Zuzana Antolová
Keď sú anjeliky hladné
...alebo: Niekedy dokážu ľudia prekvapiť, keď to najmenej očakávame. V každom z nás je skrytý kúsok empatie pre druhých.
The man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly. Zoznam autorových rubrík: Moja strana mince, Spomienky, (Ne)obyčajné knihy, (Ne)obyčajné stretnutia, Úsmevné príhody, Pre teba, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Zuzana Antolová
Krása „nemých“ slov II.
Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené.
Zuzana Antolová
Včerajší list
Sadla na mňa melancholická nálada. Vystriedala tú bujarú, príliš spokojnú z predošlých dní, strávených v inom svete. Možno prišla s dráždivým kašľom, čo mi momentálne znepríjemňuje život. Zabalená v huňatej deke, skrývajúca sa pred dotierajúcim chladom, s obľúbeným hrnčekom jasnožltej farby po dúškoch chlípem lipový čaj s medom a citrónom. Lipový čaj na prechladnutie, citrón na prípadnú teplotu. Nechce sa mi nič robiť, ani pohnúť, aby chlad nemal šancu znova zaútočiť.
Zuzana Antolová
Rande (Chlapci, chlapci... Takto sa baby nebalia)
Kaviareň. Klebetíme s Danielkou. Tešíme sa, že sa po dlhej dobe opäť vidíme. Prichádza ona a on. Ona sa zjavne necíti dobre, úzkostlivo sa rozhliada okolo seba. On jej dvorne odsúva stoličku. Objednávajú si. Stolíky sú až zúfalo blízko seba. Nedá sa nepočúvať. Rande naslepo. Vidina lásky cez internet?
Zuzana Antolová
Krása „nemých“ slov
Nemých. Tých napísaných. Často majú väčšiu silu, ako tie vyslovené.
Zuzana Antolová
Keď sú spomienky na obtiaž
Zrýchlený dych. Srdce búši v šialenom rytme, vynecháva akoby nestíhalo. Vlna tepla... Chlad... Zimomriavky... Mihajúce sa spomienky. Sucho v ústach, stiahnuté hrdlo nevydá jediný hlások. Pľúca odmietajú pracovať. Zdrevenené nohy, neschopnosť pohnúť sa z miesta. Paralýza vlastným strachom. Strach ovláda. A nedá dýchať.
Zuzana Antolová
Flower story... alebo: Ak Albert skape, je po mne
Pred časom som od drahého dostala do daru rastlinku. Vyhlásil že ak ho milujem, o Alberta (rozumej rastlina) sa postarám a ak ho naozaj milujem, Albert (skrátene Albi) moju láskyplnú starostlivosť aj prežije. Vysvetlil mi, že vraj ak niekoho ľúbite, staráte sa o vec od neho s láskou, akoby ste sa starali o milovaného človeka. Takto sa vraj presvedčí, že sa raz o neho postarám. So zvláštnym úsmevom mi zložil do rúk ten poklad a spokojne odkráčal. Chcela som namietnuť, že to nebude dobrý nápad... Ale dar je dar.
Zuzana Antolová
Akoby sa vrátil čas
To isté miesto. Podobná situácia. Ale iný dátum a iné dieťa. „Keď ja budem veľká, budem mať veľa, veľa, veľa detí. A nikdy, nikdy ich nenechám samé. Aby sa nebáli...“
Zuzana Antolová
Čo mi napadne občas, keď za oknom prší
Milovať sa s Tebou v daždi, to ma veľmi, veľmi dráždi. Kvapky tečú po tele, bozkami ich zotrieme.
Zuzana Antolová
Aké by to bolo...
Aké by to bolo vystúpiť opäť z autobusu pri mohutnej starej lipe, obkolesenej lavičkou v ošúchaných farbách krikľavej červenej a žltej a pustiť sa ulicou pozdĺž potoka, okolo schátraného kaštieľa a potom prvou ulicou doprava až na jej úplný koniec.
