Marek Strapko
A že deti sú zlé?!
Sobota - 9 hodín ráno. Väčšina pubertiakov ešte ponorená v ríši snov alebo v lenivom prehadzovaní sa. Nájdu sa však aj takí, ktorí sladké ničnerobenie obetujú pre iných.
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené

Sobota - 9 hodín ráno. Väčšina pubertiakov ešte ponorená v ríši snov alebo v lenivom prehadzovaní sa. Nájdu sa však aj takí, ktorí sladké ničnerobenie obetujú pre iných.

Deväťdesiate roky boli v našom meste kruté. Vybuchovali autá, lietali nohy, horeli diskotéky. A teror neobchádzal ani školy... Deň, kedy tento žiak nadobro opustil základku bol hodný osláv.

Kto by nemal rád čisté toalety, sprchy, podlahy, osami nepreplnené odpadkové koše alebo nelepkavé stoly bufetov bez omrviniek a iných zvyškov jedla? Za tým všetkým sa skrýva množstvo nenápadnej a tak často nedocenenej práce...

Dozaista nepríjemnosť, niekedy aj jemný konflikt, nervozitu... Existujú však aj výnimky a možno by bolo skutočne krásne, ak by tieto výnimky potvrdzovali pravidlo.

Slušnosť káže, že sa to nemá. Čo však vtedy, keď môžeš urobiť stonásobnú radosť niekomu inému? Môjmu kamarátovi z domova sa to podarilo na jednotku.

Už sa vám niekedy stalo, že ste pre niekoho prichystali oslavu bez toho, že ste to plánovali....že ste vlastne o tom vôbec nevedeli? Ja som vraj jednu takú podnikol. Aspoň tak mi to povedal bezdomovec Jaro.

Zdôveril sa nám s úplnou istotou. Neostal tak nič dlžný zvykom starších ľudí spomínať; zasmiali sme sa na tom. K starším ľuďom to jednoducho patrí.

Zorganizovať charitné podujatie, nakúpiť bezdomovcovi, navštíviť chorých a starých v domove alebo sa viac povenovať svojím zostarnutým rodičom alebo starým rodičom... Stojí to často mnoho síl, premáhaní a konfliktov.

Oťapený slnkom beriem do ruky volejbalku. Ževraj nie je na kopanie, ale mne to vôbec nevadí. O malú chvíľu sa zrodí najväčší zápas dňa.

Doplňte si hocičo. Deti sú totiž v tomto ohľade veľmi vynaliezavé. Ani sa nenazdáte a na svete je krik a neskutočná panika...

Relaxovať, pozorovať okolie, čítať si knihu, noviny, desiatovať, lízať zmrzlinu alebo len tak si zdriemnuť. Tešil som na to celý rok. Leto je pre lavičkovanie ako stvorené.

Kukám tak na svoje telo; musím s tým niečo robiť. Cvičenie ma moc nebaví, aj keď šport milujem. Kúpil svoj si svoj úplne prvý stroj na cvičenie. Vyskúšam ho večer pri futbale...

Kto by tomu veril, že legenda môže naplno ožiť. Výlet to bol krásny a poučný. S Báthoričkou sa netreba zahrávať...bolo to o chlp.

Svoje auto takmer nevidím. Beriem to športovo - posilka zadarmo. Škoda, že zajtra ma to isté čaká na inom parkovacom mieste...

V obchode šora; je tesne pre Vianocami. Z dvoch pokladní sa obsluhuje iba pri jednej a predavačka sa neštíti vytelefonovávať. Som z toho nadšený.

Vykríkol som trpko a s nepochopením som zazeral na svojho otca. Čo je to za bláznovstvo, modliť sa za väznov?!?

Sedíme v kupé - ja a skupinka mladých, cestujúcich na DnB koncert. Každý z nich má na tele niečo, čím sa chce odlišovať od bežných ľudí. Trošku prehodíme reč. Pozerajúc na jedno z dievčat dumám: Nezľakne sa jej vlastné dieťa?

A pritom nepovedal ani slovo... Iba jemne otvoril ústa, na ktorých sa objavil krásny úsmev. Z jeho mandlových hnedých očí sálala radosť. Radoval sa aj za nás!

Pomyslel som si, keď mi odvrkol, že takéto problémy si máme vyriešiť sami. Čo je to za otca, že sa nevie postaviť na obranu svojho syna?

Dopravná špička, nervózni vodiči a veľké nebezpečenstvo pre cyklistov. Vychádzam na chodník a takmer nulovou rýchlosťou sa presúvam bližšie domov. To sa však nepáči chodcom...vraj nemám úcty k ľuďom!