Miro 'amplitur' Zajko
Ani neviete ako...
No chválapánubohu, že TAKÉTO dni sú iba raz za čas. Inak by si človek zvykol. Že na niektoré dni sa zvyknúť nedá...
Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe. A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík: Z poetického črievka, Zabíjanie voľného času, Udrelo mi do receptora, Historický šerm, Do denníka, Zo zeleného zošita, Spoza notebooku, pre Kristínku, pre Katku, Španielsko, Portugalsko 2007, Najsúkromnejšie, Pražské denníky, Tenerife 2008, Maroko 2009, Kuba 2009, Súkromné, Spoločnosť, Nezaradené

No chválapánubohu, že TAKÉTO dni sú iba raz za čas. Inak by si človek zvykol. Že na niektoré dni sa zvyknúť nedá...

Význam: asymptota - mezní poloha tečny kuželosečky, přímka, která se ke kuželosečce neomezeně blíží, ale nemá s ní žádný společný bod (slovnik-cizich-slov.abz.cz)

Po v St. Pauli preflámovanej piatkovej noci a veľmi nesmelom sobotnom vstávaní sme šli s kolegom na obed. O pol tretej. Samozrejme, vo veľkom štýle. Reštaurácia Block House. Na poprávku sme si dali pivo. A polievku. A stéééjk!

Už nikdy si nedať kapurkovú slivku. Štyri. Alebo päť... Dôsledok: človek potom môže dostávať divné otázky ("Očuj, Zajac, ako dlho som spal na tom stole?!") a divné SMS: Rozpustený vlas, ale deathmetalista to není. Kymácející chůze, ale Forrest Gump to není. 4 slivky a 5 piv, ale v Pekárni to není. Co je to? (Miukoooo) :D

Už nikdy neísť na prvoposlednérande s hnedookou blondínkou, ktorá miluje dobrodružné cestovanie, himalájsky čaj zo štyroch lístkov, má plnú hlavu bláznivých nápadov, je skoroprávnička a nebýva v Nitre. (Zainteresovaní si buď ťukajú na čelo alebo sa rehocú. Ani sa im nedivím...) Dôsledok: cesta vlakom na jednu zastávku môže stáť 80Sk... ;)

Človek je nielen nasávaním živý. A tak som v tú sobotu behal po Hamburgu s vrecúškom tých úplneženajoriginálovejších gumených medvedíkov. Zakúpil som si ich spolu s marcipánovou tyčinkou v nejakom okoloidúcom obchode. Výborná vec, tie gumené čudá. Ibaže keď ich zjete štvrť kila, zákonite sa to musí nejako prejaviť...

Ako by malo vyzerať také nasávanie?!, pýtali sa ma mnohí po uverejnení môjho predchádzajúceho článku (Outdoor Activities III alebo Ako nasávať). Tu je jedna z možností. Pretože v tú inkriminovanú sobotu mala byť v hamburgskom prístave na pravidelnej prehliadke Queen Mary II. Tá loď... (UPOZORNENIE: Uvidíte tu prevažne veci a miesta v Hamburgu, ktoré sa nachádzajú mimo štandardných turistických trás a ktoré by ste inde vidieť nemohli. Plus pridám aj jedno varovanie pre ortodoxných: všetky fotografie a videá sú zhotovené fotograficky nevzdelaným autorom a jeho mobilným telefónom. Tak ma potom z ničoho neobviňujte...)

Na novembrovom XXII. celosvetovom kongrese nasávačov sa komisia jednohlasne zhodla na nasledujúcej všeobecne záväznej definícii „nasávača“, „nasávania“ a na týchto Pravidlách:

Iba som minule sedel o skoropolnoci v skoroprázdnom bare nad skoroprázdnym pohárom a čakal na ľudí, ktorých som dlho nevidel. Medzitým si prisadla Ona. Nepovedala ani slovo. Iba mi pozerala do očí. Vyčítavo. Keď s hrmotom prišli ostatní, nečujne sa vytratila. A toto mi po nej zostalo...

Ľudia, ono nám tu dnes začalo snežiť! Tak, naozajstne. Obrovské vločky ako z ruského filmu. Zmizol som od stola a s nosom pritlačeným na sklo sa neobyčajne obyčajne kochám. Zaujímavé - ako málo stačí človeku k momentálnemu pocitu šťastia... ;)

Áno mami, jem každý deň aspoň jedno teplé jedlo. A včera som mal na večeru úplnecelú bagetu so syrom a salámom, šiestimi reďkovkami (originál že 'Vypestované v Nemecku') a jednou rajčinou. Dal som si aj čaj. Neboj sa, zdravo sa stravujem, chodím skoro spať a mením si ponožky.

V upršanej krajine škaredých žien a hnusného a drahého piva. Takže - "ku*va hoši Guten Tag"!

Človek sa na chvílu vytratí z domu a už sa dejú veci! Celoslovenského významu. Historického významu. Celoslovenského historického významu. A informujú o tom naši žurnalisti? Aj keď majú informácie z prvej ruky? Prd!

Tak to áno. Po týždni vlasteničnerobenia nás (mňa a kolegu Adama) poslala firma na školenie. Do Hamburgu. Sme tu už dva dni a neprestáva nám rozum stáť...

Všetko “poprvé” je výnimočné. Prvá pusa, prvá skutočná frajerka, prvé zlomené srdce, prvé dieťa, prvá smrť... Uznáte teda, že nastúpiť prvý krát do práce je okamih vskutku hodný zapamätania. A mne sa to stalo dnes.

Dnes som sa zobudil do krásneho rána. Napil som sa čaju a vykročil.

Vezúc sa po dnešku v autobuse, napadlo ma niekoľko krásnych myšlienok, ktoré by sa hodili do tohto obsiahleho článku. Potom som však v buse zaspal a počas cesty domov už úplne vytriezvel. Zapisujem si preto tieto riadky viac-menej len pre osobnú potrebu... Sobota – obíjanie orechov, babkina trištvrtestoročnica a Kabát revival; Nedeľa – šermovačka na Orave (Heman odtrhol výfuk, takže nás nakoniec zaviezol môj tato, Bigbítovi na druhom aute za Donovalmi vyvrela voda a meškali sme len hodinu a pol); Pondelok – oberanie jabĺk ("Ešte raz niekto povie ´Aké sú tie jablká krásne!´, tak ma porazí!!!"), večer Pekáreň; Utorok – koncert chiki-liki tu-a; Streda – náhodné stretko s osudovou skorofrajerkou a kolaudačka u Vladeka; a tak si žijem, pomaly... ;)

Na stanici som si dal potréningovú kofolu a potom som dlho ležal na lavičke s batohom pod hlavou. Okoloidúci si mysleli a povedali svoje, ja som sa však cítil ako najväčší cestovateľ. O niekoľko minút som mal nastúpiť na vlak. Vlak detstva a nádeje.