V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
So známymi sme sa dohodli, že pôjdeme do divadla. Obtelefonoval som rezerváciu lístkov, čo som urobil dobre, lebo bolo už takmer vypredané. Nejaký ostravský divadelný avantgardný súbor, Cirk La Putyka, dával Risk, a bolo to skutočne o cirkuse a riziku s ním spojeným. Takmer žiadne slová, len konferencier občas čosi povedal, čomu som aj tak nerozumel. Mal som z toho zmiešané pocity. Od divadla som sa naučil očakávať niečo iné. Možno problém bol vo mne.
Najdôležitejšiu tému týkajúcej sa mojej návštevy v Texase nastolila hostiteľka Barbara, keď sa ma na úvod môjho pobytu v texaskom Houstone opýtala na moje nejaké predstavy, ako chcem vyplniť čas.
In Dublin's fair city where the girls are so pretty - V ľúbeznom meste Dublin, kde dievčence sú také krásne... Ten preklad je môj, neumelecký. Nedbal by som, keby sa našiel Hviezdoslav, čo by môj preklad poeticky učesal.
Od našich investigatívnych žurnalistov sme sa dozvedeli, že sa náš premiér údajne bozkával, a kto vie čo ešte, so svojou sekretárkou. Nech si užije, však je mladý chlap. Sú oblasti, kde by investigatívnosť bola viac na mieste.
Ráno som sa zobudil pred piatou, trochu poťukal do počítača, pozrel von z okna, dokonca vyšiel na dvor preštudovať stav počasia. Obloha zatiahnutá, a hoci nepršalo, upršaná predpoveď počasia visela v ovzduší. Šiel som naspäť do postele a keď som sa zobudil pred ôsmou, slnko už vykuklo spoza oblakov. Padlo rýchle rozhodnutie a už som sedel v aute na železničnú stanicu a potom vo vlaku do Štúrova.
Moja návšteva v klube texaských rotariánov v Houstone mala svoje dozvuky. Barbara, moja hostiteľka, mi po návrate domov hneď aj zvestovala. „Tento víkend máme Memorial Day, deň spomienky na našich vojakov padlých vo vojnách. Mám pre teba v sobotu od rána program a potrebujem aj tvoju pomoc."
Ozval sa telefón a v ňom rezký český ženský hlas. Typický hlas niekoho, čo čosi predáva, alebo chce vymámiť peniaze. Aj historku, s ktorou na mňa vyšla, už volajúca nepochybne zopakovala veľakrát predtým, ale ja som si ju vy počul prvýkrát. Možno v niektorých prípadoch ju dokonca aj dotiahla do úspešného konca.
Hostiteľka Barbara ráno zobrala mňa a priateľku Delores na stretnutie Rotary klubu. Z domu sme odchádzali o siedmej, lebo už o pol ôsmej sa stretnutie začalo. Ubezpečovala ma, že môžem prísť oblečený bežne, ako som doteraz býval, pretože tam budú rôzni ľudia, takí na ceste do práce a teda v obleku s kravatou, ale aj takí, čo pracujú z domu alebo sú už na dôchodku, a takým na oblečení nezáleží.
Pre mňa najúžasnejšia časť New Yorku je Central Park, 315 hektárov úzkostlivo chránenej zelene v strede veľkomesta plného na hranici šialenosti aktívnych developerov, akých začíname poznávať aj u nás.
Veľa sa hovorí o odpočúvaní telefonických hovorov a o sledovaniach elektronickej korešpondencie, ktoré spôsobujú dokonca medzinárodné škandály a otravujú vzťahy štátov. V mojom spise vedenom komunistickou Štátnou bezpečnosťou sa mi zachovala časť, ktorá podrobne popisuje, ako sa robila prehliadka môjho pracovného stola pred vyše tridsiatimi rokmi. Nech si z toho zoberie každý, čo chce, pre mňa je to dôkaz, že časy sa menia, lebo teraz už vstúpili na scénu elektronické média, o ktorých sa nám v tej dobe ani nesnívalo, ale zároveň všetko zostáva po starom.
Kým som sa dostal k hrobu Michala Stranka, Rusína z Jarabiny pri Starej Ľubovni, som volil prepochodovať celý Washingtonský Mall, plný pamätníkov americkej histórie. Pri pomníku Martina Luthera Kinga ma zastavil starší fúzkatý útly chlapík v uniforme seniora skauta a začal mi čosi vysvetľovať o známom bojovníkovi za práva Afroameričanov.
Do mesta som sa vybral trochu priskoro a po zaparkovaní v bočných uličkách som si posedel pred železničnou stanicou. Pri zalievanej káve, ktorá v stánku stojí päťdesiat centov som sa divil, že ešte také čosi je možné. Cítil som potrebu pred popoludňajším pracovným stretnutím neďaleko si zvýšiť krvný tlak, lebo ma bralo na spánok a cítil som malátnosť.
Michalská brána patrí nepochybne medzi najromantickejšie dominanty Bratislavy, najnovšie obohatená tzv. nultým kilometrovníkom - mosadznou kružnicou vsadenou do dlažby chodníka ukazujúcou kilometrové vzdialenosti od významných miest sveta.
Na ceste výťahom z desiateho poschodia hotela po recepciu som sa spoznal so Slovenkou sprevádzajúcou svoju dcérku. Dievčina bola na študentskom pobyte kdesi vo Vermonte, kde si ju bola mamička vyzdvihnúť, na ceste domov sa zastavili v New Yorku a práve boli ešte na ceste do Washingtonu.
Prístavná časť Toronta na jazere Ontário zvanej Harbourfront je pekne upravená aj pre pešie prechádzky. Len v chladnom, hoci slnečnom počasí, nás tam veľa nebolo. Okrem toho bola sobota a ľudia sa dopoludnia na prechádzky neponáhľali.
Vypočul som si niečo o diskusiách zo Svetového židovského kongresu, ktorý práve prebiehal v Budapešti a prehrabal sa v poznámkach, ktoré sa mi nahromadili počas mojej návštevy v Izraeli, dal ich dohromady a teraz ich zverejňujem v plnom vedomí, že nimi málokoho uspokojím.
Prešiel som sa mestom, využil možnosť bezplatnej túry so sprievodkyňou v Dublin Castle, odskočil si do City Hall, ale tam už som nešiel na sprevádzanú túru. O druhej ma čakala pred hlavnou bránou univerzity svätej Trojice (Trinity) Frankie.
Podzemnou dráhou sme sa dostali na stanicu St. Clare v okrajových častiach, ktoré podľa Dávida, sa ešte stále považuje za Downtown Toronto. Dávid je mimochodom môj prvý kontakt, ktorý som získal po odchode z Československa tesne pred sovietskou inváziou z augusta 1968 a zostali sme v styku nepretržite do dnešných dní.
Po raňajkách som sa s Evičkou, mojou hostiteľkou vo Vancouveri, a jej priateľmi vybral na chystaný výlet do revíru bohatého na lososov. Keď som sa ponúkol, že budem zdieľať výdavky na benzín a kto vie čo ešte, dozvedel som sa.
Dovoľujem si požiadať touto cestou bloggerov-seniorov, ale aj ostatných, lebo však seniorstvo hrozí všetkým občanom, aby mi k návrhu listu prispeli podnetmi, postrehmi a doplnkami.
