elen matúš-trnavská
O muške zlatej
alebo o šťastí...
Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
...alebo o rozdieloch medzi filmom (americkým) a slovenskou realitou :)
Kedysi, keď som bola malá, som chcela dobyť svet. Mala som to v pláne.
...večná téma rozdielnosti našich pohlaví, tentokrát z pohľadu choroby...alebo o tom, ako sa správame, keď sme choré my a keď je chorý on...
Za oknom už dávno spí mestečko Leuven a ja sa motám ešte po blogu. Čítam si známe tváre aj prvé pokusy. Dobieham zameškané. Prežívam ich príbehy - nešťastia, radosti, lásky - ako keby boli moje. Až ma normálne dojímajú. A tak si potajmä utieram líca. A v tom mi trkne. Že ten môj príbeh leží necelé dva metre odo mňa na tom našom malom gauči, kde sa ledva dvaja zmestíme.
...alebo o tom, že aj keď mi niekedy smutno je, častejšie mi je predsa len veselo... a nielen vďaka týmto dvom osôbkam a ich (ne)podareným reakciám...
Keď sa ma teraz niekto spýta na Aljašku, nemôžem odpovedať inak ako v superlatívoch. Veď aj tu som už raz povedala, že túžba vrátiť sa tam navždy zostane človeku kolovať v jeho žilách. Ale už som na ňu dávno nemyslela. Vytratila sa mi z myšlienok, pomaly a nenápadne ako plynie čas. Až teraz... Motám sa ulicami Leuvenu, vypĺňajúc si voľný čas do začiatku semestra a mám v sebe tak zvláštne clivo. Tie pocity sú mi známe. Kopnem do kamienka a zrazu sa mi vybaví nejaká spomienka. Hmm, na um mi prichádzajú také detaily...
Nedeľa ráno. Cestou do Rajky nám vytrvalo prší. Vlak mešká a my mrzneme na stanici. Tak takto sa začal náš výlet po Balkáne.
Včera som volala s mamou. Poznáte to. Taký ten klasický maminkin telefonát na desať a viac minút...
Ešte pred týždňom som o ničom netušila. Aj keď Lucka Mitaľová mi na poslednom blogérskom stretku všetko so zápalom vysvetlila, ja som len mávla rukou, že toto ide mimo mňa. Ale Matúš Maciak si nedávno povedal, že elenku, píšucu minimovku, treba niečím rozptýliť a tak s bojovým pokrikom Tonyho Šuberta zabi karmu vám predstavujem moje 4 veci...
Aljaška? Určite. Každému, kto tam bol, navždy zostane v žilách kolovať túžba vrátiť sa tam ešte raz. Dolomity? Ach, tie. Na tie ich biele steny sa nedá zabudnúť. Rím? Prechádzať sa v jeho uliciach a dýchať tú atmosféru je zážitok. Štokholm? Londýn? Paríž? Sicília? Slovinsko? Grécky Olymp? ... Nie, nie, najkrajšie miesto je niekde inde...
...alebo o tom, ako sa elenka prvýkrát s pozitívnym výsledkom bylinkovej liečby stretla. A pevne verí v ďalší...
Nepoznám ju osobne. A pravdepodobne ani nikdy nebudem. Ale odkedy som o nej počula, patrí jej môj obdiv. A preto o nej píšem.