Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Dnes je opäť krásny deň, Príroda chrámom je, Kvety jabloní, Poslovia radosti a svetla, Facilis descensus averni, Neberme to až tak vážne!, Mýtické bytosti a tvory, Postrehy, Opýtaj sa detí
„Fuj, ako som sa zľakla." Povedala ráno ešte červená od vzrušenia rozčúlená ekonómka. „No, predstavte si, idem do práce, samozrejme, nesvietia svetlá, všade úplná tma... a keď som vyťahovala kľúč, tak zo schodov na mňa vyskočila odporná čierna mačka! Ja som zvrešťala od hrôzy, mačka zvrešťala tiež. Keby som mohla, tak do nej kopnem.“
Skorý ranný spoj Ružomberok – Banská Bystrica, pondelok, november 2008. Na zastávku prídem o pol hodiny skôr. Celkom dobré, šanca, že budem sedieť je vysoká. Predo mnou stoja len štyria ľudia. Trpezlivo čakám v rade a ľudí za mnou pribúda. Pred príchodom autobusu je ich už poriadna kopa. Zboku sa pretlačí predo mňa nejaký mladý muž. Pozriem sa na neho a kľudne nahlas poviem: „Vy ste určite prišli až za mnou, však?“ Prestane sa tlačiť. Po kúpe lístka si sadnem na jedno z posledných voľných miest. Vedľa mňa mladý chlapec, sledujúci rozospatými očami miniatúrne postavičky naháňajúce sa so samopalmi na monitore mobilu, v ušiach slúchatka. Po dlhšej chvíli, keď zaťažený autobus odchádza zo stanice, je už cestujúcimi zaplnená aj ulička medzi sedadlami.
Keď je pred vami voľný deň a máte podnikavého brata, ktorému sa nelení vstávať pred svitaním, precestovať pol Slovenska kvôli skrytým a trvalým nádherám, tak máte šťastie, že uvidíte niečo zaujímavé a nezabudnuteľné.
Philip Glass je právom považovaný za jedného z najvplyvnejších skladateľov z konca 20. storočia. Má výnimočný a bezprecedentný vplyv na hudobný a intelektuálny život našej doby. Svojimi operami, symfóniami, kompozíciami dokázal implantovať krásu vážnej hudby širokej verejnosti v podobne grandióznom štýle, ako to pred ním urobili Richard Strauss, Kurt Weill alebo Leonard Bernstein. Aj keď sa jeho hudobná tvorba zvykne označovať ako „minimal art“ a zaraďujú ho k posledným „klasickým“ predstaviteľom americkej minimalistickej školy. On sám sa od tohoto označenia ostentatívne dištancuje: „toto slovo by malo byť vymazané“ a považuje sa za skladateľa „hudby s repetitívnymi štruktúrami“.
Aby mohli naše duše rozdávať svetlo a jas, potrebujú tak ako naše telá, prijať denne aspoň zopár súst duševnej potravy a očistiť sa od negatívnych emócii a myšlienok. Stačí sa pozrieť okolo seba: láskavé ruky božskej prírody vždy ponúkajú plnú náruč oslobodzujúcej krásy, ktorá v nás rozozvučí vnútornú harmóniu.
Je rozdiel nakupovať v moderných megaobchodoch, kde tlačíte pred sebou obrovské klietky, vyhýbate sa ponáhľajúcim nestíhačom, telefónujúcim bezradným mužom:„Áno miláčik, a chceš 500 gramové balenie alebo stačí 450 gramové?“ alebo párom schovávajúcim sa za kopami tovaru a nosiacimi k svojej klietke ďalšie a ďalšie zásoby toaletného papiera a piva. A keď po dlhom preberaní v oddelení zeleniny a ovocia spustíte na dno hlbokého košíka zopár červených jabĺčok, vyzerajú tak stratene, že k nim potom prihodíte ešte cherry paradajky, zlacnené banány, ľadový šalát len za polovičnú cenu, olivy, syr, jogurty, instantnú kávu v superakcii 1 +1. Samozrejme ešte zubnú pastu, múku, olej. Hmm, a za hodinu už pred sebou tlačíte i vy malú pyramídu zo samých výhodných akcií a cenových bômb. A zatiaľ, čo ste sa premávali po jazdných dráhach obchodného centra, vonku bežal čas šprintom vytrénovaného skokana.
Tí, ktorí máte radi rozprávky s ukrytými posolstvami a vierou v dobro, sedíte v tom správnom kresle. Tak sa pohodlne usaďte. Prajem Vám príjemný a nezabudnuteľný zážitok.
Pretože bol básnik a dokázal citlivo vnímať dojímavú nádheru prírodných scenérii, ktorá ho obklopovala? Pretože sa na jeho vrchol díval už z kolísky - z rodného mestečka Vyšného Kubína, ktorý sa rozprestiera priamo pod ním a sprevádzal ho ako strážca každým dňom jeho detstva?
Všimla si ho hneď v prvý septembrový školský deň. Náhodou sa na ňu v dave neznámych tvárí pozrel a jej zamrelo srdce v úžase, ako sa v jeho modrých očiach lámali nebesá drahokamu a v mnohorakých odleskoch odrážali jeho úsmev.
„Rusko je jedinou krajinou, kde poézia nie je iba na vysokej úrovni, ale kde poézia je veľká, najväčšia, najlepšia. Myslím si, že je tomu tak nielen kvôli tomu, že naši básnici boli skvelí veršotepci a písali skvelé básne, ale aj preto, že žili a správali sa dôstojne, vo vzťahu k vrchnosti, k priateľom, ale aj k umeniu. Aj preto bola poézia vždy na špičke našej literatúry! Vladimír Semjonovič Vysockij
„Nesporne to bol človek, jazykovedec svetového mena, veľký syn slovenského národa – a pritom taký skromný, bojovník za pravdu, krásu, dobro.“ (o svojom otcovi porozprávala najstaršia dcéra Oľga Nováková, 74 r.)
Ráno zahaľuje tajomstvom všetko hmotné do mystickej hmly. Kde končí kvapalný svet a kde začína nebo?
Keď som ako dieťa bývala počas prázdnin u starej mamy, chodila som s ňou cez lesy vysoko pod Kriváň, na podtatranské lúky, zaniesť jedlo starému otcovi a jeho dvom synom, ktorí tam kosili trávu. Chlapi na noc do dediny neschádzali, prespávali v senníku a od skorého brieždenia po celý deň sa ozýval lúkami monotónny rytmus zášvihov kosy a líhajúcej trávy.
