúvam nádherný uplifting trance a len tak píšem. Čo mi príde pod prsty, a čo si nakoniec dovolím zverejniť.
Už sa mi to stalo veľakrát. A myslím, že nie len mne, lebo keď sa to tak vezme, stalo sa to už určite každému. No rozhodne sa už nechcem tešiť.
Sľúbil som ti pár riadkov. A nie len tebe. Tak ich skúsim tu, nejako. Je to márny pokus nájsť slová na niečo, čo sa ešte nedá opísať. No tuším, že sa chystá ďalšia zmena v mojom živote. Neviem aká, a ani ty, ak si to náhodou myslíš. Ako som spomínal viackrát, mám rád, keď píšem v obrazoch. Lebo každý môže nájsť kúsok pravdy, svojej, a pritom nemusí byť ďaleko od reality. Je to kúsok z celej skladačky, ktorú som ešte ani ja nevidel celú.
Definitívne skončila jedna etapa života. Oficiálne. Oficiálne som skončil so školou a začína život v produktívnom veku, v hodnototvornom procese....
No nebude tento kratučký príspevok len o nich. Bude o mojich dojmoch a pocitoch z Lumenu 2008, o dobrej hudbe, dobrých ľuďoch...
Vyzerá to tak, že opäť na nejaký čas skončím sám ako prst – vystretý prostredník... nie úplne sám, no tak ako ostatné prsty sú skryté v dlani, všetci moji blízky sú mi tak trošku stratení.
Veľké športové udalosti sú ideálnou príležitosťou na reklamu, čin už klasickú, alebo cez sponzorstvo. Niekedy to však nedopadne tak, ako by zadávatelia reklamy (a nie len oni), a teda aj finančných prostriedkov pre reprezentantov v danom športe, očakávali.
Tento článok som stvoril pred pár rokmi... V aktuálnom čase som premeškal zverejnenie, ale myslím, že teraz má tiež svojskú príchuť :) Venované slovenským hokejistom, všetkým verným fanúšikom, ktorý dopomohli krčmárom k tržbe, a v neposlednom rade aj Corgoňovi, ktorý je pre všetkých a v novom maxidrese.
Včera som mal taký konkrétny zážitok. Namiesto učenia som sa venoval kamarátke, ktorej sa, podľa doterajších informácií a priebehu, plní sen. Učenie predsa počká - a aj počkalo, nikde neušlo - a mňa zas kamarátka nabila svojou radosťou, dodala mi nádej a silu v ceste sa plnením môjho sna.
Ahoj Bože. Tak po dlhšom čase som tu zas. Pred tebou. V tomto tvojom dome... tu som fakt už dosť dlho nebol... a to sa mi ani dnes nechcelo, keď to mám „príkazom“. Ale viem, ako je myslený, to ti tu nechcem teraz... iné chcem....
Je to celkom zaujímavé. Dnes by sa dalo povedať, že dobrého človeka poznáš po kvete, narcise. No trošku je to aj o narcizme, aj o tom, utíšiť svoje svedomie. Čo nie je až také zlé, ako čosi iné.
Otázka znie prečo. Odpoveď je až strašná. Ja som po nej stratil reč...
Tento víkend ma doslova dožrali dve udalosti zo slovenského politického kurníka...
Tento príbeh Zvláštneho živočícha bude trošku iný. Nebude sa totiž snažiť vyvolať smiech.
Som si dávnejšie povedal, že o Bohu už písať nebudem (mám pocit, akoby to viac iritovalo, ako slúžilo svojmu účelu), ale dnes sa nedá nezahrnúť do týchto riadkov aj Jeho... Mám totiž pocit (aj keby šlo len o ilúziu), že začína čosi nové.
Ďalší príbeh do mozaiky o Zvláštnom živočíchovi... V ktorej je každý (thx Filip ;)
Kto chce, nájde si aj prvú časť... Táto s ňou trošku súvisí... No ako každá nová časť, je aj v mnohom iná. A predsa rovnaká.