Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Sťažujem sa len málokedy. Obvykle to totiž nič nevyrieši a lepšie je pokúsiť sa nájsť nejaké východiská. Už vôbec sa nesnažím sťažovať na reality šou. Je mi predsa dobre jasné, akým spôsobom zneužívajú tieto typy relácii človeka a bohužiaľ často aj jeho osobné problémy. Napriek tomu mi včerajšie vydanie magazínu reality šou Super telo leží v žalúdku a tak skoro sa z neho zrejme ani nedostane.
Ja nemám rád zimu. Od malička. Snažil som sa nájsť kopu jasných a racionálnych vysvetlení, prečo je to tak. Už od malička. Lebo mi je zima. Lebo ma trasie. Lebo som letne dieťa, narodené v strede leta. Lebo... Lenže vysvetlenie je možno úplne iracinálne.
Niekedy okolo roku 1975: - Nie, musím povedať, že chlapci sa nevedia včleniť do kolektívu. Obaja sú nesústredení, roztekaní, viac samotári. V kolektíve nie veľmi obľúbení... - Mali by ste sa snažiť trochu spolupracovať s kolektívo
Včera pobede sa v Bratislave odohrávali ľúte boje. Decká sa stretli a hrali fucík. Zahrali si skvele a za nimi sa skvel transparent s jasným odkazom. Nezaleží na farbe pleti - záleží na farbe dresu. A tie decká mali fakt tie najúžasnejšiee farby dresov a aj pletí. Zmiatlo ma len, keď hrali červený proti červeným. Ja ako futbalový analfabet som fakt netušil, že aj ponožky možu určiť kto je spoluhráč a kto protivník.
Mala to byť noc splnených želaní. Postávali sme na balkónoch, záhradách, priedomkoch a ... nič. Mnohý nezazreli ani oblohu. Len ťažké mokré mraky a padajúca voda.Premýšľal som, že to možno nešlo. Nedalo sa naozaj splniť všetky tie prosby, želania, túžby. Len si to predstavte na jednej strane jeden Prosím, prosím, nech sa vráti... s naozaj hlbokou láskou v srdci a na druhej strane druhý Prosím, prosím, nech zabudne... s rovnako hlbokou len k niekomu inému. Ale vyriešili to skvele nabili tou svojou energiou kopu vody a poslali nám ju dole. A verte mi, že taká správne nabitá padajúca voda dokáže očistiť kopu smútku na duši a na srdci.A možno museli byť všetky niekde inde. Niekde, kde si všetci spolu túžobne želali to isté. Počul som dnes ráno v rádiu, že súhlasili, prímerie začne o dve hodiny.Hviezdy padajú.
Ponáhľal som sa na autobus. Už som aj vyšiel spoza domov tak, že som dovidel na autobusovú zastávku. No a vtedy som zbadal, že autobus už na nej stojí. Otvorené dvere ľudia nastupujú.... - Tak tento už nestihnem a ešte aj ide o dve minúty skôr... Spomenul som si na článok spolublogerky a akosi som sa celkom upokojil.- Veď pôjde ďalší. Nebudem bežať.A tak som sa prestal ponáhľať. A autobus stál na tej zatávke dvere otvorené, ľudia nastúpení. A ja som sa pomaly približoval. A autobusár zavrel dvere, vyhodil blinker, hodil rýchlosť a začal nohami stláčať všetky tie pedále. A ja som sa stále približoval. A nakoniec sa ten autobus pohol. A to som ja už bol celkom pri ňom. A autobus už vlastne odišiel zo zastávky a začal odbáčať na hlavnú cestu. A vtedy sa moje oči stretli s očami autobusáka. Nič som nenaznačoval nič som neukazoval, ale na moje absolútne ptrekvapenie....Autobus zrazu zastal a autobusár hľadiac na mňa otvoril dvere mávol rukou v geste akoby chcel povedať, že- No čo čakáš človeče, pohni sa. Život nečaká.a nechal ma nastúpiť! Ďakujem pán šofér. Ja mám odvtedy jednoducho skvelý deň.Naozaj stačilo tak málo, máličko. Pamätáte sa na môj príspevok, ktorý nedosta
Dve živé bytosti. Jedna ľudská a jedna zvieracia. Ako už pravidelne aj dnes som sa na ceste z roboty zastavil v Jednote kupit nieco na večeru. Keď sa snazim zaujať nestranný pohľad k prežitému, zisťujem, že sa vlastne nič nestalo. Respektíve nič mimoriadne.
Máme nového spolubývajúceho. Je super. Neviem presne ako a kedy sa k nám nasťahoval, ale na balkóne na našom jedenástom poschodí žije s nami cvrček. Niekde medzi popínavým brečtanom, skalničkami a buxusmi našiel svoje miesto pre život a ja som mu veľmi vďačný. Každý deň pred spaním keď už stíchne sídlisko počúvam jeho nádhernécrrrk...crrrk...crrrk...crrrk crrrk... Aj keď viem, že to nie je úplne presné, u mňa sa tento zvuk jednoducho spája s dovolenkou a s morom. Zaspávam pri tom cvrlikaní a snívam krásne sny o piesočných plážach zaliatych mesačným svitom. O chladivom príboji. O plávaní v hĺbkach. V týchto úžasných snoch dokážem dýchať aj pod vodou. Rozumiem si s delfínmi a velerybami, nechám sa unášať morskými prúdmi... Práve teraz mám nového spoľahlivého antidepresanta. Tak vďaka cvrček. crrrk...crrrk...crrrk...crrrk crrrk...
Na začiatok hádam jednu axiómu, takú osobnú, pretože by sme o nej pokojne mohli diskutovať, ale pre mńa je platná. Stvorenie a teda aj náš svet existuje v protikladoch a udržiavanie rovnováhy týchto protikladov je jednou z jeho hlavných úloh. Poznáte to muž a žena, tma a svetlo, jin a jang...Iba ak sú protikladné sily v rovnováhe a jasne zopnuté naše stvorenie môže pokojne existovať ďalej. Určite ste videli mnoho grafických vyjadrení rovnováhy a neoddeliteľnosti protikladných síl. Dávidova hviezda, kotúč jin a jang či len obyčajný kríž vyjadrujú túto moju osobnú axiómu. A ja verím, že porušenie rovnováhy by nemohlo priniesť nič dobré.
Moje hlboké a čo najúprimnejšie ospravedlnenie všetkým, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom dotkol môj predchádzajúci článok. Je mi veľmi ľúto, že som na základe nepravdivých informácií podal nepravdivé svedectvo. Osoba nadovšetko povalaná mi napísala ... deticky na onkologii i vseobecne v detskej nemocnici maju okolo seba koooooopu ludi, rodicov, zabavacov, napr. vcera Majster N.......su takpovediac v strede zaujmu a vsetci naokolo by im priniesli modre z neba......Takže naozaj ma mrzí, že som sa mylil. Hoci pravdu povediac to že moje reči o chorých detičkách neboli pravdivé ma skôr napĺňa radosťou. Niekedy je oslobodzujúce keď vás prichytia pri klamstve.Ďakujem elisabeth.
Toto bude asi môj najkontroverznejší článok. Nie žeby v ňom bolo niečo strašne ťažko požuteľné, len sa idem pustiť do niečoho v čom nemám celkom jasno. Ten nápad vznikol už asi pred mesiacom a od vtedy ho nosím v hlave. Ten nápad chce byť asi veľmi napísaný, lebo od prvej chvíle ku mne neustále prichádzajú informácie, ktoré ho doplňujú a rozširujú. Tak teda sem s ním.
Rozhovor vypočutý dnes cestou z obchodu sa odohrával na lavičke pod naším domom v partii asi šiestich ľudí ho viedli dve dámy asi v mojom veku- Ne veď ti hovorím moja, skoro ma píppíp. Som tam dnes bola...- To myslíš vážne moja no mňa asi píppíp. To fakt dneska.- No dneska a potom aj v lekárni, som myslela, že ma píppíp- No to neverím. Teda verím ti moja, ale nemožem uveriť.- No normálne sa platí aj u lekára aj za recept. Normálne si vypýtala dvacku aj naša lekárka. Ti hovorím moja skoro ma píppíp- No mňa teda asi píppíp. Čo tam prosím ťa ten píppíp robí?Ozaj dámy. Dobrá otázka. Čo tam robí?
Ak okamžite nezistím, čo je to to 4G tak ma asi rozrapí otrieskam si o hlavu el kasej imunitás a zasypem sa hydrozásobníčkami. Predstavujem si, že keď to konečne budem vedieť, bude zo mňa strašne úspešný, mladý a veľmi sexi lekár. Alebo nie?
