Absolvent Fakulty riadenia a informatiky ŽU (2003). Od marca 2004 do októbra 2008 pracoval a žil v Severnej Karolíne, USA. Už opäť doma. Ex redaktor a šéfredaktor univerzitného magazínu.Angažuje sa aj na blogu sociálna dynamika.WeatherReports.com Zoznam autorových rubrík: Život v USA, Inšpirácia, Tipy na dobré filmy, Recepty z USA, Photographie, Súkromné, Nezaradené, Blbnutie a z dlhej chvíle, Keď blog musí veľa zniesť
Nie som stúpenec KSS ani nič podobné. Tiež nemôžem fundovane rozprávať o socializme s ľudskou tvárou, pretože som ešte nežil. Skôr chcem v pocitovej rovine napísať svoj názor na to, o čo sme nežnou revolúciou prišli. A nebojte sa, nepôjde o politiku, či náboženstvo.
Prvý krát som oslavoval skromne - písal sa rok 2003, ešte unavený dlhým letom, vyplašený a neistý. Vo vrecku 500 dolárov a v apartmáne v Atlante plno cudzích tvárí. Druhý raz som chcel okúsiť, ako chutí na Silvestra americké veľkomesto - voľba padla na Norfolk a tamojší klub, bolo fajn, bolo jedlo, boli drinky, bol tanec....a o 2 00 ráno - koniec. Tak zatvárajú každú noc všetky bary, výnimkou nie je ani novoročná. Do tretice som zatúžil po niečom, čo trochu pripomenie domov - hory, sneh a chata - West Virginia.
USA....krajina snov, krajina neobmedzených možností, čo už len tu môže človeku chýbať?
Rovnomenne ako podtitul znela aj téma na poslednú prednášku pre jedného z našich pedagógov. Nedopadlo to vtedy veľmi slávne, zobral to vážne a mnohým spadli sánky (rozumej čeľuste, nie to, na čom sa v zime spúšťame). Ľudia si totiž neradi priznávajú, akí môžu byť plytkí. Nuž, dnes to skúsim ja - dva roky pobytu v USA, čas na sebareflexiu a bilanciu....
Prevencia je najlepší liek a tak ak vybadáte na sebe niektorý z príznakov, vyhľadajte pomoc, alebo – plánujte návrat.
Tak s takýmto niečím sa na Slovensku nestretnete. Článok obsahuje opis rôznych odchýliek od toho, čo poznáme, je zabehané a dobre fungovalo po desaťročia. Najmä tie štyri červené. Veď pozrite sa sami, ako nenormálne sa tu žije.
Po 9 mesiacoch literárnej ťarchavosti ako správna mamička konečne privádzam na svet článok o mieste, kde žijem a pracujem. Outer Banks - brehy Severnej Karolíny (zasvätenejší používajú názov OBX), váha 18 fotografií, výška 25 viet. Pôrod bol relatívne bezbolestný, dúfajme, že dieťa sa bez problémov zaradí.
Obyčajný deň v Severnej Karolíne.Ráno bol nezvyčajne nízky tlak, aspoň ja som to tak cítil „hore vo veži“. Ani silná, instantná káva Nescafé, v úplne prehnaných množstvách nezabrala. A to sa chce pýšiť prívlastkom európska - to aby mi niečo pripomínalo domov a rána počas skúškového, keď rozvoniavala z kuchyne a tá vôňa sa premiešavala s hriankami, praženicou s hubami, chlebom vo vajíčku, či čímkoľvek iným, čo tu ľudia ráno nejedia.
Môj spolubývajúci z intrákov s obľubou hovorieval, že ako taký neexistuje. A teda nemôže ani plynúť. Skôr sa prikláňal k osvedčenej Panta Rei téze a tvrdil, že to nie čas, ale my a všetko vôkol nás plynie. Nechcem ale strácať čas dlhými úvodmi a tak poďme k veci.
Kedysi v decembri 2003 som odišiel z rodnej hrudy za veľkú mláku. Vo vrecku pár drobných, ale zato plná hlava snov. Prevažne o tom, ako tam zbohatnem, usporím rýchlo dostatočné množstvo peňazí, aby som sa mohol postaviť na vlastné nohy. Dnes už premýšľam úplne inak. Na vlastné som sa síce postavil - viem si dovoliť bývanie, auto, dobrú stravu, zábavu….- som ale štastný? Nie.
Usa trochu inak. Čo ma prekvapilo, zaskočilo, čo som si všimol počas všedných dní a podľa mňa vybočuje z rámca, ktorému by sme na Slovensku povedali "normálny". Článok má formu akéhosi denníka aj s časovými a miestnymi údajmi o danej situácii. Zgustnite si.
To, čo som doma vyštudoval nemá s gastronómiou ani reštauračným biznisom nič spoločné. Napriek tomu väčšinu času, ktorý v USA som, trávim v rozličných kuchyniach. Pracoval som v dvoch reštauráciách, dvoch pizzériách a jednej kaviarni (kde sa predávali aj každodenne tam narodené pekárenské dobroty). Vystriedal som aj rôzne pozície, no akosi mi prischlo to varenie. Kedže som ale tvor, ktorý si všíma aj holistický obraz a je veľmi zvedavý, skúsim popísať, ako tu vyzerá reštauračný biznis a to všetko sa samozrejme neobíde bez istej dávky subjektivity. Ak Vás teda zaujíma, ako to vyzerá v tunajších reštauráciách - ráčte ďalej. Dnes na tému sprepitné.
Pokračovanie seriálu o rozdielnostiach medzi životom v srdci Európy a životom v Spojených Štátoch. Dnes si beriem na mušku tieto oblasti: patriotizmus, verejný poriadok a vymáhateľnosť práva a nakoniec reklama.
Stručne a snáď aj vecne napíšem dnes v noci svoju malú ódu na pre mňa predtým nepoznané blogy. Pohľad to bude veru značne zaujatý, videný optikou ex novinára (dúfam, že sa tak môžem nazvať).
Čas: Koniec marca 2005. Miesto: Miami, Florida, USA. Teplota vzduchu: v intervale 25 až 34 stupňov Celzia. Priaznivci tanečnej, techno, house a trance hudby z celého sveta sa schádzajú na každoročnej megapárty Miami Music Conference. Na takmer týždeň sa Miami premieňa na mekku rôznych žánrov hudby, ulice vypĺňa kakofónia zvukov, vôní a výstredne poobliekaných ľudí.
Článok pojednáva o rozdieloch medzi americkou a slovenskou realitou. O rozdieloch zo všetkých možných kútov každodenného života no najmä o tých, čo ma zákerne prepadli dnes v noci a drali sa do éteru...
Znovu nás múdri ľudia skúsia nasmerovať na správnu cestu...
Dnešný chod sa skladá z výrokov o šťastí a pokoji v duši...
Opäť predkladám trochu duševnej potravy...dobrú chuť.
Ako zdroj inšpirácie predkladám za priehrštie mojich najobľúbenejších prísloví či výrokov slávnych aj menej slávnych osobností...
