Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Českí vedci nedávno napísali pravdepodobne veľmi dobrú, a vyváženú publikáciu o geneticky modifikovaných plodinách (s názvom Bílá kniha geneticky modifikovaných plodin). O tejto knihe informovala aj Česká Televízia vo svojich večerných správach. V rámci "vyváženosti" dostala slovo aj zástupkyňa organizácie Greenpeace, ktorá je samozrejme proti využívaniu GMO. Prof. Jaroslav Petr, známy popularizátor vedy na Oslovi píše:
Podľa novej štúdie tímu vedcov z Massachusetts Institute of Technology (MIT), sa oteplí výraznejšie, ako podľa poslednej správy panelu IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu) z roku 2007. Článok bol publikovaný v časopise Journal of Climate.
Profesor geológie Ian Plimer uviedol na knižný trh novú knihu: „Nebo a zem – globálne otepľovanie: chýbajúca veda“ s príhovorom prof. Václava Klausa v znení:
Uhoľné elektrárne patria historicky k najvýznamnejším a najdlhodobejším prispievateľom k emisiám CO2. Ak sa podarí postaviť plánovanú uhoľnú elektráreň v Trebišove, bude to znamenať zvýšenie celkových emisií CO2 Slovenska o viac ako 10 % a uhlíková stopa každého obyvateľa Slovenska sa zvýši o 0.72 tony CO2/rok, z terajších asi 6.7 tony CO2/rok (údaj z 2004). Množstvo vypustených emisií CO2 počas života elektrárne (ak predpokladáme životnosť 50 rokov) je rovnaké, ako keby sa každý obyvateľ Slovenska rozhodol 150 krát z Bratislavy do Londýna a späť!
Rôzni ľudia majú rôzne priority a záujmy. Väčšina ľudí sa zaujíma o prítomnosť a blízku budúcnosť. Nad vzdialenejšou budúcnosťou zväčša nepremýšľa. Je to príliš namáhavé. Tu sa hodí pripomenúť motto: „Those who do not think about the future, do not deserve to have one.“ (Tí, ktorí nad budúcnosťou nepremýšľajú, si žiadnu budúcnosť nezaslúžia) Vitajte v „The Age of Stupid“.
Budúcnosť motorových vozidiel spočíva v čo najvyššej účinnosti. Iba automobily a automobilky vyrábajúce autá s nízkou spotrebou, a v dlhšom časovom horizonte aj s nízkymi emisiami CO2 majú šancu prežiť. Ktoré automobily sú najúčinnejšie?
Doteraz padlo za obeť požiarom 84 ľudí, čo je najviac v histórii tejto krajiny. Požiare sú výsledkom úmyselného zakladania a extrémneho sucha. Sever krajiny naopak postihli záplavy. S extrémnym suchom ale bojuje aj Kalifornia a Čína. V nasledujúcich desaťročiach budeme svedkami takýchto udalostí stále častejšie, v dôsledku globálneho klimatického rozvratu.
Pred pár dňami sa konala energetická konferencia Financial Times v Londýne. Hoci vedci sa zhodujú v tom, že je potrebné znížiť emisie CO2 z dopravy a výroby energie, aby neprispievali ku globálnemu klimatickému rozvratu, často sa stáva, že výroba najnovších „obnoviteľných“ zdrojov spolieha na obmedzené zásoby „neobnoviteľných“ surovín.
Spoločnosť Algenol Biofuels tvrdí, že už čoskoro dokáže vyrábať palivo (etanol) z morských rias za pomoci CO2 zo vzduchu, alebo z uhoľných elektrární. Do konca roku 2009 dokonca na priemyselnej úrovni (v Mexiku). Plocha potrebná na získanie paliva je viac ako 10-násobne menšia ako v prípade výroby etanolu z kukurice. Energetická návratnosť (ERoEI) procesu by mala byť okolo 8 (asi ako v prípade bioetanolu v Brazílii). Ak sa to spoločnosti podarí, zagratulujem jej. Musí ale ešte prekonať niekoľko problémov.
Ako práve v týchto chvíľach môžeme vidieť, ekonomika nefunguje bez energie. Množstvo globálneho materiálneho bohatstva je priamo závislé na množstve vyrobenej energie. Aj preto je dnes kľúčové, aby sme investovali do takých zdrojov energie, ktoré sú efektívne. Preto je politika podpory biopalív v EÚ nepochopiteľná – ide o najmenej efektívny zdroj získavania energie. Zvyšovanie energetickej účinnosti je pritom kľúčovou stratégiou EÚ.
V úvode článku sa ekonóm Prognostického ústavu SAV Dr. Vladimír Baláž zmýšľa nad príčinami prebiehajúcej finančnej krízy: „Kríza je normálnou súčasťou trhovej ekonomiky, takou normálnou, ako je oddych a spánok pre ľudský organizmus. Je normálne, že po únavnom dni sa potrebujeme zotaviť. Normálne nie je to, keď sa snažíme niekoľko dni nespať, aby sme mohli podávať čoraz väčšie výkony.“ Domnievam sa, že táto analýza nedospela k základným príčinám krízy, na ktoré by som v nasledujúcom článku rád poukázal.
Časopis Science vo svojom poslednom čísle publikoval štúdiu, podľa ktorej sa zvyšuje rýchlosť chronického (dlhodobého, nekatastrofického) odumierania stromov v prirodzených (neobhospodarovaných) lesných porastoch. Ako hlavný faktor určili autori štúdie zvyšovanie priemerných teplôt a následnú menšiu dostupnosť vody. Práca je nová v tom, že sa bližšie pozrela na dlhodobý zdravotný stav lesov, a odfiltrovala iné faktory ako požiare, či premnoženia škodcov.
Vedecké poznanie (teda objektívny popis reality) je nevyhnutnou podmienkou ľudského pokroku. Bez neho by sme nemali automobily, počítače, satelity, mobily... Občas sa stane, že vedecké poznanie odhalí, že je nutné zmeniť určité zabehané mechanizmy. Dobrým príkladom v minulosti bol objav, že freóny sa významne podieľajú na znižovaní obsahu ozónu v stratosfére. Negatívne dôsledky narastajúcej ozónovej diery boli zjavné takmer (!) každému, a zároveň je výroba freónov pomerne jednoducho nahraditeľná inými, menej škodlivými látkami. Aj to prispelo k rýchlemu a významnému (aj keď nie úplnému) poklesu emisií freónov (na základe Montrealského protokolu). Avšak neporovnateľnú výzvu predstavuje znižovanie emisií CO2, ktorého negatívne dopady zrejme nie sú zjavné každému, a CO2 je navyše napojený na významnú časť fungovania ekonomiky. Akú úlohu zohrávajú v tejto problematike „politickí analytici“?
Teda, tak sa to aspoň hovorí v serióznych klimaskeptických kruhoch. Posledná alarmistická správa IPCC (2007) tvrdí, že pri pokračujúcom otepľovaní bude hladina oceánov v porovnaní s dneškom vyššia o 18 až 59 cm. Na to seriózni klimaskeptici a odporcovia významnejších (prípadne akýchkoľvek) regulácií emisií skleníkových plynov spokojne argumentovali: „V 20. storočí stúpla hladina oceánov o 20 cm, a nikto si to nevšimol!“ Takže, čo hovoria posledné štúdie o náraste hladiny oceánov do roku 2100? (Poznámka na okraj: V roku 2100 NIE JE koniec sveta, ale oceány budú stúpať ešte ďalších najmenej 300-500 rokov)
Slovenská energetická stratégia počíta s tým, že v roku 2030 bude mať Slovensko k dispozícii približne 2-násobné množstvo ropy, ako má dnes. Tento predpoklad je nereálny, a naša vláda by to mala čím skôr oznámiť verejnosti, a zároveň prehodnotiť prístup k budúcim dodávkam ropy. Je totiž možné, že ťažba ropy nebude v roku 2030 vyššia ako je dnes, a veľmi pravdepodobne bude výrazne nižšia. Prečo?
Aby bolo možné efektívne zmierniť dopady klimatickej zmeny, je potrebné výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. V ideálnom prípade by vlády zaviedli uhlíkovú daň a občania by proti jej zavedeniu neprotestovali (tak ako je to dnes), pretože by chápali jej nevyhnutnosť. Na pochopenie nevyhnutnosti zavedenia uhlíkovej dane je ale nevyhnutné pochopenie toho, o koľko je nutné znížiť emisie skleníkových plynov. Nová štúdia profesora Johna Stermana z MIT, publikovaná v časopise Science však ukazuje, že väčšina študentov sa domnieva, že na stabilizáciu koncentrácie CO2 vo vzduchu stačí stabilizovať rast emisií.
Zdá sa, že priemyselná výroba solárnych kolektorov narazila na ďalší problém. Okrem prudko klesajúcich cien ropy (z rekordných 147 dolárov na dnešných takmer 60 dolárov) je to molekula trifluoramínu (NF3). Táto molekula je asi 12 000 až 20 000 krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 a používa sa pri výrobe solárnych kolektorov, ale aj plochých plazmových televízorov. Podľa nových analýz je jeho koncentrácia vo vzduchu asi 4-násobne vyššia oproti predošlým odhadom.
Článok (abstrakt) s týmto zaujímavým názvom je publikovaný v časopise Environment, Development and Sustainability. K celej verzii som sa bohužiaľ nedostal, ale do slovenčiny som preložil aspoň abstrakt. Privítam vaše názory naň. Tiež by ma zaujímalo, či sa váš názor zmenil po prečítaní abstraktu, alebo ste sa naopak utvrdili vo svojom, už existujúcom názore o tom, či samotný pokrok vedy a technológie odvráti, alebo urýchli kolaps priemyselnej spoločnosti.
Nedá mi nereagovať na jeden z diskusných príspevkov fyzika a skutočného a jediného seriózneho klimatológa na Slovensku, Eduarda Kladivu.
Alebo ak chcete inak, ľudstvo v súčasnosti emituje viac ako 40 miliárd ton CO2 za rok. Alebo ešte inak, je to viac ako 100 000 000 ton CO2 za deň. Je to o 38 % viac, ako v roku 1992. Úplné údaje budú dostupné zajtra na stránkach Global Carbon Projektu.
