Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
Sú Vianoce, je načase priznať farbu. Kedysi som veril, veď mám aj birmovku. Lenže potom som na vlastné oči videl, ako zastrelili Winetoua, čo mojou vierou dosť otriaslo. Podľahol som kacírskej myšlienke, že tento pán spravodlivosť nezabezpečí. Potom ma mama prinútila zjesť lečo a nič sa jej nestalo! To už mi bolo jasné, že tento pán neochráni ani len mňa, nieto ešte svet. Napriek tomu dúfam, že kresťania neprestanú veriť a v podobnom duchu vychovajú aj svoje deti.
Tak som mal tú česť prežiť Vianoce v Anglicku. Ak motyka nevystrelí, jedny z posledných na tomto mokrom a vetrom ošľahanom ostrove. Angličanom načisto šibe (to som v titulku neklamal) a ak náhodou predčasne nezaspím, tak vysvetlím prečo. To, čo sa tu tento rok deje okolo Vianoc, by ešte vlani vypadalo ako vtip. Teraz už to nie je ani frk. Schválne: Zrušíme Vianoce v rámci zlepšovania medzietnických vzťahov. Zasmial sa niekto? Sotva. Pred pár rokmi by sme sa nad takou hlúposťou rehotali ako kone.
Anglická stredoškoláčka Lýdia Playfoot (po slovensky Plajfútová) odmieta súložiť pred svadbou a na dôkaz svojho zvrhlého rozhodnutia začala na ľavom prstenníku nosiť tzv. purity ring – prsten čistoty. Až keď ho vystrieda obrúčka, zaľahne s mužom pod jednu perinu a začne bohapusto prášiť. Je oddanou kresťankou a takéto rozhodnutie považuje za prejav svojej viery. Ale čo sa nestalo? Vedenie školy jej zakázalo prsteň nosiť. Niežeby zdieľali moje zvrhlé predstavy na predmanželský sex, ale nepáči sa im kresťanský symbol na prste študentky na politicky korektnej škole. Idem si zapáliť a vycikať sa a potom budem pokračovať.
Raz som čítal zaujímavú esej od Kusého o tom, kedy je Slovákom, kedy manželom, kedy občanom, podľa toho, ktorý subjekt si jeho lojalitu práve vyžaduje. (M.Kusý, Čo s našimi Maďarmi, Kalligram 1998). Je mi jasné, že začať článok zmienkou o Kusého eseji nemusí byť cesta k čítanosti, ale hádam je vždy lepšia Kusého esej, ako Mojsejov Kusaj. Ničmenej smerujem k tomu, že momentálne som veľkým Slovákom, lebo už pár mesiacov prebývam v Anglicku, tak sa mi cnie. Ale inak som národným patriotom dosť vlažným, lebo si to otčina nevyžaduje. Skôr sa cítim byť občanom. Zato som však neúnavným Zalužancom, bez ohľadu na to, či si to táto gemerská dedina vyžaduje, alebo nie. Skôr ma prejde metro v Seredi, ako tento lokalpatriotizmus.
Veru tak, ale o tom až na záver. Dnes som si pozrel večerné správy na Markíze. Nevyvracajte láskavo oči, som masochista. A čože som sa to nedozvedel? Akási rodina sa stala obeťou rýchlej pôžičky. Mali dlhy, v schránke si našli leták s lákavou ponukou pôžičky, zobrali si ju, splácali - nesplácali a teraz im hrozí, že prídu o dom. Dúfam, že nečítajú blog, lebo by som ich v tejto chvíli nerád najedoval ešte viac.
Legendárneho poľského generála Wasteho asi netreba nikomu predstavovať. Tým, ktorí sa o históriu nezaujímajú len pripomeniem, že je to ten istý generál Darek Waste, ktorý sa v roku 1939 otvorene vyhrážal prezidentovi Benešovi intervenciou poľskej armády na Oravu, Kysuce a Liptov, ak by sa ČSR postavila na odpor Nemecku a oslabila tým svoju bojaschopnost na slovensko-poľských hraniciach.
Ma-am Vpitchy. Toto meno sa v Británii pomaly ale isto stáva mantrou, ktorú si ľudia do úmoru opakujú pri každom probléme.Ma-am, kedysi provinčný čínsky lekár, v roku 1983 emigroval cez Hong Kong do severoškótskeho Wicku, kde založil filozofické učenie Hyperflegmatické neriešenie problémov. V roku 1996 sa oženil s čarokrásnou škótskou poštárkou Elizabeth a po svadbe prijal jej starokeltské priezvisko Vpitchy (vyslovuje sa podobne ako známy slovenský vulgarizmus). Neskôr sa jeho učenie premenovalo na ma-amvpitchizmus.
Cirkevni hodnostari na Slovensku su zdeseni. Najmladsia a zaroven jedna z najpocetnejsich cirkvi – Cirkev Svatej Tacky, sa minuly vikend otriasla v zakladoch. Pricinou rozporov bola dogma, ktoru apostol Grnt zaradil do Evanjelia podla Grnta: Svata Tacka by neuhorela ani vo vysokej peci. Popradski nihilisti by s tym v zasade suhlasili, ale pec by smela byt vysoka len trosku. Ortodoxni Tackari vsak nestrpia ziadne spochybnovanie nesmrtelnosti Svatej Tacky.
Reagujem sam na seba ako pako, pretoze som nemal moznost zapojit sa do diskusie k svojim clankom Terorizmus na Alzbetinom dvore I. a II. Pisat o suvislostiach medzi islamom a terorizmom je Pandorina skrinka. Ku kazdemu faktu sa vyroji mnozstvo kontrafaktov, kazda hypoteza si najde kontra-hypotezu. Vzdy, ked o tejto teme pisem, mam pocit, ze som nepovedal vsetko, ze som to mohol povedat lepsie, alebo ze som, nedajboze, povedal blbost. Takze by som takto dodatocne doplnil spominane clanky o nazor, ktory mam /zatial/ ulozeny v priecinku "principialne tezy" a ktorym sa pokusim zodpovedat nieco malo z diskusii.
Britska policia je pod tlakom. Nedavne udalosti na letisku v Glasgowe a v uliciach Londyna ju nutia k castym kontrolam najma na letiskach, avsak bez pouzitia rasoveho profilovania potencialnych pachatelov. Vsetci podozrivi z nedavnych nevydarenych utokov su mladi ludia azijskeho alebo blizkovychodneho povodu. Policajti sa vsak nesmu zameriavat na ludi na zaklade rasy alebo veku.
Pokusim sa byt strucny a vyhnut sa principom, lebo to by som sa opakoval. A opakovanie je matka mudrosti a s tym ja nemam nic spolocne. Co sa stalo nove na Alzbetinom dvore? Minulu sobotu o 2. po polnoci objavila policia v Londyne auto plne vybusnin, o 2.30 druhe s podobnym obsahom, o 3.15 poobede v ten isty den dvaja muzi na jeepe s podobnym nakladom vpalili do budovy letiska v Glasgowe. Ani jedno z tych aut nevybuchlo. Technicke priciny, nie moralne. Keby vybuchli, boli by tam stovky, mozno tisice mrtvych, medzi nimi zrejme aj Slovaci. Na letiskach je nas dnes pomaly viac ako v krcmach.
V americkom Dallase bol minuly tyzden popraveny nechvalne znamy bratovrah Berkhy Yarya-Bock, zakladatel dnes uz, nastastie, zaniknuteho Spolku Kainistov. Spominam ho len preto, lebo sa velmi dobre pamatam na aferu z roku 1988, kedy som prvykrat videl fotografiu tohto presovskeho rodaka, vtedy este Berkyho Jariabka, v televiznej relacii Kriminalna ustredna patra.
Moje skusenosti s britskou armadou boli az donedavna chabe, viac-menej sprostredkovane. Nikdy som s nimi nebojoval a asi by som prehral, lebo ich je vela a maju dobre zbrane. Ja by som bol sam a zrejme aj opity. Ani po tom, co ma nedavno britsky vojak poopluval od cela po bradu sa necitim byt priamym ucastnikom konfliktu s britskou armadou.
Kupil som si smotanu na segedinsky gulas. V zivote by ma nenapadlo, ze ma to primaje hlboko sa zamysliet. Ale stalo sa, pretoze ta smotana bola slovinska. A na Slovinsko mam dve spomienky – pivo Lasko, na ktore nedam dopustit /aj by som dal, ale nikto sa nehada/ a jeden vecer v ljubljanskej krcmicke, kde som sa od starych vojnovych harcovnikov dozvedel, ze Cesi by vojnu s nami v roku 1993 vyhrali.
Docital som knihu od akehosi Murphyho o sile podvedomia a pozitivneho myslenia. Znoska vymyslov pre slabe povahy, co vam budem hovorit. Ale – hoci som sa tomu zubami-nechtami branil, zacal som mysliet pozitivne. Uz neposkakujem nervozne po dvore, frustrovany z neschopnosti prestat fajcit. S rozkosou vdychujem teply dym a kocham sa pohladom na jeho belasu farbu. Je ako nebo, ako ranna hmla nad Slovnaftom, o, Boze.
Počas posledných dní som si okrem prekrásneho počasia užíval aj návaly prekvapujúcej múdrosti a dospel som k dvom zaujímavým poznaniam: viď titulok. Je to pre mňa obrovský posun, pretože ešte pred polrokom by som bol ochotný odprisahať, že policajti sú úchyláci a môj kocúr Hatátitla je len človek. Má tak trochu škandinávske rysy, mierne ošľahané írskou krvou.
Možno sa pár ľuďom spení krv a poniektorým sa otvorí nožík vo vrecku, ale - a nebojím sa to napísať nahlas - človek, ktorý k smrti utýra psa je pre mňa väčším prasaťom, ako spolupracovník ŠTB. Pôvodne som chcel písať o pražskom biskupovi Československej cirkvi husitskej Karlovi Bicanovi, ktorý v telefonickom rozhovore so svojim platonickým milencom o.i. povedal: Přece chci, abychom to chtěli oba dva, vole, ale ty asi nemáš potřebu sexu. Platonický milenec potom nahrávku odovzdal médiám, ale zhromaždenie pražskej diecézy v sobotu Bicana napriek tomu potvrdilo vo funkcii. A to je pán biskup ženatý! Potom som sa dočítal, že biskupovo meno figuruje aj v zoznamoch spolupracovníkov ŠTB. Tak som si so zamysleným výrazom (v takých chvíľach hojne pripomínam Karola Marxa, ten múdry pohľad, zvraštené čelo a debilné myšlienkové pochody) povedal: Jano môj, sadni si, zapáľ si a potom so skalopevnou istotou prehlás, že keby si bol v tých časoch dospelý, deti by ti študovali a mal by si rád svoju prácu, určite by si nepodpísal?
Podľa prieskumu BBC je väčšina ľudí na svete presvedčená, že západnú civilizáciu a islam viac vecí spája, ako rozdeľuje. Len 28 % si myslí, že sa nevyhneme konfliktu. Ja patrím medzi tých 72 percent, ktorí ozbrojený stret civilizácií neočakávajú, zároveň však do tej menšiny, ktorá vidí viac rozdielov, ako spojníc (ak za spoločné nepovažujeme aj také samozrejmosti, ako napr. krvný obeh, alebo rodičovská láska). Hneď na úvod začnem rozdielom, ktorý považujem za tak zásadný, že sotva môže niečo z toho, čo nás spája, vyrovnať skóre. Aký by bol kurz na moje prežitie?
Grécko-rímsky zápasník z Detvy Berky Jariabok... alebo to bol gréckokatolícky kňaz? To je jedno, jednoducho nejaký Grék, mi nedávno na golfovom ihrisku v Lovinobani povedal: Vieš, Ondro, či čo si zač, peniaze nie sú najdôležitejšie. Najdôležitejšie je zdravie a láska. Potom nasadol do svojho terénneho auta, ktoré si pre jeho rozmery mnohí mýlia s Chemickými závodmi Juraja Dimitrova a odišiel do jedného zo svojich domov. Chvíľu som popremýšľal nad tými nesmrteľnými slovami, potom som zbalil jeho golfový vercajg a vybral som sa stopom na ubytovňu. Cestou som zmokol, prechladol a doma som našiel uplakanú ženu, že už sme dva roky nikde neboli, práčka sa zase kazí, všetko musí žmýkať ručne a na jediných punčochách sa jej urobil rýchlik. Dôležité je zdravie a láska, povedal som jej s úsmevom.
Z nejakého rakúskeho internetového serveru (buďme radi, že nás v tejto súvislosti nezaujíma url) si niekoľko tisíc úchylných deviantov sťahovalo tvrdé detské porno. Pár desiatok bolo zo Slovenska, o niečo viac z Česka. Tí slovenskí pôjdu pred súd, pretože prechovávanie detskej pornografie je na Slovensku trestné. Alebo sa mýlim? Prosím, nie. U nás, v Česku, sa im nestane nič. Neskutočne ma vytočil názor sexuológa Radima Uzla, že pedofil pred monitorom nikomu neublíži a ako platiaci konzument je vinný len sprostredkovane a to je chúlostivá téma. Prečítal som si v tejto súvislosti niekoľko textov na internete a v novinách a - hoci som mal v tejto veci jasno už dávno predtým - narazil som na niekoľko zaujímavých paradoxov.
