Zuzana Herich
Pýtal od vás lekár úplatok?
Napriek katastrofálnym výsledkom ankety o tom, koho slováci označili za najväčších prijímateľov úplatkov (lekárov), môže byť pravda niekde celkom inde. Opakujem môže, no nemusí...
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Napriek katastrofálnym výsledkom ankety o tom, koho slováci označili za najväčších prijímateľov úplatkov (lekárov), môže byť pravda niekde celkom inde. Opakujem môže, no nemusí...
Zmena pravidiel prideľovania dotácií na mimoškolskú a záujmovú činnosť priniesla mnohé ohlasy. Dovolím si pozastaviť sa nad tými, ktoré prezentoval obyčajný ľud. A to prostredníctvom otázok a telefonátov do diskusnej relácie. Teda prvok, ktorého sa uvedené zmeny týkajú najviac. Z dvoch dôvodov. Ide o jeho deti a o jeho dane.
Volila som modrých. Lebo som ešte tak trochu verila, že to myslia dobre. Fuj. Som znechutená. Ale akože úplne. Voľba GP je nádherné otvorenie opony... Na politiku uvaľujem sama pre seba embargo a je mi srdečne jedno, čo tam hore budú robiť. Po dlhoročne vzorne plnených volebných povinnostiach som sa dopracovala k pocitu, že už v živote nechcem vidieť žiadne krabicové urny.
Dovolím si vysloviť svoj nesúhlas s článkom http://blog.sme.sk/diskusie/1747121/1/14681785/Fajciari-mi-kradnu-peniaze.html#14681785. Aj keď s úctou uznávam, že je v ňom aj nepriehľadnuteľný kus pravdy.
Uznávam, aj ja som sa pobavila pri včerajšom príhovore uja Nižňanského. Dosť ma síce nahnevali tie ročné odmeny pri obrovskom schodku rozpočtu telky, ale u nás je to hlboko zakorenená tradícia, takže sa žiadna obrovská katastrofa nestala. Pretože kým sa nezačne uplatňovať osobná zodpovednosť (čo nám veľmi pravdepodobne v najbližších rokoch nehrozí), nič sa tu medzi banánmi nezmení. (Mýto, sociálne srandy alias podniky, PPP projekty atď atď).
Náš týždeň (môj a môjho ročného syna) u mojej mamy na prázdninách zhrniem nasledovne: Raj na zemi.
Páči sa mi, ak je niekto v niečom dobrý, ak má niekto super nápad. Plne si to uvedomuje a maká ako píla. Dovolím si uviesť pár príkladov. Mohla by som menovať aj omnoho viac, ale som si istá, že takých ľudí poznáte osobne aj sami.
Otec s dieťatkom o máličko starším ako môj syn (6 mesiacov) na rukách jednou rukou hrabajúc v kontajneri, ufúľaná mama stojí povedľa s natrhnutými igelitkami ozdobenými logami našich supermarketov.
Sú ich desiatky. Možno aj stovky. No, snáď sa nám uľaví. Len mám pocit, že to je tak všetko, čo sa v tejto súvislosti udeje. Sme tak statoční. :-) Takí "sweet little soldiers". Kritika súčasného vedenia štátu sa šíri ako chrípka na Ukrajine, jeden donebavolajúci tender strieda druhý, diaľnica do Košíc sa stráca ako ranná hmla a nám potichúčky tiká bomba v podobe splácania dnešných nerestí. Mimochodom, nalejme si čistého vína. Zvolili sme si sami...
Už to nemá vôbec cenu. Na túto tému hádžem bielu rukavicu, v šatni hodím sprchu a už v živote do ringu nevstúpim.
A dokonca tak, že ten človek zomrel? Nie? Ani ja nie, ale musí to byť zaručená nočná mora do konca života. Aj keby to stokrát nebola moja chyba. Neviem, či by som sa spamätala z okamihu, keď mi na predne sklo letí bezvládne telo, nebodaj ho cítim pod kolesami. A čo v takom prípade, keď sú tí chodci dvaja...
Pre niekoho budem možno iba "mimózka" na materskej dovolenke, ale všimla som si, že:
Aktuálnosť témy mi dnes nad ránom nedala spať. Postrehla som akýsi rozhovor v rozhlase...no nemám ani najmenší pocit, že boli zodpovedané otázky telefonujúcich pedagógov z praxe. Ad jedna, odpovede boli veľmi pomalé a ad dva, pôsobili skôr komickým, ako presvedčivým dojmom. Poviem otvorene, že nie som učiteľka a ani absolvent pedagogického smeru. Ale ako rodič a prvok našej spoločnosti mám akési nutkanie vyjadriť skeptický názor na celý vývoj nášho školstva.
Pred pár dňami som začala materskú dovolenku. Je to obrovská zmena oproti chodeniu z práce podvečer, v letku nákup, niečo navariť, doma pokecať, navečerať sa a ulietaní zaľahnúť do postele. (Plne si uvedomujem, že táto pohoda trvá presne do doby, kým sa malý Miško zo mňa nedostane von. :-) ). Lenže dejú sa zvláštne veci. Naraz mám čas vnímať veci, ktoré som predtým vôbec nepostrehla.
Mám 30 a s manželom čakáme svoje prvorodené bábätko. Takmer na každom kroku som sa stretávala s propagáciou uskladnenia pupočníkovej krvi, o jej zázračných účinkoch a investícii života. Keďže nám nepadla žiadna koruna z neba zadarmo (prepáčte, centík), pred definitívnym „áno“som sa rozhodla zistiť si všetky podrobnosti. Oplatilo sa.