jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
V jednej z diskusií mi ktorýsi diskutujúci odporučil jednu dolinu, tak som sa ta do nej vybral. Poráčska dolina. Zo Sloviniek dolinou hore do Poráča. Krásna príroda, ale budem sa tam musieť ešte vrátiť, lebo tej krásy je tam hodne. Ani nie tak do vlastnej doliny, ako do jej okolia.
Prešiel som sa z Telgártu k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Krásna príroda, ale mňa najviac zaujímal tento úsek železničnej trate, na ktorom je niekoľko zaujímavostí a krásne je zakomponovaná do okolitej prírody. Na malom úseku 14 km je niekoľko pozoruhodných technických stavieb, hlavne tzv. Telgártska slučka, Telgártsky tunel, Telgártsky viadukt, Chmarošský (správne je Chramošský) viadukt, Hronský tunel a Besnícky tunel.
Opäť som sa poprechádzal po juhozápade Slovenského raja. Tentoraz z Dobšinského kopca do Mlyniek, odtiaľ na Geravy, dole do Dediniek, hore na Dobšinský kopec a do Stratenej. Medzi Mlynkami a Geravami Zejmarskou roklinou, podobnou ako sú rokliny severnej časti Slovenského raja.
...len tak na skok malým okruhom.Pekná nenáročná prechádzka krásnou prírodou juhozápadnej časti Slovenského raja: Stratená - Občasný prameň - Malé Zajfy - Geravy - Dedinky - Stratenská Píla - Stratená
Zas som sa bol pozrieť na ďalšiu tiesňavu Slovenského raja, tentoraz Stratenskú. Zo stredu obce Stratená som sa dostal až k Dobšinskej ľadovej jaskyni a pretože do autobusového spojenia do Popradu to bolo ešte ďasleko, tak som sa tak, ako to mám vo zvyku, vybral pozrieť si ešte niečo iné. Vlakom som sa dostal do Červenej skaly a odtiaľ potom autobusom do Popradu. Keď tak človek pozerá v tých miestach na majestátnu Kráľovu hoľu, veľmi ho to ťahá ta hore, ale začiatkom septembra je v pláne celoslovenký výstup filatelistov na ňu, tak zatiaľ musí odolať. Vlastná prechádzka zo Stratenej k jaskyni je časovo krátka, ale tou divokou prírodou Tiesňav krásna.
turisti sa počasiu prispôsobia.Väčšie kluby turistov a združenia kubov majú svoje celoročné plány bez ohľadu na počasie, menšie kluby si niekedy povedia "Je krásne počasie, kde sa zajtra vyberieme?" a dohonú sa na akcii. Tie plánované akcie sa obyčajne uskutočnia za každého počasia, ale stalo sa mi už, že akcia bola odvolaná na poslednú chvíľu, o čom som nevedel, tak som sa jej zúčastnil sám.V poslednom čase bolo v Turci niekoľko plánovaných celoturčianskych turistických akcií. Dvoch z nich som sa zúčastnil: 16. národné stretnutie plešatých a bradatých turistov na Drienku a 40. ročník okresného výstupu na Panošinu.Konali sa za rozdlielnych poveternostných podmienok v dve augustové soboty po sebe.
Stratenský kaňon a stratenský cestný tunel. Pár desiaok metrov nad cestným tunelom aj železničný tunel. Všetko umiestené medzi iobcou Stratená a osadou Dobšinská ľadová jaskyňa.
Tak tentoraz som sa vybral do ďalšej Tiesňavy v Slovenskom raji, Stratenskej. Dedinka na juhozápade Slovenského raja leží na ceste medzi Popradom a Rožňavou a na železničnej trati medzi Bystricou a Margecanmi. Už to, že leží v Slovenskom raji, hovorí samo za seba o prírode naokolo. Okrem dedinky som sa prešiel náučným chodníkom Stratenský kaňon a potom Tiesňavami ku Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Po veľmi dlhej dobe som sa vybral na skok na Oravice. Len tak na malú prechádzku. Dávno som tam už nebol, celých 53 rokov. Trstenú, Suchú Horu, aj Chocholow za čiarou hej, tie som navštívil neraz, ale Oravice nie. Pôvodne som chcel Tiesňavy a potom krížom z Oravíc do Zuberca, ale počasie ma odradilo od Zuiberca, takže boli len tie Tiesňavy. Ale aj tak to stálo za to, hoci to bola len taká krátka, ale krásna prechádzka.
...Zbojníckym chodníčkom cez Malé nocľahy.Po sobotňajšom veľkofatranskom Kľaku s Krpeľančanmi som si naplánoval nedeľnú Obšívanku s Dolnokubínčanmi. Oni išli z Kubína autami, to som sa dočítal na ich stránke, tak reku, počkám ich na parkovisku pod výstupom. Dlho som ich tam čakal, ale nedočkal som sa ich. Predsa však som sa s nimi stretol, ale až hore na hrebeni, na Malých nocľahoch.
V Turci máme dva Kľaky: zo západu malofatranský nad Vríckom a z východu veľkofatranský nad obcami dolného Turca. Hoci ten veľkofatranský je vyšší aj nad morom, aj nad okolím, teda pri výstupe naň treba zdolať väčší výškový rozdiel, je menej známy ako ten malofatranský. A pritom výhľady z neho sú nádherné.Turisti z Krpelian organizovali hviezdicový výstup na ten veľkofatranský Kľak. Mohli ste si vybrať, kade sa hore vyberiete: zo Sklabinského Podzámku postupne po zelenej, žltej a modrej, z Podhradia po modrej, z Nolčova postupne po zelenej a červenej a z Krpelian postupne po modrej a červenej. Dá sa však naň ísť aj z Ľubochne v Liptove.
Z Ludrovej na Salatín a ďalej na Železnô alebo do Liptovskej Lúžnej sa môžete dostať, keď sa vyberiete krásnou Ludrovskou dolinou. Sú tam dve trasy: jedna - zelená - odbočuje skoro z červenej na vedľajší hrebeň cez Bohúňovo a Malý Salatín, druhá- červená - pokračuje hore dolinou a potom odbočuje do tiesňavy Hučiaky.
Z Ludrovej na Salatín a ďalej do Liptovskej Lúžnej. Môžete sa tam dostať po červenej značke alebo odbočiť po zelenej. Zelená vedie hore cez Bohúňovo po hrebeni na Salatín, tá trasa je hodne frekventovaná, lebo poskytuje pekné výhľady. Červená pokračuje priamo, až potom ďalej odbočuje cez krásnu tiesňavu Hučiaky, čo je menej používaná trasa, ale zato veľmi krásna. A potom dole do Liptovske Lúžnej.
Veru, pekné dúhové farby zo Starých Hôr do Vyšnej Revúcej: v prvej časti pri výstupe na Krížnu modrá značka, z Krížnej po hrebeni cez Ostredok, najvyšší bod Veľkej Fatry, na Ploskú červená značka Veľkofatranskej magistrály a nakoniec v poslednej časti pri zostupe do Vyšnej Revúcej žltá značka na malom úseku nad sedlom Ploskej súbežne so zelenou značkou. A to všetko ešte olemované zhora i zdola bielou farbou. Krásna trasa, kto ju prešiel, ten môže len súhlasiť. A kto ju nešiel a je zdravotne schopný ju zdolať, tomu ju vrelo odporúčam.
Tak som sa zas vybral z Oravy na Liptov inou dolinou, tentoraz Sestrčskou. Z Malatinej na Orave do Bukoviny v Liptove, aby som nakoniec skončil v Liptovskej Anne.
Turčianski turisti robili trojdňový prechod Krivánskou Malou Fatrou z Kraľovian do Strečna, hádam najkrajšiu slovenskú hrebeňovku. Ružomberčania v nedeľu robili Čertovica - Ďumbier - Demänovská dolina, Oravci robili Baníkov a Mikulášťania Španiu Dolinu. Výber veľký a všetko lákavé. Tentoraz som sa pridal k Mikulášťanom z Donovál do Španej Doliny. O tom, odkiaľ do Španej Doliny idú, som sa dozvedel až v autobuse z Ružomberka.
Celý týždeň pršalo, aj pľuzgiere sa mi začali robiť na zadku od každodenného sedenia, ale konečne svitlo na krajšie časy. Veď ani ružomberskí turisti nešl v nedeľu na Slemä, ani mikulášski na Krakovu hoľu. Jedno miesto krajšie od druhého, najradšej by som bol obe. Ale kolidoval termín, a nakoniec z toho aj tak nebolo nič. Rozmýšľal som, kam sa teda v strede týždňa individuálne vybrať. Dávno som už nebol na Kysuciach, tak sa idem pozrieť ta.
Zas som sa vybral na prechádzku z Liptova na Oravu. Len tak, po ceste hore dolinou, potom trochu dole po ceste lesom. Z Lúčok pri Ružomberku do Osádky, potom tradične do Leštín. No a potom, len tak, mimochodom, som sa ocitol až v Pribiši, kam som sa dostal aj pri ostatnej potulke Oravou z Medzibrodia do Leštín, keď som si tam odskočil z Pucova.
Presnejšie: Z odbočky do Korytnice do Liptovskej Lúžnej. Hore na Hiadeľské sedlo, odtiaľ po hrebeni cez Prašivú, Malú Chochuľu, Veľkú Chochuľu, Košarisko a Skalku do sedla pod Skalkou a odtiaľ už dole do Lúžnej. To všetko na konci západnej časti Nízkych Tatier.
