Júlia Žitná

Júlia Žitná

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  1x

žienka nedomáca, ktorá sa rada rozhliada okolo seba a sem-tam k tomu rada aj čosi povie Zoznam autorových rubrík:  útržky z každodennostípošepkysrdce na dlaniľudia v mojom životeúvahyfejtónyreportáže z PortugalskaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Pocestní anjeli

Júlia Žitná

Pocestní anjeli

Veríte v anjelov? Možno áno a ani si to neuvedomujete. Možno dokonca nejakých aj stretávate, a ani o tom neviete. Majú totiž mnoho tvárí a nemusia mať práve podobu okrídlenej bielej bytosti. Ja verím v anjelov strážnych.Verím, že sú pri mne na cestách, keď sedím za volantom a rozjímam, až z toho pištia pneumatiky a hlasno sa trúbi. Ale chcem vám porozprávať ešte o inej skupine anjelov. Nazvala som ich pocestní anjeli, pretože ich stretávam výhradne počas svojich potulkách svetom. Sú to normálni ľudia z mäsa a kostí ako vy alebo ja, a predsa čímsi zvláštni. Každé stretnutie s nimi je malá slávnosť. Objavia sa náhle, skrížia vám cestu, darujú vám časť svojho príbehu a skôr, ako im stihnete poďakovať, sú preč. Ostane po nich len zvláštny záchvev vo vzduchu, akoby vás pohladil vietor a náhla vnútorná sila ísť ďalej. Do ďalšieho mesta, ďalšej krajiny, ďalej od domova a bližšie k sebe.

  • 25. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Čo ma môj otec naučil bez toho, aby o tom vedel

Júlia Žitná

Čo ma môj otec naučil bez toho, aby o tom vedel

Pamätáte sa na seriál Beverly Hills 902 10? Na Slovensko dorazil asi pred 12 rokmi ako jeden z tých prvých amerických výchovných seriálov, ktoré ukazujú, aké dôležité je rozprávať sa navzájom o svojich citoch. V rodine Walshových sa všetci tak veľmi ľúbili, že sa o tom museli každú chvíľu uisťovať. Po každej hádke sa ospravedlňovali dojemnou vetou: „Prepáč, že som ranil tvoje city.“ Ak mal niekto z nich problém, vždy bol naporúdzi nejaký šľachetný nedočkavec so sústrastným pohľadom v očiach a skvostnou replikou na jazyku: „Nechceš si o tom pohovoriť?“ Ak sa náhodou jedna z týchto troch viet v nejakej časti neobjavila, zneistela som, či pozerám ten správny seriál. S postupom času prišli na Slovensko mnohé iné zušľachťovacie seriály a filmy. Rozprávalo sa v nich dojemne o citoch; rodičia odovzdávali svojim deťom múdre životné posolstvá typu “Život je ťažký, ale oplatí sa ho žiť.“ a “Aj keď sa raz rozlúčime, navždy budem pri tebe.“

  • 4. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Obedná chvíľka poézie u Jožka

Júlia Žitná

Obedná chvíľka poézie u Jožka

V súčasnosti je v Bratislave množstvo najrozmanitejších reštaurácií. Stačí si len vybrať. Či už je vašim kritériom cena, druh kuchyne, štýlovosť, určite si každý nájde to svoje. Čo sa však týka atmosféry, neprekonateľné ostáva pre mňa isté stravovacie zariadenie, ktoré by som vám chcela teraz popísať.

  • 3. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 479x
  • 3
Potulky Minhom: Braga, Citânia de Briteiros, Guimares

Júlia Žitná

Potulky Minhom: Braga, Citânia de Briteiros, Guimares

"Autobus do Bragy! Cestujúci, čo idú do Bragy, môžu nastupovať." Niečo v podobnom znení vykrikoval, samozrejme v portugalčine, malý, zavalitý chlapík do mikrofónu pobehujúc od jedného autobusu k druhému. Jeho úsilie uľahčiť nádejným cestujúcim orientáciu na chaotickej autobusovej stanici v Coimbre však bolo zmarené vrčaním motorov a hlasnou vravou. "To je náš autobus!" zvolala som nadšene, no potom trochu skleslo dodala: "Hm, ale ktorý?" Autobusová stanica v Coimbre v štýle obrovskej garáže s bránou, čo je súčasne vchodom aj východom a s chabým náznakom nástupíšť nie je žiadnym problémom pre flegmatických Portugalcov, no zato skutočným potešením pre dobrodružné povahy a utrpením pre ľudí so sklonmi k zmätkovaniu.

  • 2. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 340x
  • 5
Coimbra - Lusitánske Atény

Júlia Žitná

Coimbra - Lusitánske Atény

Najväčšie mestá v Portugalsku sú Lisabon, Porto, Braga a Coimbra. A hoci titulom hlavného mesta sa hrdí Lisabon, ani ďalšie tri neobišli naprázdno. Zatiaľ čo Porto je považované za centrum kultúrneho diania a Braga baštou cirkvi, Coimbra je kolískou vzdelania. Narodili sa tu prvý portugalský kráľ Afonso Henriques a jeho nasledovníci D. Sancho I, D. Afonso II, D. Sancho II ; nachádza sa tu tretia najstaršia univerzita v Európe, na ktorej vyštudovali velikáni portugalskej literatúry ako Almedia Garrett, Eça de Queirós, António Nobre. Niet divu, že Coimbra dostala prezývku A Lusa Atenas - Lusitánske Atény. Prestíž univerzity sem dodnes priťahuje tisíce študentov, ktorí z viac ako 80 tisíc obyvateľov Coimbry tvoria jednu štvrtinu. Oni sú dušou mesta; sú jeho hlavnou pulzujúcou tepnou a sú si toho patrične vedomí. Ak by niekto aj náhodou zapochyboval o ich privilegovanom postavení, rýchlo pochopí, ako sa veci majú pri pohľade na tričká s veľavravnými nápismi ako "Coimbra patrí študentom.", ktoré sa predávajú v študentskom centre.

  • 2. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 346x
  • 0
Študenti v Coimbre

Júlia Žitná

Študenti v Coimbre

Tretia najstaršia univerzita v Európe týčiaca sa na vrchole strmého svahu nad riekou Mondego je nielen geografickou a historickou dominantou mesta Coimbry, ale predovšetkým strediskom jej spoločenského a kultúrneho života. Rok sa tu nedelí na 12 mesiacov, 53 týždňov, ale na zimný semester, letný semester a prázdniny. Viac ako 20 000 študentov, ktorí vytrvalo deň čo deň zdolávajú strmé cestičky vedúce za vzdelaním vie, že ich skutočným poslaním nie je zušľachtiť sa akademickou múdrosťou, ale rozprúdiť staručkému mestu krv v žilách a vdýchnuť mu život svojou prítomnosťou. A k tejto svojej úlohe pristupujú nielen zodpovedne a svedomite, ale hlavne s veľkým potešením.

  • 2. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 163x
  • 0
Akí sú Portugalci?

Júlia Žitná

Akí sú Portugalci?

Najzápadnejší bod Európy, tam, kde zem končí a more začína a kde žije duch viery a dobrodružstva, ktorý portugalské karavely doviedol k novým svetom pre svet.

  • 2. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 975x
  • 1
Číslo 12

Júlia Žitná

Číslo 12

Na tabuli sa rozsvietilo číslo 12. Pozrela som na čakanku, ktorú som žmolila v ruke, potom na tabuľu, opäť na čakanku, akoby som nemohla uveriť, že som konečne na rade. Podišla som k okienku a pri pohľade na postavu za ním som sa zháčila. Bolo to akoby ma niekto udrel do pleca a ja som sa snažila udržať rovnováhu. Hm, čakala som nejakú úradníčku v štrikovanom svetri, no namiesto toho na mňa spoza skla uprene hľadel muž v zelenej uniforme.

  • 2. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 193x
  • 0
Včera, dnes a zajtra

Júlia Žitná

Včera, dnes a zajtra

Minule som išla okolo školského dvora v čase, keď sa domov vracali malí školáci. Ledva ich bolo spoza veľkých aktoviek vidno, ale zato ich bolo poriadne počuť. S úľubou som sa pozerala na šantenie asi 9-ročných chlapcov, keď tu mi zrazu zamrzol úsmev na tvári. „Versače, čakaj! Teraz ide Papuľa.“ Zakričal jeden z nich a druhý mu namrzene odpovedal: „Ja nechcem byť Versače, ja chcem byť Guru.“ Neveriacky som na nich pozerala. To snáď nemôže byť pravda! Ale bola. Chlapci sa hrali na aktérov známej reality show.

  • 28. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
To bude tým počasím!

Júlia Žitná

To bude tým počasím!

Pamätám si na jednu pani učiteľku, ktorá vždy, keď sa jej nechcelo učiť, zahľadela sa cez okno na oblohu a zavzdychala: "Pozrite sa na tie oblaky. Musí byť príšerný tlak. Tak strašne ma bolí hlava. Vás nie?" A my povzbudení lákavým prísľubom skrátenia výučby, pritakávali sme o sto šesť hlavami, až pokial nezaznelo očakávané "na dnes skončíme".

  • 28. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
reklama
SkryťZatvoriť reklamu