Bývalý poslanec NR SR. V súčasnosti bez politickej príslušnosti. Zoznam autorových rubrík: Tlačový zákon a Lisabonská zml, Moje návrhy, Politika
Niekto nie je schopný ničoho rozumného, niekto je schopný vecí, nad ktorými ostáva rozum stáť. Doteraz som si myslel, že pani ministerka práce Tomanová patrí do prvej kategórie. Po tom, čo predviedla tento utorok, teda 6. októbra 2009 na tlačovej besede, musím s poľutovaním konštatovať, že som sa mýlil.
Dianie okolo poslaneckej imunity pripomína Nerudovu poviedku Kam s ním? Ide o slamu zo starého matraca - vyhodiť do odpadovej jamy sa nedá, zberači domového odpadu ju nevezmú, spáliť v kachliach ju nemožno a nedá sa ani vysypať len tak na ulicu. A pritom lekári odporúčajú držať byt v čistote a v takom starom matraci je svinstva neúrekom.
Minister financií SR Ján Počiatek konečne prišiel na to, ako dostať chýbajúce peniaze do štátnej kasy. Mýlil by sa však každý, kto dúfa, že predloží opatrenia na zlepšenie výberu daní, že sa začne šetriť na výdavkoch štátneho aparátu, že sa zastavia tendre s vylúčením najlacnejších ponúk, prípadne že sa dokonca zmení systém predaja emisných kvót tak, aby z neho mal prospech štát a nie podozrivo vyzerajúca „garážová" firma.
Vlastne sa nič nestalo, povie si znalec pomerov na Slovensku. Predseda vlády sa rozhodne podať návrh na odvolanie ministra. Pretože však rešpektuje dohodnuté rozdelenie postov, bude akceptovať nomináciu, ktorú mu predloží koaličný partner.
Predseda vlády sa vrátil k svojej obľúbenej hre: zaútočil na nepriateľa, ktorého si sám vymyslel. Na tlač. Okrem obľúbených a obohratých viet o tom, že „tlač je opozičná sila" a rovnako obohratých výziev, aby si „novinári založili vlastnú politickú stranu" sme sa spočiatku nedozvedeli nič zaujímavé. Pretože fakt, že premiér nechápe význam, úlohy a postavenie tlače v demokratickej spoločnosti, je dobre známy. Pre jeho optiku je typické, že tlači radí, o čom má a o čom nemá písať, a keď tlač píše o inom, ako by on chcel, tak ju onálepkuje ako protivládnu.
Občania majú právo od svojich zástupov v parlamente a vo vláde žiadať, aby – ak už nevedia urobiť pre nich nič pozitívne – aspoň neškodili. Teda aby nestavali zbytočné administratívne prekážky pri hľadaní zamestnania, prípadne sťahovania sa, v obchodovaní, prístupe k službám, pri vymáhaní práva. Aby nezaťažovali občanov zbytočnými rozbrojmi, nerozoštvávali ich medzi sebou, a už najmenej nie pre svoje stranícke záujmy. Toto pravidlo platí všeobecne. V ťažkých časoch – a práve také teraz prežívame – to platí dvojnásobne.
Keď jogín alebo budhista odrieka mantry, zvýši tým možnosť svojho sústredenia. Podľa niektorých učení existujú mantry, ktorých odriekaním dosiahne spasenie aj tá najhoršia duša. Na Slovensku odznievajú mantry, ktorých opakovanie má priniesť budúci volebný úspech.
Vláda pripravuje ďalší atak na dôchodkový systém. Zatiaľ síce hovorí len o tom, že poplatky za vedenie účtov v 2. pilieri dôchodkového sporenia sa budú viazať na dosiahnuté výnosy, ale oprávnene môžeme čakať, že tým skutočným cieľom bude niečo úplne iné.
Kde sa voda sype a piesok leje, funguje verejnoprávna televízia. Najprv sa do jej rady dostali ľudia, ktorých odbornosť a nezávislosť bola nespochybniteľná, tí zvolili generálneho riaditeľa, ktorý bol vynikajúci manažér a dokázal sa obklopiť rovnako vynikajúcimi odborníkmi. Peňazí síce nie je nadbytok, ale stačia na prevádzku aj na výrobu kvalitných a zaujímavých programov, spravodajstvo je nezávislé a na vysokej úrovni. To všetko spolu zabezpečujú vysokú sledovanosť. Spokojní diváci preto bez reptania každý mesiac posielajú na konto svojej obľúbenej inštitúcie poplatky.
„Plynová kríza“ nad všetko jasnejšie potvrdil to, pred čím politológovia varovali už dávno: Rusko sa nikdy nezmieri s postavením veľmoci druhej kategórie. Naopak. Stále smelšie a ráznejšie sa vracia k svojej imperiálnej politike, ktorú zahájilo ešte za cárov.
