Veronika Bahnová
Mužské a či ženské interiéry?
Dnes bolo tak trochu pod mrakom a poobede začalo pršať. To je čas, kedy otváram knihy čítajúce sa na jeden dúšok. A na jeden dúšok som si prečítala takmer 180 strán knihy: Mužské interiéry od Matkina.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
Dnes bolo tak trochu pod mrakom a poobede začalo pršať. To je čas, kedy otváram knihy čítajúce sa na jeden dúšok. A na jeden dúšok som si prečítala takmer 180 strán knihy: Mužské interiéry od Matkina.
Kniha sa dá čítať, dá sa v nej listovať, dajú sa v nej pozerať obrázky,...má určite i ďalšie použitie, ale mne ku knihe patri aj to, že k nej čuchám.
Sú chodníky rovné, kľukaté, strmé, nevyšľapané, vyšľapané i cestármi upravené. Po nich kráčame celý rok v dni voľné, víkendové i dovolenkové. Ponúkam vám výber chodníčkov, ktoré nás viedli k jednému cieľu, unaviť telo a načerpať novú energiu.
Smolenický zámok je už pár storočí súčasťou malebnej krajiny Malých Karpát. Stojí na skalnatom brale obkolesený vysokými stromami a zámockým parkom. Z jednej strany sa nad ním vinú lesy a vrcholy Havranej skaly, Havranice, Zárub,.... Z druhej strany za pod ním rozprestiera trnavská rovina, polia, lúky, vodné nádrže (Boleráz, Orešanská, Buková).
Neviem prečo sa takýto výraz udomácnil medzi ľuďmi. Veď labuť je nádherný vták. Plávajúc po jazere upútava pohľady. Na Seneckých jazerách ich tiež môžete stretnúť a je čas ich predstaviť.
Sú situácie, ktoré by som nazvala medzné, pretože vyžadujú od človeka zásadnú zmenu. Prichádzajú znenazdajky a človek sa v nich musí rozhodnúť. Dôsledky rozhodnutia sú často nezvratné. A o tom je skvelý film režiséra Michala Manna „Insider“, ktorý ma nenechal ľahostajnou. Čo ma zaujalo....osobná odvaha muža, ktorý vedel veľmi veľa a osobná etika novinára, ktorý chcel ostať sám sebe verný.
Kedysi sme sa v nej kúpali, občas sa pri nej zastavíme a posedíme na brehu dívajúc sa na jej vlniacu sa hladinu. Pozorujeme život, ktorý sa tu odohráva. Život vtákov, plazov, rýb, vodných rastlín...a človeka
Páľava a vyprahnuté pery čakajú kým ich niečo schladí...nie však nadlho, slnko sa skrylo v pohároch, ktoré pery chceli schladiť.
Poznať Fínsko môže skutočne iba ten, kto tam žije. Zacítiť vôňu nekonečných ciest ohraničených lesom, lesom, lesom,... môže iba ten, kto krajinou prejde. Ochladiť sa v nespočetných jazerách môže iba ten, kto z cesty odbočí a do lesa vojde.
Na dosť rušnej ceste z Radavy do Šurian, pri prechode cez vlakove priecestie, v dedinke Uľany nad Žitavou, sme zbadali vo výške elektrického vedenia hniezdo bocianov. Zastavili sme sa na chvíľu aby sme odfotili tento, pre nás nezvyčajný, úkaz. Z výšky sa na nás pozerali traja vtáci z rodu brodivých.
Nie, nejde o článok kritizujúci pomery na ministerstve. Čakajúc na kolegu pred budovou nemenovaného ministerstva, so zmrzlinou v ruke, sa okolo mňa osy začali zlietať. Nič podivné, viem, že letia na sladké. Pozriem smerom odkiaľ sa ku mne roja a zbadala som dieru vo výklenku. To už môj foťak nevydržal, položila som zmrzlinu o hodný kus ďalej a priblížila som sa odvážne k tomuto divu.
Syn priniesol vnuka Miška na prázdniny a dcéra fenku Gajku postrážiť. Obaja sú hodne živí a niekedy im už nestačím, keď ideme na prechádzku, každý ma ťahá iným smerom. A tak som s radosťou prijala návrh Miška, že on bude viesť Gajku na vodítku. „Ale nesmieš ju pustiť, lebo odbehne do lesa a už sa nevráti.“ poučila som ho. A Miško sľúbil, že ju určite nepustí. A takto to dopadlo, keď sa dva energeticky nabité živly spoja na jednom lane.
Do Versailles som sa vybrala v čase, keď sa kráľovský zámok, Château de Versailles a jeho záhrady, pripravovali na turistickú sezónu. Priniesla som pár postrehov a fotiek z tejto nádhernej rezidencie francúzskych kráľov a neoficiálneho sídla moci Francúzka v 17. – 19.storočí.
Pije sa ako káva, chuti ako káva, vonia ako káva a nie je to káva. Čo je to? No predsa cigorka. Je čas keď kvitne čakanka,... zdroj kávy našich starých mám. A ako vyzerá? Niektorí jej vravia, že je krásna a že je nevestou slnka. Posúďte sami.
Na Čachtický hrad sme sa vydali iba nedávno. História tohto hradu mi bola známa hlavne vďaka povesti o krutej Alžbete Báthoryovej, z knihy Joža Nižnánského a mnoho faktov som sa dozvedela i zo stránky bathory.sk . Skôr než navštívite zrúcaninu tohto hradu, čosi si o krvilačnej žene prečítajte. Dodá to vášmu výstupu na hrad kúsok adrenalínu, podobne ako som si ho užila i ja.
Sedela som na terase a Miško, môj, už takmer päťročný vnuk, sa hral. Má vždy plno nápadov. Raz je naša terasa loďou a trávnik naokolo more a my sa po ňom na lodi plavíme. Občas skočíme do mora a priplávame na malý ostrov k neďalekej studni. Inokedy sa loď premení na pretekárku dráha s autíčkami. Alebo opravuje kosačku, alebo...proste je nám fajn.
Dozrieva obilie, polia sú žlté ako slnko a tiene oblakov sa po nich kĺžu,...
La Défense je štvrť Paríža, ktorá sa vyníma v diaľke z výšky Eiffelovej veže i Víťazného oblúka. Pri návštevách Paríža som túto štvrť obchádzala. Zdalo sa mi, že do mesta plného histórie štvrť mrakodrapov nepatrí. Naposledy som neodolala, vydala som sa na cestu k nej a nebanujem.
Slnečnica za slnkom sa otáča, aby dokonale jeho obraz zrkadlila. Je kvetom s božskou silou, ktorú Indiánom, podľa povesti prinášala. Prišiel jej čas, už kvitne na poliach a v záhradách.