Mám doma štokrlík a neviem si potichu kýchnuť. IG: krupica_firnajs Zoznam autorových rubrík: Mama s.r.o., Postriežky, Kuľtura baľšaja, Bežkyňa so záväzkami, Ambróz horekuje, O miestach a ľuďoch, Ja, moje kuchynské ja a Lenka
Začiatkom novembra som si dala vytrhnúť zub. Osmičku, potvoru, nakrivo rástla. Dúfala som, že to nebude veľmi bolieť, pretože namiesto tabletiek od bolesti som si zobrala detské čípky proti horúčke. Veru, veľa nechýbalo.
Pobyt v nemocnici nie je nič príjemné. Dni trávené v letargickom očakávaní, mdlý spánok na vrzajúcej železnej posteli a priam bolestná túžba po návrate domov, len rýchlo zo seba vydrhnúť a zmyť ten izbový pach.
Zobudí sa dieťa v prvú septembrovú nedeľu a povzdychne si: Už len raz sa vyspím a pôjdem do škôlky. Zobudím sa ja a poviem si:
Iba naivný blázon by čakal, že si na dovolenke pri mori s malými deťmi oddýchne. Ale nie je oddych ako oddych.
Z priečky rozkladacieho rebríka som nastúpila na čerešňu. S končatinami strategicky rozloženými na rozkonárenom kmeni som zhadzovala deťom šťavnaté plody.
Skutočné jarné upratovanie začína až po Veľkej noci. Treba totiž vymyslieť, kam podieť ten zástup nemých tvárí v celofáne, čo sa znenazdajky zjavil u nás doma.
Alebo druhého dieťaťa v poradí. Prípadne aj prvého. Ktoréhokoľvek. Veď ako vieme, jeden občas vydá za troch.
Chuck Norris sa prebaľoval sám už ako týždňový novorodenec. Hneď po tom, ako mu dali pozrieť inštruktážne video. Bohužiaľ, Chuck je na svete len jeden. Aj to v USA.
Znie to ako materská dovolenka snov. Sneh vrždiaci pod nohami, zababušené deti usilovne teperiace boby a sane, po boku dovolenkujúci manžel, navôkol krajina ako zo zimnej rozprávky. Lenže, každý špás niečo stojí.
Vianočný stromček sme tento rok zdobili tesne pred Štedrou večerou. Už na Štefana bola jeho spodná tretina viditeľne chudobnejšia a na Silvestra bol spolovice zelený.
Moja stará mama je číslo. Na to, že prežila druhú svetovú na Kysuciach s jedenástimi súrodencami, je v jedle podozrivo prieberčivá.
Je behanie okolo detí dostatočným tréningom na organizované bežecké podujatia a preteky? Neviem, ale utekám zistiť.
Prvý deň v škôlke je veľká rodinná udalosť. Na stole nové pyžamo a papučky, v srdci rodičov zmes obáv a vzrušenia z nového. Ako na matury. Matka, ktorá by v tento deň zaspala, snáď ani neexistuje. Vlastne počkať, existuje.
Max bol dobrý pes. Takmer bezúdržbový. Granule si vedel rozrátať aj na tri dni. Často strážil sám, lebo dom nebol trvalo obývaný. Až kým sme sa doň nenasťahovali a neprevrátili mu jeho pohodlný staromládenecký život naruby.
Čo tam Rusko, ale taký Sovietsky zväz. Nezmestí sa na mapu, aj glóbusom treba pootočiť. Kto by bol povedal, že sa vojde do takej malej knižky.
Už balíš? Pýtali sa ma všetci dobrý mesiac pred plánovaným sťahovaním. Jasné, že balím. Už rok takmer nič iné nerobím, len stále balím. Ale iba deti - do plienok.
Najlepší na svete je vývar. Lebo je to skutočná polievka - z mäsa a kostí. Aby vedel človek navariť dobrý vývar, musí mať už v kuchyni čo-to odbehané. Nedá sa to oklamať.
Známi, ktorí vychovávajú dvojičky, mi svorne tvrdili, že prvý rok bol najťažší. Keď som sa už-už išla tešiť, ešte sa krátko zamysleli a dodali: Vlastne nie, najhoršie bolo, keď začali chodiť. Druhý rok. Aha, tak nič.
Natočíme, vypneme dohora, alebo vyžehlíme? Pýta sa ma kaderníčka a hľadí na môj odraz v zrkadle. Účes musí držať. Budem v ňom prebaľovať, kŕmiť, kojiť, uspávať, kočíkovať, možno si aj zatancujem. Vypnúť hore a zabetónovať, prosím.
Deti netreba zbytočne zaťažovať politikou. Ale možno sú zvedavé, prečo musia byť v týchto dňoch ticho počas správ, a prečo chodí tata po víkende ani obarený.
