Vladimír Inocent Szaniszló
Šport ako pokračovanie vojen (a víťazných) II.
Včera som sa zaoberal chápaním (aj) futbalovej reprezentácie ako imidžu národa, alebo štátu vo svete, dnes som zažil pokračovanie.
Vysokoškolský učiteľ, večný hľadač pravdy, dialógu a vzájomnej výmeny ideí. Spolu s mladšími a staršími kolegami a študentmi rozvíjame obzory nášho poznania./L´enseignant academique, le chercheur eternel de la vérité, du dialogue et du changement des idées. Avec ses collegues et étudiants nous élargisons l´horisont de notre conaisance. Zoznam autorových rubrík: Politická filozofia, Verejný život, Hľadanie koreňov, Súkromné, Nezaradené
Včera som sa zaoberal chápaním (aj) futbalovej reprezentácie ako imidžu národa, alebo štátu vo svete, dnes som zažil pokračovanie.
Pozorujúc to "veľké sklamanie", ktoré vanie z niektorých bloggov a iných komentárov po zverejnení téz štvorlístka, ktorý by sa mal budúci mesiac ujať vlády, nedalo mi aby som sa aspoň trochu nezamyslel nad našim politickým myslením.
Vo víkendovej prílohe SME pred voľbami bol pekný článok o chápaní hier- teda aj futbalu ako modernej vojny, vyrovnávania si účtov medzi národmi. Po niekoľkodňovej hystérii francúzskych médii a možnom pokračovaní médíí nemeckých a anglických (to len námatkovo vybraných a mnou sledovaných) mám dojem, akoby to naozaj bola pravda.
Už som o tom mieste, čo to počul, aj som sa už zastavil v tejto malebnej dedinke v tokajskej oblasti. Máme tu známych, ktorí museli po vojne opustiť Prešov,ale ktorých som tak vzdialene spoznal cez ich prácu v Rakúsku. A samozrejme skrze výborné tokajské, ktoré nám naposledy prezentovali pri veľkej bioetickej konferencii v Košiciach. Ale až posledná návšteva bola súčasne spojená aj prehliadkou miestnej pamätihodnosti. Tá dedinka sa volá Mád a jednou z jej pamätihodností je prekrásne zrekonštruovaná baroková synagóga z konca 18. storočia.
V reflexii na uplynulé voľby do parlamentov viacerých krajín odznelo stale viac a viac niekoľko reflexií, ktoré dlhú porevolúčnu dobu nebolo často počuť. Jednou z nich je uvedenie do politického života kategórie, ktorá nemá stále miesto medzi hodnotami verejného života. Jedná sa o pokoru.
V podstate už asi bolo povedané všetko, čo sa dalo o našej predčasnej noci zázrakov zo soboty na nedeľu. Napriek tomu, že mám na stole dosť roboty a radšej nechám miesto iným a múdrejším, neodolal som sa pozrieť na našu možnú budúcnosť. Kiežby štvorlístok vydržal- to je jedno prianie a nie je ideologické. Skôr mi ide o kultúru našej spoločnosti. Druhé prianie- kiežby aj média pochopili, že vrámci menšieho zla už nemôžu dopustiť toľko priestoru amatérskej a nezrelej kritike bez rozumného komentára ako pred voľbami v roku 2006. Ktorý štát si dovolí akokoľvek komplikovaných ľudí, ktorí ho konečne dobre spravujú, takto nahradiť niekym, kto denne má toľko mediálneho priestoru až presvedčí ľudí (a aj Cirkev), že sme ohrození všetkým možným a zo všetkých strán?
Pomaly sa hádam ukončuje prehánková sezóna. K tým zmenám farieb a nálad prichádzajú aj zmeny spoločenské, dokonca aj politické. Teda aspoň v okolitých krajinách. A to mám na mysli aj Burgenland v Rakúsku, kde socialisti stratili absolútnu väčšinu. Mnohí "analytici", ktorých by som skôr nazval veštcami z guľe, akosi nedokázali tento vývoj ani len okomentovať. Iní sa zase nádejajú, že teraz bude dobre, dokonca lepšie a akosi si nemôžem pomôcť ale cítiť z toho evergreenovu túžbu po svetlých zajtrajškoch...
Ak si myslíme, že v minulosti žili ľudia oveľa striedmejšie a len dnes sa akosi nevieme vpratať do kože, nebolo by od veci pozrieť sa na mnohé dejinami poskytnuté pohľady na ľudské túžby po dobrom živote.Zaujímavé je počúvať ako ani v dobách dávno minulých človek túžiaci po svojom naplnení nebol úplne spokojný s mnohými nákladnými vecami, ktoré vlastnil. Príklad filozofa Nietscheho a mnohých hlavne protestantizmom a Kantovou filozofiou ovplyvnených osobností hovoria výrazne o tomto fenoméne. Aj u nás je dosť intelektuálov, ktorí si radi povzdychnú a myslia si, že by najlepšie bolo vrátiť sa do džungle. Tam by vraj človek objavil znova svoju nevinnosť a čistotu ducha...
Čo mňa najviac pri cestách domov zaráža je na jednej strane luxus, ktorý nám istá vrstva slovenskej spoločnosti ukazuje pred očami a na druhej strane možnosti, ktoré naša ekonomika ponúka. Dnes ukázali rakušania v denníku Kurier zadĺženosť krajín Európy, kde Slovensko dokonca malo dlhy o jednu desatinú čiarku vyššie ako Česko. Existuje jeden nemecký výraz "Nachhaltigkeit", ktorý nie je jednoduché preložiť do slovenčiny. Ide o istú schopnosť ľudí zriekať sa veci, ktoré nie sú nevyhnutné a takto pomôcť ako životnému prostrediu, tak aj vlastnej vízií a cieľom života človeka na tejto planéte.
Po obrovskom debakli antipopulistickej politiky v NRW štáte, kedy grécke problémy spôsobili odklon voličov od reality v najľudnatejšom štáte Spolkového Nemecka sa uskutočnila u slávne neslávneho Beckmanna na prvom kanáli nemeckej televízie zaujímavá debata dvoch donedávna nezmieriteľnych nepriateľov spred jedného desaťročia. Už len ich spoločná kniha (!) nás núti nad zamyslením v prehriatom slovenskom priestore. Ich názory zase jasne ukazujú, že problémy Európy sú oveľa hlbšie: http://www.daserste.de/beckmann/sendung_dyn~uid,19gssumv6u7kuwea27koj9fd~cm.asp
Počúvam naších "odvekých nepriateľov", ktorí sú mi často oveľa bližší ako iné národy v našo okolí, teda maďarov a trocha mi je smutno ako sa dívajú na výsledky svojich vlastných volieb.