Zuzana Herich
Ako si tety z SBD srandu robili
Stavebné bytové družsvo. Toť pojem nadzemský a toť dôvod prečo.
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Stavebné bytové družsvo. Toť pojem nadzemský a toť dôvod prečo.
Ani nie pre mesiacom som sa vydala. Všetko sme si s manželom zorganizovali, ale čert by to vzal, keby Vás nestretlo nejaké to prekvapenie.
V prvom rade by som chcela pozdraviť pána Feika a poďakovať mu za absolútne pravdivý článok o majoritnom postoji k Rómom. Áno, je to pravda. Sme škatuľkári. Nevnímam to nijako tragicky, ale príbeh o pracujúcom a poctivom Rómovi je tak vzácny, ako čierna perla v mori. O čiernej perle tiež každý vie, počuli a čítali sme o nej už viackrát, ale iba málokto z nás ju naozaj uvidí.
V prvom rade treba uznať, že akúkoľvek možnosť na zlepšenie treba jednoznačne využit. Dovolím si poukázať na to, že je vreco, do ktorého často hádžeme všetko dokopy, plné protikladov a je veľmi často iba vecou náhody, ako silno nás šťastie objíme. Všetky načrtnuté situácie poznáme dôverne každý z nás.
Dnes to uz bolo v tlači, ale včera to bol krásny šok. Pozerala som plávanie na programe zahraničnej športovej televízie a skoro som v reklamnej pauze odpadla!!!
Chodíte na preventívne prehliadky? Ak nie, mali by ste...
V školách to už chodí inak ako kedysi. Moja mama je učiteľka celý svoj život (prvý stupeň) a nie raz sa stalo, že k nej bývalí žiaci a žiačky utekali z druhej strany ulice, aby sa porozprávali. Keď som bola malá, vnímala som tento moment ako akúsi lúpež mojej priazne. Až neskôr som pochopila, že je to úplne o inom. Tieto deti sú dnes dospeláci a majú svoje drobce. Či sa to stáva dodnes, to neviem, pretože žijem v inom meste a po príchodek rodičom strávime čas spolu doma alebo na záhradnej opekačke Jedno viem určite. V škole to funguje teraz inak ako kedysi.
V posledných dňoch trom mojim známym zomreli mamky. Stalo sa tak v priebehu mesiaca. Pod ťarchou rýchlej náhody a ich skrývaného smútku som si uvedomila, že som šťastný človiečik. Všetci moji blízki žijú. Ja viem. Je to veľmi smutné a smutným veciam by sme sa mali vyhýbať. Bohužiaľ, aj tie patria k životu. Avšak, na roztrhnutie večného puta mamka-dieťa sa nedá nikdy pripraviť.
Ten, kto má u anjelov osobný účet často vidí, že ďakujú chorí za pomoc. Týmto chcem poďakovať aj ja. Pánovi K. a pánovi B. za realizáciu projektu.
Prišli k nám na pracovné rokovanie piati potenciálni obchodní partneri z Ukrajiny, traja moji nadriadení z UK, jeden milý pán z Varšavy a istý Američan. Celkom slušný počet.
Chodila som v Trebišove do školy. Bolo to už dávno, ale počíta sa.
Každé ráno idem na električku. A každé ráno si pomyslím, ako sa mení doba. Dnes všetko iné ako kedysi a nie je to vždy zo zásady na škodu. Lahodí to očiam a svet je hneď krajší. Zmena je predsa život, takže je všetko tak, ako má byť. Napríklad:
Nepolitikárčim. Pretože na to nemám povahu, pretože do toho vôbec nevidím, pretože ruka ruku myje, pretože sa vyhýbam nekonštruktívnym rozhovorom a vôbec, politika by nemala byť pre baby. Sme krajšie pri rečiach o chlapských zadkoch, o unikátnom jedle a o jedinečných výkonoch našich drobcov.
Myslím, že bez ohľadu na široké spektrum pováh a názorov na veci okolo nás, na tento dátum nikto nezabudne. Ako obyčajnému človiečikovi mi vystúpila husia koža a nedokázala som nič vysloviť pri záberoch ľudí vyskakujúcich z okien priamo do náruče smrti. Pod lupu si nevezmem pohľad, prečo sa to stalo a či sa to stať muselo. Tieto myšlienkové strety zanechám iným kruhom.
Zaregistrovala som smutný príbeh ženy, ktorá si požičala peniaze od nebankovej spoločnosti a založila dom. Svoju jedinú strechu nad hlavou. Pritom šlo o neadekvátne nízku sumu. Keďže nemala na splátky, prišiel jej príkaz na exekúciu s lehotou vyplatenia dlhu v trvaní pár dní. Pani nelenila, utekala do banky a na vyplatenie si požičala bezúčelový úver. Tým nebankovku vyplatila. Smola ale bola, že mezibankový prevod trval„až“ tri dni a tým vlastne celý úkon nestihla. Nad jej domom sa zlietavajú supy a krkavce ako predpoveď čohosi veľmi nepríjemného. Záver príbehu je identický ako cez čierno-čierny „kopirák“. Slzy v telke.
Vraví sa, aký národ, taká vláda. Alebo, ako si ustelieme, tak budeme spať. Vraví sa veľa vecí. Mne sa páči : Lepšie dobré mravy, ako zlé zákony.
Ani za svet sa mi nepodarilo zaspať. Trošku som upratala, tak „zvrchu“, ako sa hovorí. Prečítala som si noviny, následne pár strán knihy, uvarila som si čaj a stále nič. Tak som zapla televízor. Toto vždy zaberá. Bolo to len bezprizorné prepínanie, až po hľadanie nevesty.
Čítala som dnes krásny článok. O tom, ako vyhrala chudobná rómka milión na stieracom žrebe. Najkrajšie na tom bolo, že si ho kúpila preto, lebo poštárka nemala drobné na vydávanie. Tak jej ho ponúkla ako formu satisfakcie. No nie je to milé?