Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
alexandra Šupolová

alexandra Šupolová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáLietajme spolu..Dýchaj, usmej sa a žiA kde máš srdce Kika?Osobné neosobné

Lietajme spolu..

Míňajú sa dni

alexandra Šupolová

Míňajú sa dni

Míňajú sa. Jeden po druhom. Opatrne sa naštartujú ranným slnkom a umierajú tmavou nocou. Deň za dňom, okamih za okamihom..

  • 12. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Neplytvám slovami ale viem milovať !

alexandra Šupolová

Neplytvám slovami ale viem milovať !

V našej rodine sa o láske nehovorilo. Nikdy. V našej rodine sa láska cítila zo skutkov.Nikdy sa u nás neplytvalo slovami : mám ťa rád, ľúbim ťa, som rád že si. Ale vždy som to cítila, pri každom geste.

  • 10. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Šťastie je všade.

alexandra Šupolová

Šťastie je všade.

Niekedy ma napadne niečo urobiť. Len tak. Spontánne rozhodnutia mávam schované na okraji kabáta a už dlho som sa neteším z momentov nad ktorými nemusím premýšľať.

  • 5. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Namaľujme si zamilovaný obrázok..

alexandra Šupolová

Namaľujme si zamilovaný obrázok..

Na základnej škole som bola zamilovaná do Jana. Nosil malý rupsak na ktorom bol nakreslený Tom Jerry a vždy keď ma stretol sklopil zrak.

  • 26. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Keď v tme nevidno farby pre našu slepotu.

alexandra Šupolová

Keď v tme nevidno farby pre našu slepotu.

Stretávame sa na uliciach. Usmievame sa na ľudí, roznášame radosť, sme pokojní a vyrovnaní. Aspoň navonok. Niekde vo vnútri však každý z nás nesie svojho démona.

  • 18. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Do stromov sme vyrývali, že to bude navždy.

alexandra Šupolová

Do stromov sme vyrývali, že to bude navždy.

Chodili sme spolu na strednú školu. Sedávali sme na popísaných laviciach, drgali do Viery aby nám urobila domácu z účtovníctva a nahlas sme sa bezprostredne smiali. Potom prišli obleky, šaty a kravaty, prvé okno po litroch alkoholu a karhajúci pohľad rodičov. Do pamätníkov sme si písali, že nikdy nezabudneme a v kontakte budeme spolu až kým nevyhasne posledná hviezda. Dnes sa štucháme na facebooku a na uliciach si nevieme povedať pár zmysluplných viet. Prečo sa to zmenilo?

  • 16. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
Nikdy nevete, kde skončíte vy..

alexandra Šupolová

Nikdy nevete, kde skončíte vy..

Stretli sme sa náhodou. Presne vtedy, keď som sa túlala neznámimi uličkami môjho študenského mesta. Presne vtedy, keď minulosť bola spláchnutá sódou.Presne vtedy..

  • 23. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu