Matúš Ulický
Je pod nulou
...
Po dlhom hľadaní v kronike Slovenska som našiel pozoruhodnú správu. Je v nej jediná zmienka o pive v našich končinách. Výňatok z kroniky panstva Vršatec v chotári obce Pruské ma zaujal. V roku 1683, o tristo rokov nato som sa narodil(o 16 rokov som začal piť pivo) sa namojdušu varilo pivo a varil ho ľud slovenský, prostý a jednoduchý.
Prezradím vám recept na dobrú pizzu. Takže sa do toho pustíme, a pomaly s rozvahou.
Sadol som si na stoličku a otvoril ďalšie pivo. Som sám a nad hlavou mi prší dážď. Si blázon, hovorím si sám pre seba. Na stoličke som ja. Stoličku zdobím ja. A pijem pivo.
Čo? Práve sa na mňa pozerá osem mesačné dieťa. A čo? Ale čo? Musím sa začať sústrediť, na niečo iné...
Stojím na rohu ulice zabalený v tieni lampy, stojím a čakám, naivne dúfam , že niekto príde. Ani neviem kto. Kto by ma mal v túto nočnú hodinu očakávať v objatí noci, na rohu ulice,
Nejak sa to všetko točí okolo pár dní dookola. Pekné dni, škaredé dni, hnusné dni, dni vešania...
Cestou v električke ma napadla jedna vec. Neviem či sa to sem hodí a ani to nebude dlhé tak to nečítajte.
Matej mal rád všetko, čo k zbraniam, strelivu, maskáčom a kanadám patrí. Hru na tvrdého chlapa.
Bola to najčudnejšia robota, akú som kedy robil. Vstal som ráno o siedmej, posilnil sa nejakým jedlom, aj keď ja veľmi často ráno nejedávam, napil som sa a vyrazil som na cestu.
Keď niečo chcem, tak musím ísť ako bezhlavý blázon za tým. Teraz som sa zbláznil, teda nie možno, určite.
Atmosféra vonku hustla, ale to až potom, čo som vstúpil mojou nohou von z klietky ....
Sedel na stoličke a písal tými svojimi rukami. Sedel na stoličke a pil víno.