Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
Čitatelia článku Nie je dôležité súd vyhrať, ale prehrať, ČÍTAJTE: Exekútor Cirbes, ktorého v texte spomínam, je JUDr.Dušan Cirbes z Rimavskej Soboty. Akýkoľvek iný exekútor menom Cirbes je z obliga. V článku som to už opravil, ale dovtedy si ho prečítalo množstvo ľudí, ktorí sa k nemu už nevrátia, tak dúfam že aspoň časť z nich zachytí aj tento textík, ktorý s prižmúrením oka možno považovať za ospravedlnenie.
Môj brat urobil v roku 1996 fatálnu chybu - zaručil sa za úver jednej svojej známej. Pracovali spolu vo firme jej otca v Rimavskej Sobote. Ako to už v rozprávkach býva, prestala platiť a prišiel čas na potrestanie vinníkov. Ozval sa mu exekútor a oznámil, že mu predá byt, aby banku uspokojil. O nejaký čas ho brat písomne požiadal, aby dal záložné právo aj na rodinný dom tej, ktorá to všetko spískala. Mimochodom, volá sa Monika Molnárová. Je totiž spolumajiteľkou domu, v ktorom žije. Exekútorova odpoveď (mimochodom, volá sa Dušan Cirbes) bola nepriestrelná: jeho byt predá skôr, ako jej dom. Aj hnuteľný majetok jej odmietol zabaviť, pretože má všetko požičané od kamošky. Brat musel zaplatiť dlh banke, aby o byt neprišiel a dal celú vec na súd. Až v roku 2004 súd konečne rozhodol a rozsudkom, ktorý je právoplatný od 23.septembra 2004 nariadil Molnárovej, aby mu zaplatila cca.130 000 s 13%-ným úrokom od 9.3.2004 a súdne trovy a to všetko do pätnástich dní. Vtedy sa začalo najdlhších pätnásť dní v histórii sveta.
Prvá masová samovražda na Slovensku. Úradný vestník EÚ zverejnil 2.augusta 2006 žiadosť Poľska o vydanie zemepisnej ochrany pre údený ovčí syr oscypek (viď príloha). Je to, samozrejme, ten istý oštiepok, ktorý sa na Slovensku podľa dochovaných písomností vyrába minálne od roku 1416. Slovensko malo na napadnutie tejto žiadosti šesť mesiacov a podľa dnešných Lidových novín to v lehote stihlo. Nikde na internete som však o úspešnej slovenskej intervencii nenašiel zmienku, práve naopak. Všetko nasvedčuje tomu, že sme oštiepok nadobro stratili. Nuž, pripravme sa, vážení rodáci, na syrový bochník, alebo podobne trápny nezmysel. Šesť storočí naši predkovia vyrábali oštiepok, za šesť mesiacov sme ho pre našich potomkov stratili. Tuto, na konci riadku, je takým červeným napísané ...pokračovanie článku. To sme vymysleli spolu s adminmi. Keď tam potiahnete kurzor, tak sa zmení na takú ruku, vtedy kliknite ľavým tlačítkom a otvorí sa vám dokončenie článku. Fasa, čo? Musím skromne priznať, že som to nevymyslel sám, admini pomohli.
Berky Jariabok (47) na seba upozornil v polovici deväťdesiatych rokov svojimi inovačnými a invenčnými invektívami voči inventárnym invalidom (uf! trval na tom, musel som to tak napísať) bratislavského Slovnaftu. Potom sa krátko ohrial v Nafte Gbely a v zalužanskej Šamotke a dnes je považovaný za mediálne najznámejšiu šedú eminenciu, ktorá tajne ovplyvňuje rozpočet SR z pozadia ministra financií Počiatka. S rozhovorom súhlasil, až keď som mu pohrozil, že zverejním fotografiu, na ktorej je s rodinou na Donovaloch. Takže, ako sa vám pracuje v Počiatkovom pozadí? Berky Jariabok: Spočiatku som nebol v pozadí, spočiateku mal totiž Počiatok, teda Počiatek mal spočiatku v pozadí úplne iné veci a... Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Dosť, že ma začali volať finančný hemoroid, čo nie je práve lichotivé. Keďže som to sľúbil v upútavke, musím sa opýtať: Onanujete?
Prečo požaduje mediálny a finančný magnát Berky Jariabok ospravedlnenie od premiéra Fica? Prečo by mali Mojsejovci nosiť kožuchy z mačacích koží? Smie sa onanovať v štúdiu? Čítajte už dnes o 8.00 na www.blog.sme.sk. Blog SME - ten pravý blok.
Je to už pár rokov, čo v Rimavskej Sobote na autobusovej stanici zo traja skinheadi napadli rómsky pár. Ten chlap vypadal dobre, slušný oblek, biela košeľa, oholený. Aj jeho žena, v pekných šatách a s decentným mejkapom. Ale boli čierni ako noc. Skíni mu rozbili nos a trochu si ho tam strkali, keď tam zasiahla jedna moja známa, nazvala ich zbabelcami a zavolala políciu. Skíni zjavne nemali v pláne napadnúť bielu ženu, tak to nechali tak a zmizli. Po chvíli prišli policajti a keďže Rómovia neboli ochotní tú vec dotiahnuť do konca, zobrali tú moju známu - v tej chvíli už bola vystresovaná ako krava pred porážkou - do neďalekej krčmy, kde mali mať skinheadi akýsi zraz, aby na tých troch ukázala prstom.
Stará dobrá slovenčina. O čo lepšie to znie, ako Požili ste alkohol pred jazdou, však? Slov, ktoré každoročne zapadajú prachom, je možno tak veľa, ako tých, ktoré každoročne vznikajú. Ale to je v poriadku, jazyk je živý tvor. Lenže za každý draiv, cúl a breinstorming nám zanikne jedno čajsi, jeden richtár a jeden vartáš. Tak, ako si chránime kroje, piesne, obrazy či sochy, mali by sme aj slová ocajchovať štítkami s nápisom Národná kultúrna pamiatka. Alebo spísať Červenú knihu ohrozených slov. Takú riťpaľovu nám síce nikto nikdy nevezme, ale ani my sa ňou bohvieako neoháňame. Načo aj, vystačíme si aj so starým dobrým šitom. Mojou túžbou je začuť pri prenose z parlamentu vety ako Bodaj vás zrádnik skántril, pán minister, alebo Bohuotcuprisahám, že vám hnáty odfaklím, pán kolega.
Keď Svätá Tácka stvorila muža, povedala mu: Hasičom budeš, lebo najsilnejším vo viere je ten, kto bez poškvrny ohňom prejde. Zamyslel sa muž nad slovami Stvoriteľky, horkosť s úzkosťou stiahli mu srdce. Akože ja, hriešnik, ohňom prejdem? Veď zhorím v ňom na popol. Takto riekla Stvoriteľka: Kto z popola vyvstane, v popol sa obráti. Vyvolenými sú tí, ktorí z mojej vôle vznikli. Mužovi to však nestačilo. Akože mám byť hasičom, keď prvým som medzi ľuďmi? Načim mi poľa obrobiť, dobytok zdomestikovať... Stvoriteľka sa zamyslela a riekla: Vidíš, na to som nemyslela. Nemusíš byť hasičom. Muž stále nedal pokoja. Akože mám pole obrobiť, statok zaopatriť, na všetko sám, večer ešte ženu pomilo... Ozaj, ženu by si nemohla...? Dám hoc aj dve rebrá. Pamätaj si, muž, riekla Stvoriteľka, že... Dám kľudne aj nohu! ...že ženu som svetu dala dávno pred tebou. Find her and earn her! To... to si ma s niekým mýliš... Prepáč. Nájdi ju a zaslúž si ju!
Ahojte! Úvodom môjho článku vás čo najsrdečnejšie pozdravujem. Ako sa máte? Ja sa mám dobre. Dnes som sa rozhodol napísať pravdu o mojom vzťahu k homosexuálom. Pre moju rodinu a priateľov to bude bolestné, manželku si dovolím radšej nespomínať, ale čo by čovek neurobil pre pravdu, nočak?
Bez zbytočných úvodov idem rovno na vec. Včera a dnes sme v diskusii k článku Najdlhšie slovenské slovo hľadali čo? Najdlhšie slovenské slovo. Najdlhšiu zhovädilosť vymyslel zrejme diskutér _m: ZNAJNEPREKRYŠTALIZOVÁVATEĽNEJŠIEVAJÚCIMI, dokonca tohoto Frankensteina použil vo vete. 40 písmen. Predlohou mu bolo slovo Cyra Jakubca NAJNEVYKRYŠTALIZOVÁVATEĽNEJŠIEHO. Spomeniem ďalšie perly (autor v zátvorke za slovom, trošku som ich upravoval, preto sú o nejaké to písmenko dlhšie, ako pôvodne): znajnesprofesionalizovateľnejšievať (35, vysoký), znajneskomercionalizovateľnejšievať (35 MartHeen ), znajnepreinternacionalizovateľnejšievať (39, sheely). Osobitnú pozornosť si zaslúžia slová so slovenským koreňom: najnepomarmeládovateľnejší (radas), najneobhospodárovateľnejší (templár, Milan Kohút), najnepoľutovaniahodnejšieho (morsul), najnesprostredkovávateľnejšieho (Juraj Musil). Ešte perly na záver: najviac spoluhlások po sebe v slovách štvrťzmrzlina, štvrťvrstva, štvrťsmrť, štvrťzmrd, najkratšie sloveso od prska: í (časovanie slovesa jesť na záhorí - ja ím, ty íš, on í), najkratšie spoluhláskové slová od Pavla Škodu mš, bk, čo je u Rusnákov myš a býk, alebo srandička od yayi do prstu vyzašív
Nedávno sme sa s dcérou Katkou snažili nájsť najdlhšie slovenské slovo. Dlho nám vychádzalo, že je to NAJNESKORUMPOVATEĽNEJŠÍ. Nech počítam - ako počítam, alebo... to je blbosť, takto: ako počítam - tak počítam, je tam 23 písmen. Potom Katka vymyslela ešte dlhšie, aha: ZNAJNESKORUMPOVATEĽNEJŠIŤ. A teraz to príde: nech počítam - ako počítam (sem sa to lepšie hodí) má to 25 písmen! Dosť dlhé, nie? Dá sa použiť aj vo vete, bežne toto slovo používaju napríklad v Trstenej. Tento úrad býval kedysi samá korupcia. Nový predseda chcel, aby bol úrad neskorumpovateľný, dokonca najneskorumpovateľnejší! Tak sa rozhodol ho znajneskorumpovateľnejšiť. Bežná oravská konverzácia. Kto vymyslí dlhšie slovo, má u mňa pivo.
Známy očovský filozof Berky Jariabok (svetové uznanie získal najmä knihou Philosophy of Being in Otchova /Filozofia bytia v Očovej/ vyd.Bookmarque Ltd, Londýn, 2004) drží už štvrtý deň protestnú hladovku pred budovou Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave. Je pozoruhodné, že s výnimkou televízie JOJ a denníkov Pravda a Hospodárske noviny sa tak deje bez záujmu médií. Čiastočne to môže súvisieť s tým, že očovský filozof nie je nejak obzvlášť zdieľny. Keď som ho požiadal o rozhovor, povedal: Choď do
Tento článok nie je sranda, nech už vyznie akokoľvek debilne. To sa naozaj stalo a považujem si za povinnosť sprostredkovať myšlienky Svätej Tácky širokej - alebo, ak mám byť politicky korektný, moletnej verejnosti. Písal sa 6.január 2007. Sedeli sme na Kysuciach na drevenici (viď foto na titulke môjho blogu) a v hojnej miere popíjali borovičku. Bolo nás zo päť - Ongar, Ungar, Grnt a ja - Brngar. Všetci máme aj občianske mená, len Grnt je Ťava. Tie mená máme už dlho, nesúvisí to so zázrakom, ktorého sme sa stali svedkami.
Nikdy som nekupoval na Vianoce živého kapra. Bolo mi tých rýb ľúto, keď som ich videl trápiť sa v preplnených nádobách kdesi na tržniciach. Váľali sa v nich jeden cez druhého, nemohli sa ani pohnúť, ani nadýchnuť. Nechcel som tento zvyk svojim nákupom podporovať. Predvlani som sa nechal ukecať a ešte som sa rozhodol, že ho zabijem doma, hádam to bude mať trochu prijateľnejšie, ako tam na tom neosobnom krvavom dreve. Spomenul som si, ako som už ako dieťa zabíjal králiky a sliepky a aktívne sa podieľal na popravách svíň. Hádam ešte dokážem zabiť rybu. Dodnes mám z toho kapra traumu. Bol to bojovník.
Milé deti, ozdobíme si náš umelý stromček krásnymi ozdobami z Tesca a potom pôjdeme do Hypernovy, kde je Santa Klaus, ktorému sa posadíte na kolená a poviete mu svoje želanie, ktoré mu je, mimochodom, ukradnuté. Nič proti modernej dobe, ale keď si predstavím malého Janka Babaríka, ako niekedy v sedemdesiatych rokoch poskakoval v obývačke okolo voňavého smrečka a tešil sa na Ježiška, ktorého NIKDY nevidel, hergot, to bolo napínavé. Stále tie isté ozdoby, zopár gýčových figuriek, tie isté gule, salónky... Nevidel som ich celý rok, len na Vianoce. Akoby prišli starí kamaráti. Prezradím vám tajomstvo - moja rodina nikdy neuzrie niečo tak neekologické ako umelý stromček a niečo tak ohavné ako Santa Klaus. Aj keď s tým Santom som to možno prehnal. Je to v podstate milý dedko, len mi trochu vadí, že sa nedrží stranou a vytláča tradičných gerojov vianočných sviatkov - Svätého Mikuláša a následne Ježiška, ktorý mi raz priniesol luk a šípy a dodnes som mu za to vďačný.
Islam pre mňa už dávno nie je len náboženstvom. V mojich predstavách je náboženstvo kostol, viera, sväté obrázky, ale hlavne výsostne intímne územie jednotlivca. Islam považujem za ideológiu, ktorá - nech sa na to pozerám akokoľvek všestranne - nie je kompaktibilná s tou, v ktorej si prajem žiť. Od svojich veriacich vyžaduje podriadenosť v takmer všetkých oblastiach praktického života. Čo by mi mohlo byť jedno, keby táto ideológia nevyžadovala podriadenosť aj odomňa a mojich najbližších, resp. keby som nemal pocit, že k tomuto požiadavku dôjde. A ja ten pocit mám a teraz vám vysvetlím prečo.
A to nie je sranda! Zaostrený vlas by ste mi do zadku nevrazili, taký som bol vystrašený. Dvaja zúriví Ukrajinci proti sebe, to bolo ako dve lokomotívy, alebo šijacie stroje. Čo vás tu budem lákať blábolami, ako sliepky na žito. Posúďte sami.
Na medzinárodnom festivale ochotníckeho divadla Kórejská Kysuca sa predstavilo osemnásť ochotníckych súborov takmer z celého sveta, Humenné nevynímajúc. Násilie sa festivalu ani tentokrát nevyhlo, keďže fanúšikovia ochotníckeho divadla sú všeobecne známi svojou agresivitou a vandalizmom. Tým sa však nebudem zaoberať, nezmestivších sa do kože operatívne riešil privolaný strážnik z Očovej Berky Jariabok, ktorý po skončení festivalu povedal: Šetkýn son dau po papuli, boha, hockomu, len jednu ženu, ktorá svojou laktačnou schopnosťou tíšila hlad dieťaťa, son ušetreu. Porotu a divákov najviac zaujalo vystúpenie palestínskeho súboru , čo v preklade znamená niečo ako Pšenica v rolete kypí. Ale možno sa mýlim, ovládanie týchto arabských rečí nikdy nepatrilo do širokého spektra mojich kvalít.
Ráno som vstal a boleli ma kríže. Stáva sa mi to často, lebo ťažko pracujem. To nebol vtip. Spomenul som si na Bilyho (píšem to foneticky, aby som sa netrápil), Angličana, ktorého som mal tú česť spoznať pred asi desiatimi rokmi. To som sa dostopoval k Allanovi (klik, alebo neklik, to záleží od toho, či sa mi bude chcieť sem dávať nejakú linku,) ktorý, vo svojich úctyhodných takmer sedemdesiatich rokoch bol bývalým rugbyových hráčom a bývalým policajtom) do Bristolu a pomáhal som mu cez deň v práci. (to je blbosť, samozrejme, ako som ja, slovenský pičus, mohol pomáhať v práci bývalému policajtovi a rugbyovému hráčovi, rozmýšľajte trochu a neverte každej havädine, ktorú niekto napíše.) No nič, napíšem o Billym, alebo o Bilovi, alebo o Vilovi? Jazykovedci, pomoc!
Začalo sa to úsmevnou cestou z rodného Gemera do trvalého bydliska v Neslovicích (neďaleko Brna u Neslovíc). Auto, o ktorom sme s manželkou nepredpokladali, že to prežije, to neprežilo. V Bratislave sa rozpadlo ako Michael Jackson. Ledva sme ho dotlačili na parkovisko. Zohnali sme servis, ktorý si ho odtiahne a vyfaktúruje nám to naraz aj s opravou. Potom sme zavolali svokra z Břeclavi, ktorý nás odviezol domov. Doma nám, samozrejme, praskla membrána vo vodárni a ostali sme bez vody. Tak sme so svokrom vodáreň odmontovali a odviezli skoro 30 kilometrov do Brna do servisu. Tri hodiny sme čakali v daždi (a čiastočne aj v krčme) kým ju opravili a s láskou sme ju odviezli domov. Namontovali sme ju naspäť, ale nefungovala. Údajne sa to stáva. Tak som to vzal do rúk a ulomil tlakový spínač. Fasa, čo?
