Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Ako bolo nedávno na tomto blogu spomenuté, chladnejšia zima v Európe neznamená zimu na celom svete. To určite neplatí pre Kanadu, ktorá má za sebou najteplejšiu a najsuchšiu zimu od začiatku meraní na národnej úrovni, teda najmenej od roku 1948.
Hoci tohtoročná zima bola v Európe, Rusku a časti Severnej Ameriky o niečo chladnejšia ako po iné roky, celkový trend otepľovania atmosféry napreduje rovnakým tempom. Podľa americkej NASA je dosť dobre možné, že rok 2010 bude rekordne teplým rokom od začiatku inštrumentálnych meraní teplôt, teda od roku 1880.
Americký republikánský senátor Sensenbrenner tvrdí, že ak sú vyroky v ukradnutých e-mailoch od klimatológov pravdivé, spochybnilo by to celú vedu ohľadom globálneho otepľovania. Pozrite si video, v ktorom proti senátorovi vystupuje Obamov poradca pre vedu profesor John P. Holdren. Senátor pri svojom príhovore použil aj slovo "fašizmus".
Ten, kto berie klimatické zmeny aspoň trochu vážne, tak sa nejakým spôsobom snaží znižovať svoje vlastné emisie skleníkových plynov. Občas sa ale človek zamyslí nad významom dobrovoľného šetrenia, keď vidí plýtvanie na každom rohu. Niečo také sa mi stalo pri nedávnej návšteve Warwick University v Anglicku.
Obvykle mávam aj záblesky optimizmu, zväčša však prevládne pesimizmus. Prečo?
Patríte medzi optimistov, alebo skôr pesimistov? Porovnajte svoje prognózy s 12. „pesimistami". Je medzi nimi napríklad aj biológ Jared Diamond (autor knihy Kolaps, 2005) alebo nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz. Ben Bernanke ani Alan Greenspan medzi nimi nie sú. Takže, čaká nás Veľká Depresia, alebo Veľké Oživenie?
Ekológ Florian Altermatt z university of California študoval 44 druhov molí a motýľov v strednej Európe. Svoje výsledky zverejnil v časopise Proceedings of the Royal Society B. Oblasť strednej Európy sa od 80-tych rokov pomerne výrazne otepľuje a ako následok toho, až 190 druhov má vyššiu pravdepodobnosť pridania ďalšej generácie v danom roku. Počet generácií hmyzu v priebehu roku sa nazýva voltinizmus.
John Michael Greer je autorom viac ako 20 kníh (jedna z posledných kníh má názov Dlhý úpadok: sprievodca užívateľa koncom priemyselného veku) a je viac ako 25 rokov aktívny v alternatívnom hnutí spirituality. Podobne, ako známejší antropológ a historik Joseph Tainter (autor knihy Kolaps komplexných spoločností), Greer je autorom, alebo zástancom teórie, podľa ktorej je zánik každej civilizácie, ktorá dosiahla určitý stupeň zložitosti, nevyhnuteľný. Konkrétne Greer hovorí o katabolickom kolapse, kedy spoločnosť v štádiu úpadku ničí aj svoju infraštruktúru, aby naplnila svoje aktuálne potreby. Teória vychádza z príkladov rozpadu civilizácií v minulosti, a dobrý úvod do problematiky poskytuje aj kniha biológa Jareda Diamonda Kolaps. Greer pravidelne publikuje na svojom blogu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Spojené Štáty sú zadĺžené. Naposledy, keď dosahoval dlh astronomických hodnôt (cca. 120 % HDP), vstúpila krajina do vojny. Potom dlh štátu klesol. V súčasnosti narastá rýchlosťou 3,84 mld dolárov/deň
Nie je občas na škodu, oživiť si staré „hriechy" minulosti. V mojom prípade, ako inak, najmä tie „klimaskeptické", ale aj prešľap IPCC z roku 1990.
Ak patríte medzi ľudí, ktorí si myslia, že otepľovanie je ‚dobré', alebo že sa ľudstvu stačí na otepľovanie ‚adaptovať', odporúčam pozrieť si mapu sveta, ktorá znázorňuje svet teplejší o 4°C. Odporúčal by som to aj niektorým klimatológom, napríklad Dr. Radimovi Tolaszovi (rozhovor pre MF Dnes pozri tu) z ČHMÚ, či slovenskému klimatológovi zo SHMÚ Pavlovi Šťastnému (rozhovor pre Pravdu pozri tu). Nie je mi totiž celkom jasné, ako sa dá „adaptovať" na väčšinu dopadov globálneho otepľovania.
Existujú nezhody v tom, koľko energie a ako rýchlo nám môžu poskytnúť obnoviteľné zdroje. Podľa niektorých odborníkov dokážeme pomocou slnka, vetra a biomasy nahradiť uhlie, ropu, či dokonca jadro. A to s použitím súčasných technológií, bez dramatického zvyšovania účinnosti obnoviteľných zdrojov. Nasledujúci článok je reakcia na nedávnu diskusiu, ktorá prebehla po filme Age Of Stupid s RNDr. Emilom Bédim, Palom Širokým, a mnou (moderoval Juraj Rizman). Či nám môžu obnoviteľné zdroje významne pomôcť pri znižovaní emisií CO2 a spotrebe fosílnych palív, nech posúdi na základe čísiel každý sám.
Nový článok publikovaný v časopise Geophysical Research Letters (Lean a Rind, 2009) dokazuje, ktoré faktory (prirodzené aj antropogénne) sa podieľali, podieľajú a budú podieľať na globálnom otepľovaní od roku 1980 až do roku 2020. Hlavné faktory sú nasledovné: aerosóly zo sopečných erupcií ( krátkodobé ochladzovanie), slnečná aktivita (oscilácie, tj. krátkodobé otepľovanie aj ochladzovanie - bez trendu), ENSO (prirodzená variabilita El Niňo/La Niňa, tj. krátkodobé otepľovanie aj ochladzovanie - bez trendu) a skleníkové plyny (dlhodobé otepľovanie, tj. s trendom).
Tento článok nebude o bizónoch, ale o klesajúcej ťažbe ropy na (kedysi) obrovskom ropnom poli Cantarell v Mexiku. Nepochybujem však o tom, že v čase keď začalo klesať (zdanlivo nekonečné) množstvo zabitých bizónov v severnej Amerike, objavovali sa hlasy, ktoré kričali: „Bizónov je stále dosť, stáda sú obrovské a rýchlo sa obnovujú, musíme iba lepšie hľadať a presnejšie strieľať!" Alebo: „Problém nie je v bizónoch, ale v našej nedokonalej technike lovu!"
Určite si mnohí z vás spomínajú na „hokejkový graf" Michaela Manna z Pennsylvánskej štátnej univerzity z roku 1998. Podľa tohto grafu sa na severnej pologuli nachádzame pravdepodobne v najteplejšom období za posledných 1000 rokov. Hoci sa niektorým tento výsledok nepáčil, Mann a kol. (ale aj mnoho iných vedcov) svoje závery potvrdil aj v roku 2008. Teraz sa objavila ďalšia „hokejka" publikovaná v časopise Science, tentokrát zobrazuje nie teploty na severnej pologuli, ale teplotu v Arktíde za posledných 2000 rokov.
Pre niektorých prekvapujúce, pre iných nie. Pre niektorých potešujúce, pre iných nie. Skutočnosť je však taká, že celkové množstvo elektrickej energie, ktoré zabezpečujú jadrové elektrárne, pomaly klesá a v budúdnosti by mal tento pokles pokračovať. Tvrdí to nová správa "The Wrold Energy Industry Nuclear Report 2009"
Tí, ktorí aspoň povrchne sledujú debatu o ropnom zlome, vedia, že sa nachádzame v období, kedy už nikdy nevyťažíme viac ropy. Hoci pre mnohých ľudí ekonómov je množstvo vyťaženej ropy iba otázkou dostatku investícií (to nevadí, že za posledné 4 roky sa nevrátilo ani množstvo energie, investované do ropných vrtov), niektorí z tých triezvejších ekonómov začali hľadať nádej v podobe mimozemšťanov. Dokazuje to nasledujúci graf z článku Dmitriho Orlova:
Americký minister financií Timothy Geithner sa (aspoň oficiálne) domnieva, že hlavné svetové ekonomiky vrátane tej americkej začnú v najbližších štvrťrokoch rásť. Ešte by som chcel vedieť, na základe ČOHO sa Geithner (alebo akýkoľvek iný ekonóm (alebo optimista?)) domnieva, že globálna ekonomika začne znovu rásť. Globálny ekonomický rast doteraz vždy bol, a stále je (aspoň zatiaľ) nevyhnutne spojený s rastom spotreby (elektrickej) energie. Bez energie totiž nie je možné robiť nič. Takže Geithner musí (!) predpokladať, že v najbližších mesiacoch dôjde k oživeniu nárastu spotreby energie. Ako k tomuto (dlhodobému, nie dočasnému) nárastu dôjde, keď je veľmi pravdepodobné, že sa nám už nikdy výrazne nepodarí zvýšiť globálnu ťažbu ropy?
Mnoho ľudí s domnieva, že najúčinnejší spôsob, ako ušetriť emisie skleníkových plynov pochádzajúcich z jedla, je nákup domácich potravín. Hoci je zrejmé, že dovoz potravín na veľké vzdialenosti zvyšuje ich uhlíkovú stopu, najväčší podiel na nej má fáza výroby. Podľa analýzy Christophera Webera a Scotta Matthewsa (2008) životného cyklu výroby a dopravy potravín, najviac emisií ušetríte, ak znížite konzumáciu červeného mäsa.
Nová štúdia v časopise Science (Hönisch a kol., 2009) poskytla ďalšie dôkazy, že žijeme v čase s vysokými koncentráciami oxidu uhličitého. Autori poskytli pomerne spoľahlivé údaje, že aj za posledných najmenej 2.1 milióna rokov sa koncentrácia CO2 pohybovala v rozsahu približne 160-310 ppm.
