Človek, ktorý sa snaží hľadať rovnováhu a mať oči otvorené... Zoznam autorových rubrík: Hudba, Fotky, Knihy, Koníčky, Politika, Od spriaznených duší, Pudlíkoviny, Postrehy, Slotensko, Súkromné, Nezaradené
Súčasné Slovensko sa môže hrdiť rôznymi prívlastkami, ale za vzor príkladných medziľudských vzťahov, slušnosti, alebo morálky a etiky ho ako celok môže pokladať len naozajstná naivka, alebo nezorientovaný návštevník, ohúrený srdečnosťou svojich hostiteľov (nemyslím teraz hotely, božechráň!), alebo svojej znovuobjavenej rodiny.
Vždy a znova ma privádzajú isté veci do úžasu. Napríklad s akou samozrejmosťou dokážeme pokladať isté veci za bežné, normálne, s presvedčením, že takto, a nijak inak to má byť.
...a tí, ktorí po minuloročných voľbách kričali, že dávajú boľševikovi rok, k nemu môžu pridať minimálne ešte jeden.
Ja vám neviem. Nemáte niekedy pocit, že čím viac sa pohybujete medzi ľuďmi, tým viac ich máte plné zuby? Napríklad tento víkend – človek si vyjde k vode, s malým dubákom, sadne si do priľahlej reštaurácie nevalnej kvality (iná tam žiaľ nie je), a od vedľajšieho stola plného pripitých hovád sa ozýva verbálna stoka. Keďže hovädá nevyzerajú, žeby im prítomnosť malých detí vadila, meníme miesto a sadáme si vedľa odpadkov (radšej normálne odpadky, ako tie ľudské...).
Nie je to tak dávno, čo som sa v jednom článku o slovenskej politike pozastavoval nad istými javmi. Dnes je to tu žiaľ zas, a pri tejto konštelácii hviezd a vládnej koalícii (ale aj opozícii!) bude materiálu vždy dostatok.
Niekedy sa zdá, že aj keď politici hovoria po slovensky (v zmysle že používajú slovenské slová a skladajú ich do slovensky znejúcich viet), potrebujú tlmočníka, aby tomu človek porozumel.
Na Slovensku je to tak - na prvý pohľad sa môže zdať, že sa nám politická situácia pomaly, ale iste vyjasňuje. Máme tu niečo, čo o sebe tvrdí, že je sociálna demokracia, aj keď škodoradostný kritik by mohol namietať, že ešte toť nedávno hovorili čosi o tretej ceste. A toto niečo je zhodou okolností momentálne na vrchole hitparád všeľudových hlasovaní. A potom tu máme čosi, čo sa seba samo rado označuje ako stredovo-pravicová opozícia, ktorá sa na jednej strane vysmieva nemohúcnosti súčasnej vlády, a na druhej strane škrípe zubami od zúrivosti, že to aj tak výsledkami hitparád nijakovsky nehýbe. To je však len prvý pohľad. Pozrime sa na vec bližšie.
Nuž, poviem vám, len tak - tak sme sa v našej mladej demokracii karpatského typu vyhli bezvládiu!!
SMK vymení predsedu, a pol Slovenska sa ide zblázniť, a v rámci tradičného stihomamu vidí všade ducha viedenskej arbitráže, počnúc maďarskou autonómiou a končiac odtrhnutím južných okresov. Ale viete čo? Odhliadnuc od Duraya - ja by som vyhlásil autonómiu aj hneď! Fakticky fakt!!
Fantastická správa. 11 irackých predstaviteľov u nás absolvuje sériu seminárov, na ktorých im my, slováci, ukazujeme, ako sa robí demokracia, ktorá je v samotnom Iraku v nedohľadne.
Nie je to prvý krát, čo ma úprimne pobavila správa z najvyšších kruhov našej nacionálno-socialistickej koalície.
Zdá sa, že pomaly neprejde týždeň, aby nás verchuška nepočastovala niečím mimoriadne vtipným, a zároveň mimoriadne smutným. Smiech cez slzy najnovšie vyvolala aktivita poslankyne Smeru Edity Angyalovej.
Neviem, kto vymýšľa pre pána Fica tie fantastické vyhlásenia, ktorými nás zahŕňa od doby, čo sa stal slovutným pánom premiérom, ale keďže srandy nikdy nie je dosť, chcel by som sa prihlásiť do konkurzu a prispieť trochou do mlyna.
O relácií Pod lampou si môžete myslieť čo chcete. Faktom je, že okrem politických (a často kontroverzných) prináša táto relácia aj také témy, ktoré inde v elektronických médiách nemajú prakticky žiadny priestor – či už ide o debaty o rôznych vedných, alebo umeleckých odboroch, alebo o spoločenských fenoménoch. Keď už pre nič iné, tak minimálne toto dáva zmysel jej existencie na obrazovkách televízie, ktorá má v rodnom liste napísané, že chce byť verejnoprávnou.
Keď som tak počúval vyjadrenia opozičníkov k rozpočtu na rok 2007, neubránil som sa pocitom déj vu.
Dnes je svetový deň boja proti AIDS. Na Slovensku žiadnu epidémiu tohto zákerného zabijaka (zatiaľ) nepociťujeme, preto sa nám tento deň viaže skôr so symbolickou spomienkou na hromady obetí niekde z ďalekej Afriky, prípadne na niektoré slávnejšie obete. Neopúšťa ma ale pocit, že vírus HIV šarapatí aj na Slovensku – no nie ani tak v oblasti zdravotníckej, ako skôr morálnej.
Tak to tu máme zas. Zajtra opäť deň voľna. Čo si však počať takto v predvečer štátneho sviatku so sviatkom samotným?
