Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, cestovanie.sme, ekonomika.sme, súkromné, politika.sme
Vedieme reč o duálnom vzdelávaní, hovoríme spolu slovensky, ja vo Švajčiarsku a tí ostatní u nás doma a akoby sme si nerozumeli. Keďže ide o tému, ktorá zaujíma okrem školstva aj každého rodiča, o ich deťoch nehovoriac, využívam príležitosť, kladiem dookola otázky a pre vás všetkých doma píšem...
Došla ku mne správa, Fero, že niekde v oblasti Rysov vyhasol tvoj život.
„Nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej informácie nemajú právo skladu." Túto vetu vyslovil na Swiss Economic Forum 2013 Carsten Schloter, CEO významnej IT organizácie s majoritnou účasťou štátu Swisscom. Svoju reč na fóre zameral na viacrozmerný význam výchovy zamestnancov. Dnes už nie je Carsten Schloter medzi živými. Jeho slová na SEC.2013, ktoré nedávno citoval denník NZZ, sú odkazom pre celú spoločnosť - poukazujú na dnes ešte nekomplexnú „právnu úpravu skladovania a prenosu informácií".
Nie je to utópia. Možnosť ľahšieho prístupu k informáciám, rešpekt pred ľudským právom a slobodou je oveľa lepšia vízia ako represia, reštrikcia a odpočúvanie. Tvrdí to Shoshana Zuboff, sociálna psychologička z Harvardu a zároveň spisovateľka. Nezávislému švajčiarskemu denníku Tages Anzeiger rozpráva, že svet očakáva novú kultúru transparentnosti...
Pod názvom „Die Slowakei unter Spardruck" priniesli včera svetoznáme Neue Zürcher Zeitung (NZZ) neočakávanú správu o Slovensku a o vývoji jeho štátneho rozpočtu, t.j. že pre rok 2013 sa očakáva výpadok na strane príjmov vo výške 350 mil. Eur (okolo 0,5% HDP) a pre 2014 ďalších 600 mil. Eur (0,8% HDP).
Adrenalínový šport priniesol so sebou riziká, ktoré sú pre poisťovne niekedy tvrdým orieškom.
Európa by rada mala na svojom kontinente „štyri slobody": slobodu pohybu tovaru, kapitálu, služieb a voľný pohyb osôb, ktorého víziou je „európske občianstvo". Práve k nemu vedie dlhá, kľukatá, ba dokonca i tŕnistá cesta.
Pokiaľ sa spoločnosť bude vyvíjať tak ako doposiaľ, doterajší systém dôchodkového zabezpečenia bez prijatia účinných opatrení narazí na svoj vlastný strop. V rokoch 2010 až 2030 odchádzajú v Európe (poznačenej svetovými vojnami) do dôchodku silné ročníky a zároveň sa predĺžil a stále predlžuje vek súčasných dôchodcov. Existuje len jedno riešenie tejto situácie: reforma dôchodkového zabezpečenia. Vedú k nej dve cesty: politická, pozostávajúca z rady rôznych ústupkov alebo reálna rešpektujúca demografický vývoj spoločnosti a zároveň všetky možné zdroje financovania.
AIA - automatická výmena informácií, v rámci ktorej bankový sektor by mal plniť vopred známe povinnosti voči daňovým úradom tretích štátov, vyrovnanie starých bremien švajčiarskych bánk voči USA (povinnosti voči justícii tretích štátov), bolo v posledných troch týždňoch hlavnou témou dňa nielen na pôde švajčiarskeho parlamentu a v odborných kruhoch, ale aj na verejnosti. Živú diskusiu uzatvorili včera v neskorých popoludňajších hodinách poslanci, ktorí hlasovaním 141:24 (25 sa hlasovania zdržalo) poslali návrh zákona späť na pôdu exekutívy - švajčiarskej vlády a smerom k bankám, ktorých sa téma priamo týka...
Tak začal svoju poslednú víkendovú úvahu Felix E. Müller, šéfredaktor Neue Zürcher Zeitung (NZZ) na tému „PRISMy" a jej možných následkov pre život jednotlivcov a celej spoločnosti.
Dnes je na návšteve Švajčiarska EÚ-daňový komisár Algirdas Semeta. Od minulej stredy vieme, že s ministerkou financií Eveline Widmer-Schlumpf chce hovoriť na tému AIA - automatickej výmeny informácií. Keďže Švajčiarsko nie je členom EÚ a ministerka nemá povolenie od parlamentu na túto tému jednať (Švajčiarsko nie je členom EÚ), Semeta pred médiami spresnil, že bude hovoriť o tom, čo všetko Švajčiarsko vo vzťahu k EÚ môže očakávať, ak nebude s úniou spolupracovať v daňových otázkach.
QA - odpovediam na horúce otázky sa venoval 15. ročník SEF.2013, ktorý sa ukončil minulú nedeľu. Na tému švajčiarskeho hospodárstva a jeho vplyvov na politiku a spoločnosť sa zišlo v Interlaken 1350 účastníkov, medzi nimi švajčiarska elita, ktorá sa zhodla, že krajina potrebuje jasnú stratégiu a smerom do zahraničia jednohladne zastupovať svoje záujmy.
Je ťažko odhadnúť, kedy sa to všetko začalo, kedy v bankovej sfére došlo k prvému nečestnému obchodu, v ktorom boli poškodené záujmy druhého štátu. Isté je, vo švajčiarskej vznikli prvé problémy s nečestným obchodom po prvej krádeži bankových údajov v roku 2008 a po vyhlásení Hans-Rudolfa Merza, spolkového ministra financií: „An diesem Bankgeheimniss werdet Ihr Euch die Zähne ausbeissen" (na tomto bankovom tajomstve si vylámete svoje zuby). Svojou nemiestnou poznámkou vyvolal odpor na viacerých frontoch: v EÚ, OECD i v USA... Veci časom dospeli tak ďaleko, že sa nimi na svojich júnových zasadnutiach zaoberá spolkový parlament.
Nič ma nevie viac rozladiť ako ekonomické spravodajstvo nezaložené na faktoch alebo na vlastnom poznaní. Ako bývalý podnikateľ viem oceniť hodnotu nezávislého spravodajstva a ako bývalý novinár poznám úskalia, na ktorých môže stroskotať dôveryhodnosť novinára. O to viac, ak ide o zahraničné spravodajstvo - ako to štvrtkové o odchode firiem zo Švajčiarska na NH-online...
Dohoda o voľnom obchode medzi Čínou a Švajčiarskom je pred spadnutím. Včera (23.4.) za týmto účelom do krajiny pricestoval Li Keqiang. Je to jeho prvá návšteva ako premiéra v prvej európskej krajine, s ktorou Čína uzatvára takúto dohodu . Ako vyznáva vo svojom osobnom liste adresovanom Neue Zürcher Zeitung Li Kegiang, v čínskej kultúre má „prvýkrát" symbolický význam. Akým symbolom je táto návšteva pre Švajčiarsko ale aj pre celú Európu?
Drogy sú v poslednom čase častejšie na pretrase nielen pre 134 tonovú konfiškáciu marihuany v Mexiku, ale aj pre nadchádzajúce júnové stretnutie OAS - Organizácie amerických štátov v Antigue (Guatemala). V tejto súvislosti sa hovorí aj o novom definovaní pojmu „verejné zdravie". O čo vôbec vlastne ide?
Kam dospel medzinárodný trh, v ktorej fáze vývoja sa nachádza, aké vyhliadky vytvára globalizačný proces pre mestá, pre vývoj zamestnanosti? Pre Neue Zücher Zeitung sa na túto tému zamyslel významný špecialista na teóriu medzinárodného obchodu Richard E. Baldwin. Keďže globalizácia je každodenná téma dotýkajúca sa každého človeka, zamýšľam sa spolu so Slovákmi a Slovenkami:
Pred pár dňami sa mi dostal do rúk článok z Neue Zürcher Zeitung o „ekonómii dobrého života". Hovorí veľa k téme, nad ktorou sa práve zamýšľam a pritom sa pýtam sama seba, aký je pohľad mladých ľudí na politickú ekonómiu. Pretože pred časom som hodnotila diplomovú prácu a čítajúc „piate cez deviate" dovolila som si položiť diplomantke otázku: „Za mojich čias sme študovali Marxa. Čo za filozofiu študujete dnes?" Odpoveď ma zarazila. Vraj manažment.
Nemecký koncern TUI podľa Neue Zürcher Zeitung nevyplatil od roku 2007 žiadne dividendy.
Kto vie, ako by reagovalo naše svedomie pri pomyslení alebo už pri púhom pohľade na peniaze, keby neexistovala viera v inteligenciu vyššiu než je tá, ktorá sídli v našom mozgu. Lenže západná kultúra, ktorej kolískou je náš starý európsky kontinent, akoby stratila predstavu o trojjedinečnosti , o významovom spojení výrazov Boh, peniaze a svedomie. Dajme si ruku na srdce: Kto pri predstave o „dobrom živote" nestratí zdravú mieru? Do duše manažérov hľadí a následne im radí Benediktín Anselm Grün:
