Zuzana Antolová

Zuzana Antolová

Bloger

Počet článkov: 32
Páči sa: 0x

The man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly. Zoznam autorových rubrík: Moja strana mince, Spomienky, (Ne)obyčajné knihy, (Ne)obyčajné stretnutia, Úsmevné príhody, Pre teba, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Zuzana Antolová

Malý princ

Niekedy, keď je už všade tma a ticho a všetko spí, počujem jeho plač. Vtedy rozmýšľam, koľko reality sa premieta do tých ťažkých snov, nespočetných nočných môr, čo sužujú jeho krehkú detskú dušu. Zakrádam sa po špičkách, pod zámienkou, že potrebujem pohár vody z kuchyne, skontrolovať či je zlý sen už na ústupe. Zasiahnuť? Zo slov, ktoré vyslovuje, mi naskakuje husia koža, nohy prirastú k podlahe, ľadová ruka zovrie srdce a drví, drví. Strach má zvláštnu príchuť. Vibruje v žalúdku, roztrasie kolená, cítim ho v horkosti pod jazykom. Radšej nesnívaj, dieťa. Odkrádam sa preč. Našťastie, človek si na väčšinu snov ráno nespomína. Aj Malý princ zabúda. Alebo o nich iba nehovorí?

11. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 377x
13

Zuzana Antolová

Stále hľadám

Pátram po ňom v dave. Ticho stojím v ponurom šere preplnenej stanice, bokom od valiacich sa más a tvárim sa, že na niekoho čakám. Vlastne.. Nie je to pretvárka. Naozaj čakám. Cítim však, že ho tak skoro neuvidím. Pretože práve teraz o to konečne stojím. Čas hrá neustále proti mne, dennodenne sa vystatuje svojou prevahou. A momentálne zdá sa odsypáva príliš pomaly. Koľko rokov musí ubehnúť, kým sa opäť stretneme?

14. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Oneskorený vianočný dar

Zuzana Antolová

Oneskorený vianočný dar

Tesne pred Vianocami som sedela vo vlaku, cestujúc na svoju poslednú tohtoročnú skúšku. Celonočné dolaďovanie učiva a dlhé cestovanie spolu s mojou neslávnou schopnosťou zaspať v akúkoľvek hodinu v akomkoľvek dopravnom prostriedku si vyžiadalo svoju daň a tak nečudo, že rytmický klepot kolies ma čoskoro uspal. Nebyť hlásenia, prespala by som cieľ cesty aj skúšku. Dezorientovane som sa napochytro omotala hrubým šálom, zababušila do bundy a vybehla do nezvyčajne mrazivých ulíc. Až v škole som si uvedomila, že mi čosi chýba.

30. dec 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Ako deti prichádzajú o ilúzie

Zuzana Antolová

Ako deti prichádzajú o ilúzie

Keď som bola ešte dieťa, myslím naozaj dieťa, nie iba dušou, lebo tak sa občas cítim doteraz, verila som všeličomu. Mala som svoje tajné sny, detské túžby, čarovné predstavy a príliš bujnú fantáziu. Skutočne som verila na Ježiška, sobov a škriatkov, víly a anjelov, princezné a drakov. Verila som, že keď budem zlá, odnesie si ma čert, a keď budem klamať, narastie mi dlhý nos ako Pinokiovi. Rovnako som verila, že Mikuláš skutočne existuje. Až kým ma ujo Tóno nepripravil o túto ilúziu.

5. dec 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 795x
10

Stratené myšlienky

Zuzana Antolová

Stratené myšlienky

Ležím v tichu tmy a pozorujem svetlá reflektorov prechádzajúcich aút. Prebehnú po odostretých žalúziach, odrazia sa na ich lesklom povrchu, lámu sa v rôznych uhloch, kreslia obrazce na bielu stenu a rýchlo miznú. Strácajú sa v nenávratne, presne tak ako moje myšlienky. Únava ma opäť raz obišla, tiež sa stratila, celkom ako tie myšlienky. Som tu len ja a bodavá bolesť. Bolesť chorej duše môže byť stokrát neznesiteľnejšia ako bolesť fyzická, no dnes si tým nie som celkom istá.

29. nov 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Príhodný deň pre smrť

Zuzana Antolová

Príhodný deň pre smrť

Dušičková nálada ma tento rok zastihla, teda aspoň podľa kalendára, o čosi neskôr. Žiaden vzdor nepomohol, chytila sa ma pevne. Nebohý starký, na ktorého si tak málo pamätám, zvykol vravievať, že sviečka sa nesmie zapáliť od inej horiacej sviečky. Ak by sa tak stalo, ukradli by ste tým niekomu dušu a spolu s ňou vzali aj život. Neviem či mal na mysli iba sviečky dušičkové, pálené ako pamiatku na zosnulých, alebo sviečky vo všeobecnosti. Túto povedačku som celé roky podvedome dodržiavala a ťahala ruky preč aj ostatným, keď sa schyľovalo ku krádeži.

6. nov 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 291x
5

Moje obľúbené blogy na sme.sk

Zuzana Antolová

Moje obľúbené blogy na sme.sk

Priebežne dopĺňaný abecedný zoznam obľúbených blogerov, ktorých články si nikdy nenechám ujsť. Tých, ktorých články rada čítam, však neustále pribúda, pretože v podstate takmer každý bloger občas napíše článok, s ktorým sa dokážem stotožniť.

1. nov 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 112x
0

Chceš ma? Zn.: Vychovať a vrátiť

Zuzana Antolová

Chceš ma? Zn.: Vychovať a vrátiť

Som tvoj. Budem s tebou dvadsaťštyri hodín denne. Nepohnem sa od teba na krok, budem ti stále v pätách. Pôjdem s tebou do školy aj do práce, do kaviarne či reštaurácie, skočíme do banky, navštívime lekára, vybavíme zubára, budeme spolu nakupovať, povozíme sa v autobuse. Lebo všade tam budem neskôr doprevádzať aj svojho nevidiaceho pána.

30. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 586x
15

O geste jedného vodiča

Zuzana Antolová

O geste jedného vodiča

Pár dní to už naozaj vyzeralo tak, že zima definitívne zvíťazila a tohtoročná jeseň je už len spomienkou. Jeseň a zima však usúdili, že na zimu je predsa len ešte priskoro. A tak zima, hoci neochotne, ustúpila a uvoľnila ešte na pár dní miesto jeseni. Takmer nepretržite prší, už štvrtý deň a tretiu noc. Mierne sa oteplilo. Včera po rannom daždi obschli chodníky i cesty, kaluže dažďovej vody však zostali. Kamsi som sa náhlila a pri svojej pochôdzke som natrafila na jednu takúto kaluž. Asi tridsať metrov dlhá.

25. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Zuzana Antolová

Bez svedomia

Potrebovala sa na chvíľu stratiť. Preč od neho. Nechcela prespať u nás. Keď zaspí, vkradne sa domov. Chcela sa len prechádzať. Brázdime tmavé ulice, dýchame ľadový vzduch, z úst vypúšťame biele obláčiky zrazenej pary, každá v tichej samote svojich myšlienok. Nad chodníkmi sa vznáša hustá lepkavá hmla októbrovej noci, pod nohami šuštia mŕtve listy, čo dávno stratili pestrú jesennú farbu. Zostali mdlé, hnedé, obalené mrazom, preto tak vrždia pod topánkami.

23. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 488x
20

Ľudia si musia pomáhať

Zuzana Antolová

Ľudia si musia pomáhať

Stmievalo sa. Vybrala som sa vysypať smeti. Plastový sáčok sa mi zdal naspodu akýsi natrhnutý. Nechcela som vytratiť polovicu odpadkov, zanechať po sebe odpadkovú cestičku a potom sa vracať a zbierať ich, tak som pre istotu vzala aj kôš. Ako som predpokladala, polovica odpadkov zostala v koši. Ako som sa nahýňala nad bedňu, kôš sa mi vyšmykol a skončil v nej. „No do pekla, čo teraz?“ vyletelo zo mňa nechtiac nahlas.

11. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
41

Zuzana Antolová

Znovuobjavené

Myšlienky... Netušené prepojenia medzi predstavami a skutočnosťou. Kombinácie, náhle záblesky i jednoduché zaraďovanie slov. Aké množstvo ich zostalo medzi Vami? O koľkých nevieme z jednoduchého dôvodu: nenapísali ste ich. Iba prežili, obdarovali náhodných poslucháčov a potom na ne zabudli. Otvorte dvere do sveta fantázie, zachyťte krehké nevšednosti.

10. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Zuzana Antolová

Branko

Stretávam ich takmer denne. Počas teplých slnečných dní i dažďových pľuští. Nikdy nevynechajú pravidelné prechádzky. Branko a jeho otec. Branko pokojne sedí na vozíčku, otec ho tlačí a tichým hlasom upozorňuje na okolie, ukazuje letiace lietadlo, hniezdo akýchsi vtáčikov na neďalekom strome, zbiera gaštany a podáva ich Brankovi. Bývajú neďaleko, no viem o nich iba málo. Neviem či má Branko súrodencov, neviem či vôbec má mamu. Môže byť asi v mojom veku. Mama mi kedysi dávno, keď som sa vypytovala, vravela, že Branko prekonal detskú mozgovú obrnu.

10. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Zuzana Antolová

Schválnosti

Schválnosti v praxi. Ponáhľaš sa, stojíš na zastávke a čakáš na autobus, ktorý vždy mešká, no dnes prišiel, a žiaľ aj odišiel skôr. Keď slnko hreje, vláčiš so sebou dáždnik, no práve dnes, keď sa nebo rozhodlo, že bude smokliť, nechal si ho doma. V banke, na pošte, či v obchode si vyberieš rad, kde podľa vlastného uváženia stráviš najmenej času. Omyl. Výber bol očividne nie príliš šťastný. Nekúpil si si miestenku, pretože týmto vlakom o takomto čase necestuje takmer nikto. Opäť omyl. Študenti po prázdninách hromadne mieria na internáty a teba čaká niekoľko hodín státia.

8. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 156x
5

Ako nás čas mení

Zuzana Antolová

Ako nás čas mení

Nemôžem povedať, že je bacuľka, ale nie je ani najútlejšia. Nemá najmodernejší účes, ani najnovší odtieň najmódnejšej farby. Nemá fajnové háby, ani hlboký výstrih, iba jednoduchý rolák. Nemá štvorcentimetrové nechty, ani silný make-up. Jej tvár zdobí iba úsmev. Taká normálna, celkom obyčajná baba. A predsa púta pozornosť väčšiny mužov. V čom spočíva jej čaro?

2. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

reklama

Zuzana Antolová

Na hrane

Koľko krát môže človek zomrieť? Koľko sklamania unesieš na svojich pleciach? Koľko krát sa môže človek zamilovať? Koľko snov osud spáli, kým dopadneš na dno? Koľko krát môže človek povedať nie?

28. sep 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Zuzana Antolová

Otcove slzy

Situácii keď som videla otca plakať, bolo veľmi málo. Zväčša je to len vo veľmi vážnych životných okamihoch. Nie je z tých, ktorí dávajú najavo svoje pocity, najmä tú nežnejšiu stránku. Chlapi predsa neplačú. Videla som ho plakať, keď pochovával otca. Plakal, keď pred dvoma rokmi opustila, po mnohoročnom boji s rakovinou, tento svet jeho mladšia sestra. Ale keď sa lúčil s ním, neplakal.

27. sep 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 971x

Zuzana Antolová

Hľadám

Stretli sme sa presne tri krát. A každé z tých stretnutí bolo iné. Možno mi ho osud ešte niekedy postaví do cesty. Vlastne v to dúfam. Budem ho nosiť pri sebe, aby som mala možnosť vrátiť ti ho, milý neznámy.

25. sep 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Zuzana Antolová

Nedocenená

Väčšinou píšem články, odrážajúce určité okamihy môjho života. Moje pocity, emócie, to ako vnímam určité udalosti. Ale dnes, dnes to nebude o mne. Vlastne aj o mne, ale iba okrajovo, lebo veľkú časť opäť zohrávajú moje spomienky. Podnetov napísať tento článok bolo hneď niekoľko, medzi nimi i udalosť odohrávajúca sa pár dní dozadu a takmer súbežne s ňou istý článok (či skôr akási fotodokumentácia) od Milana Barloga, prečítaný tu na blogoch.sme.sk.

18. sep 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 659x
17

Zuzana Antolová

Strácam

Existuje väčšia temnota ako tá s ktorou bojujeme. Je to temnota duše, čo stratila svoju cestu. Horšia ako smrť tela je smrť nádeje. Smrť snov. (GQuan)

13. sep 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 892x

reklama