Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
Dnes mi zavolala moja najlepšia kamarátka Monika. Je to mama dvoch detí, veselá kopa a ladíme na rovnakých dĺžkach a šírkach...Naše rozhovory sú väčšinou "uhihňané", no tento bol presne opačný. Telefonát ma poriadne šokol.
Pamätám si na jednu dievčinu. Vraj prišla preto (sama asi nie, rovnako ako ja), lebo veľa a bez prestávky pracovala. V tmavej cimre, nejedla, len robila a robila. A nakoniec jej z toho hrablo. Po príchode na izbu sa zopár krát vyzliekla a obliekla, cúvala cez celú chodbu a kričala. V tú ranu ma napadlo: "No, moja zlatá, pekne sa tu zlož, ty tak skoro domov nepôjdeš!" A išla. Dokonca skôr, ako ja!
Moja krstná bola dcéra mojej babky. Super ženská...Mala tri dcéry (ozaj, vážne píšem "mala", ale o tom až neskôr...) a ako decká sme sa vedeli - s tými tromi dcérami - šalieť do nemoty. Tu je ďalšia moja smutno - veselá spomienka.
V poslednom čase sa mi dosť často pred spaním stáva, že zatvorím oči a...stretávam sa so svojou babkou. Mám tieto návštevy rada, aj keď je babka už dávno v nebi.
Príbeh o tom, čo sa dialo na polceste od kamarátky Váhy až dovtedy, kým som opäť nenavštívila Záchoda Každodenného.
Tak, ako som sa priatelila svojho času so Záchodom Každodenným, patrila medzi moje dôverníčky aj istá Váha Strašnemalá...
Bol to naozaj môj najlepší kamarát, ba čo viac - milovala som ho! Dávala som mu zo seba takmer všetko, niekdy aj viac, ako vládal uniesť. Trávila som s ním rána, celé dni a neprespaté noci.
Doteraz som videla plakať kvôli mne štyroch chlapov. Že super, a čo viac by som chcela? Ja len, že...
