Stanislav Havran
Jánošík mi ukradol peniaze
Doslova. Alebo, čo nie je o nič lepšie, mi znemožnil ich získať. A to svojim premúdrym a presociálnym zásahom do druhého piliera.
jednoducho zvláštny živočích Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Príbehy Zvláštneho živočícha
Doslova. Alebo, čo nie je o nič lepšie, mi znemožnil ich získať. A to svojim premúdrym a presociálnym zásahom do druhého piliera.
Už som si asi zvykol na to, že mi isté veci nevychádzajú, a že isté, možno citlivé a emotívne záležitosti smutného charakteru, beriem ako samozrejmé, resp. ako nie mimoriadne. Možno som trošku, trošku viac ako by som chcel, oputol, tak nejako si zatvrdil srdce. Alebo som si len zvykol.
Včera som nejako nevdojak začal rozmýšľať nad svojím uplynulým rokom, ako som ho prežil, čo som získal, stratil, nezískal, nestratil. Možno to bolo pod dojmom začínajúceho sa pôstu. A celkom som prekvapený výsledkami (a ešte viac som prekvapený tým, ako som tento príspevok skončil, lebo tak som to neplánoval).
Zvláštny živočích šiel na autobusovú stanicu. A tam sa odohral tento kratučký, prerušený dialóg:
Kazdy pozna to mnozstvo retazovych mailov, ktore za rozne odmeny, ci po pouziti roznych vyhrazok nabadaju cloveka k preposlanu na milion dalsich adries. Dnes som dostal jeden, ktory mi neda nespomenut a trosku neokomentovat.
Nič, čo sa nestalo nikomu predo mnou, alebo nestane po mne. Smrť je súčasťou života a ako povedal môj dedo pri odchode od čerstvého hrobu jeho manželky, čaká to každého, otázny je len čas. Možno som stratil babku, ale našiel som čosi iné. Je to naozaj zvláštne, ale táto smrť ani pohreb nie je smutná.
Možno je to spôsobené touto uponáhľanou dobou, ale jednoducho, sú veci, ktoré sa vzájomne vylučujú, a to nie len na Vianoce, a to nie len v kostole pred spoveďou.
Možno sa mýlim, ale za celebritu je možné sa považovať vtedy, keď každý krok tej osoby sledujú médiá, a ak ide o nejakého speváka, tak mu faninky hádžu spodné prádlo na pódium. Čosi podobné sa podarilo aj Zvláštnemu živočíchovi.
Celkom príjemný večer to bol. Naozaj, som si úplne istý, že to bol lepší program ako nás čaká na ktorejkoľvek televízii na konci roka. Bol taký bezprostredný. Zmena Dana Dangla na mafiána (podľa „účesu“) bola úžasná, no i tak ma najviac potešil pohľad na Vlada Michalka a ostatných spoluDragúnov. No úplne najviac ma ma dostalo čosi úplne iné...
Čo je veľa, to je veľa. Po tom, čo všetko som počul, videl, čítal a zažil, musím napísať, že ak moja viera v dobro na svete žije, tak len preto, že je na prístrojoch. Možno ľudia, aspoň niektorí, nie sú zlí, ale ľudstvo je absolútne príšerné. Strašne veľmi.
Raz uzatvoril Zvláštny živočích stávku so Stvoriteľom, že mu na jeden deň „požičia“ telo ženy. Pre ten pocit, aké to je stáť na druhej strane. Podmienkou tejto pôžičky však je, že Zvláštny živočích nesmie o tejto pôžičke nikomu nič povedať. Až na dva momenty. Toto je ten druhý z nich.
Včera kresťania oslavovali sviatok. Dalo by sa povedať, že oslavovali svojho kráľa. Tak ako každý človek má niečo alebo niekoho, čomu alebo komu slúži, resp. čo alebo kto je pre neho absolútnou prioritou. A popri tom som si spomenul na jednu pesničku.
Raz uzatvoril Zvláštny živočích stávku so Stvoriteľom, že mu na jeden deň „požičia“ telo ženy. Pre ten pocit, aké to je stáť na druhej strane. Podmienkou tejto pôžičky však je, že Zvláštny živočích nesmie o tom zážitku nikomu nič povedať. Až na dva momenty. Toto je prvý z nich (spracovanie toho druhého si vyžaduje viacej času).
Už nejaký ten čas ovzdušie spoločenskej atmosféry zamoruje incident zo štadióna v Dunajskej Strede. To, že prepukli rôzne vášne je jedna vec. Prečo sa však stále udržujú pri živote je iná. A pritom, dôvody sú úplne prozaické. Okrem klasických politických hier na národn(ostn)ú kartu na oboch stranách Dunaja, bez ohľadu na príslušnosť k vládnym vrstvám alebo tým druhým, je tu aj čosi iné (a dá sa povedať, že opäť na oboch stranách). A to potreba odviezť pozornosť od reálnych problémov.
Podobne ako každý deň, stojím na zastávke autobusu, na Trnavskom mýte. A podobne ako každý deň okolo piatej je tu nátresk.
Nedávno si Zvláštny živočích bol kúpiť nohavice. A nakoľko sa veru nevyžíva v podobných aktivitách, kúpil si rovno dvoje. Zaplatil a šiel domov. A už sa celkom aj tešil, ako si na seba oblečie nové kúsky šatníka. To len tak, na úvod. Že by v ňom niečo bolo, čosi nevinné ;)
Je to smutné, no už sa s tým stretávam nejako pričasto. Ešte smutnejšie je, že aj vo svojom okolí, medzi ľuďmi, čo mám rád. A viem, že to nie je len tak. Neprosím o to, a neďakujem ta to. Rovnako ako tí, čo ma vyprovokovali k týmto riadkom.
Zrejme je to to už otrepané klišé, no žijeme ako pavučinou prepojení v rôznych vzťahoch. A práve tieto vzťahy sú častou aj záchrannou sieťou v prípade, ak človek padá, a potrebuje podržať. Tieto riadky sú určené najmä mojim ľuďom, s ktorými som v prepojení (pripojení). Ale v pohode, ak sa niekto obáva, že mám depku, či nejaké kritické obdobie – nie je tak. I keď, ako u každého, i u mňa sa striedajú slnečné dni so zamračenými.
Je to známe,je to o službách... a potvrdil som si to aj pri rozhovore s kamarátkou.