Zo všetkých teroristických útokov, ktoré sa udiali počas môjho štvrťstoročného života sa ma minulotýždňové výbuchy v londýnskej doprave týkali s odstupom najviac. Cítil som a stále cítim úzkosť, strach a rozhorčenie. Bolo by však nesprávne a nezodpovedné nechať sa len unášať negatívnymi emóciami, lebo to je presne to o čo ich osnovateľom a výkonávateľom šlo, a nie len im, žial aj západným politikom, ktorí radi manipulujú s vyfabrikovanou hrozbou svetovej teroristickej siete a svoje zištné dôvody (či to už je ropa, alebo len túžba po moci) skrývajú za vojnu proti terorizmu. Nedávno som mal možnosť vidieť dokument Adama Curtisa Power of Nightmares (článok o ňom pripravujem) o tom ako západní politici tvoria temnú a nereálnu hrozbu terorizmu aby mali nepriateľa v konfrontácii s ktorým rastie ich moc. Tento týždeň by sa mohlo zdať, že nemal pravdu, že teroristická hrozba tu je, pravda je však zložitejšia: posledné útoky boli sekundárnym terorizmom, vyprovokovaným útokom na Irak, ktorý bol klamlivo realizovaný pod rúškom boja s terorizmom.
