Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Recepty zo života, teraz nemyslím na recepty z týždenníka Život, ale na tie z môjho života, za ktoré ďakujem svojim priateľkám a kolegyniam. Ide o rôzne recepty a rôzne spôsoby prípravy, jedno však majú spoločné, že sú overené. O tento recept sa podelia so mnou Marika z Bardejova, a teraz ho ponúkam ja vám...
Pitnému režimu treba venovať pozornosť počas celého roka. I keď pravda je taká, že oveľa viac sme ohrození počas letných horúčav. Nedostatok tekutí však môže veľmi vážne ohroziť naše zdravie v každom ročnom období. Poznáte to? Sme unavení, podráždení a naše reakcie sú spomalené. Môžno je to dôsledok stresu a možno sme len málo pili... To, že to nedosatatok tekutín môže vážne ovplyvniť zdravotný stav zažila minulý týždeň aj moja priateľka.
Ako iste všetci vieme ovsené vločky sú výdatným zdrojom bielkovín, zdravých tukov, vitamínov a minerálov. Ovsené vločky sú priam predurčené na racionálne stravovanie. Osobitne sa hodia pri dodrživaní redukčnej diety, dokážu zasýtiť na dlhú dobu a energiu uvoľňujú postupne. Priznám sa, že ovsené vločky som zaraďovala do jedálneho lístka, len na studeno, s jogurtom. Včera som v rozhlase zachytila recept na polievku z ovsených vločiek. Zo začiatku som receptu veľmi nedôverovala , ale čo keď... Zároveň som si spomenula na zabudný recept na fašírky z osvených vločiek, ktoré mi dala moja priateľka Evka.
Ak sa máme dohodnúť musíme spolu komunikovať. Ibaže denno-denne sa stretávam s tým, že akosi zabúdame na to, aká je komunikácia dôležitá. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že si potrebujeme vzájomne vymieňať informácie, myšlienky a nápady.Je prirodzené, že chceme o tom všetkom aj diskutovať. Potvrdzuje to internetová komunikácia, internetová diskusia, či rôzne rozhlasové a televízne relácie, do ktorých sa ľudia radi zapájajú.
Čo nám kradne energiu? Je toho viac, za všetko spomeniem jednostajné premýšľanie o veci, či osobách, hoci vieme, že situácie, ktoré s nimi súvisia sa nedajú zmeniť. Opakovane si vedome spúšťame stresové reakcie, neústále sa vraciame k nepríjemnej situácii...
Pôvodne som chcela napísať prečo sú tak bezohľadní vodiči, ibaže pravda je taká, že nie všetci sú bezohľadní. Nakoniec aj chodci majú “maslo na hlave.”
Prísť na chuť rôrnym vnútornostiam vyžaduje jednak kvalitné tepelné spracovanie a tiež správne prísady na dochutenie. Práve to sa podarilo našim starým rodičom, ktorí svoje chute pri príprave vnútornosti zdokonaľovali a tak nám po nich zostalo niekoľko výborných receptov. A tu je jeden z nich.
Plynúci čas má nevýslovne krásnu, ale aj neúprosnú vlastnosť. Čas sa nedá chytiť, nedá sa pribrzdiť, ani zastaviť. Čas plynie svojim tempom. Jedno je však isté, času sa musíme prispôsobiť a rešpektovať ho. Čomu by sme mali venovať viac času, ak nie rodine a výchove detí?
Jedlo zbližuje, nielen pri stole, ale aj pri výmene receptov. Poteším sa každému novému receptu, osobitne som vďačná za recepty na tradičné jedlá. V ostatnom čase často pripravujem jedlá, ktoré som predtým jednoducho nerobila. No, každá zmena poteší...
Cesta raka je rozprávanie o ceste Jakuba, obyčajného človeka. O ceste plnej vzostupov i pádov, šťastia i rezingnácie, láske i nenávisti...
Učite budete so mnou súhlasiť, že utopenci sú obľúbenou pochúťkou českej studenej kuchyne. Často sú podávané k pivu. Predpokladám, že nechýbajú na žiadnom "správnom" pivnom stretnutí. Ja osobne dávam prednosť tým doma pripraveným, a nemusia byť, ani k pivu. Receptov je viac, ibaže „každý kuchár ma svoju chuť.“
Ak dovolíte, dnes by som sa chcela spolu s vami zamyslieť nad silou slova. Uvedomujeme si silu slova? Možno áno a možno, ani nie. Domnievam sa, že ak by to bola pravda, že si silu slova uvedomujeme, asi by bolo medzi ľudmi viac pochopenia, viac lásky, viac tolerancie... Alebo to vidíte inak?
Stravovanie bezpochyby patrí medzi základné bilogické potreby, a spôsob stravovania je súčasťou kultúry každého národa. Myslím si, že sa nemusíme osobitne zamýšľať na tým, čo boli kedysi hlavné súčasti stravy na Slovensku. Základ tvorili potraviny, ktoré si spravidla „dorobili a dochovali.“
Mám rada deti. Poznátej milšie stvovorenie? Ja nie. Deti však vedia narodobiť aj dosť „šarapaty,“ napriek tomu si myslím, že vtipy o deťoch sú stále milé a populárne. Nechajte sa pozvať, pár som pre vás vybrala...
Celkom iste každému na srdci záleží, ibaže nie každý mu venuje takú pozornosť, akú si naše srdce zaslúži. Štatistiky sú alarmujúce. Srdcovo cievne chorenia sa v ostatných rokoch stali najčastejšiou príčinou úmrtnosti. Urobme niečo pre svoje srdce, návštívme niektorú z akcii, ktoré sa konajú v rôznych mestách Slovenska z príležitosti Svetového dňa srdca. Dajme si k 29. septembru “pripomienku.” Na srdci predsa záleží!
Sporivosť je dobrá vlastnosť, ibaže všetkého veľa škodí. Martina si dodnes nevie vysvetliť, ako sa z celkom normálneho chlapa, z jej manžela stal neovládateľný lakomec. Jozef je o tridsaťdva rokov starší než Martina. Jej matka, ale i priateľky od samého začiatku ich vzťahu tvrdili, že si Martinka kompenzuje absenciu vlastného otca. A zrejme mali pravdu.
Svet je plný paradoxov! Či to chceme alebo nechceme počuť, vidieť... je to tak. Alebo chceme byť skôr slepí, hluchí, ľahostajní...? Nechcem byť poslom zlých správ, ale často mám pocit, že sa to v tom našom svete akosi „poplietlo.“
Niet pochýb o tom, že mačičky sú krásne, elegantné a prítuľné. No nikdy sa nevzdajú svojej nezávislosti. Mačky fascinovali a stále fascinunú veľa ľudí, pravdaže aj mňa. Zaujali ma svojou nezávislosťou a individualitou. Nezávislosťou, ale aj spôsobom relaxácie by nám ľuďom, mohli byť príkladom.
Včera, 3.septembra sa uskutočnil tradičný, v poradí už devätnásty ročník výstupu na Pustý hrad. Tohtoročné podujatie bolo venované Roku Memoranda národa slovenského a začalo slávnostným príhovorom v Štúrovom parku. Samotný výstup v nás zanechal silné pocity, ktoré nám poskytovala krása prírody, ale i rozhovory, v ktorých sme si spomínali na minulé ročníky, na históriu hradu i na výsledky archeolocického výskumy. Návštevu Pustého hradu odporúčam všetkým, ktorí sa okrem pobytu v prírode radi pozrú do histórie.
Láskavých ľudí je ako šafranu, aspoň ja to tak vnímam. Tiež sa hovorí, že najväčšia múdrosť je láskavosť. Ak človek nemá prirodzenú láskavosť môže sa snažiť, ako chce, nikdy si druhých nezíska. Nechcem šíriť pesimizmus, ale niekedy mám pocit, že láskavých, slušných a tolerantných ľudí ubúda, akoby ich niečo požieralo, čosi ako v Bermudskom trojuholníku...
