Milan Barlog
Silvestrovský výstup na Knolu v Kristových rokoch
Neviem, koľko ľudí v Kristových rokoch bolo dnes na vrchole Knoly, ale výstup samotný ako dlhoročné silvestrovské podujatie novoveských turistov bol tridsiatytretí.
Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Neviem, koľko ľudí v Kristových rokoch bolo dnes na vrchole Knoly, ale výstup samotný ako dlhoročné silvestrovské podujatie novoveských turistov bol tridsiatytretí.
V Novej štôlni som bol niekedy v deväťdesiatomtreťom. Jedenásť poschodí pod zemou som stál na konci dlhej chodby a vo svetle baterky hľadel na vodnú hladinu pri nohách, ktorá sa sotva znateľne, ale predsa dvíhala.
Po sídlisku behal po nociach ježko. Rozmýšľal som, čím sa živí, kde prespáva a hlavne – čo bude robiť v zime. Teraz sa ukázalo, že to možno nevie ani on sám. Na ježka som už totiž aj zabudol, keď prišla dcéra s novinou – ježko je tu stále.
Ako často sa stáva, že obdivujeme u cudzích niečo celkom všedné, kým doma, rovno pod nosom, máme neuveriteľné hodnoty, zaujímavosti, zvláštnosti...
V predchádzajúcom článku som sa venoval územiu Národného parku Neusiedler See – Seewinkel , ktorý je spolu s maďarským Fertö-Hanság Nemzeti Park bilaterálnym chráneným územím v južnej časti unikátneho jazera. Celé jazero a jeho široké zázemie je však od roku 2001 aj lokalitou Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, známeho ako World Heritage, pod názvom Kultúrna krajina Fertö – Neusiedler See (Fertö / Neusiedlersee Cultural Landscape) .
Minulého týždňa som sa zúčastnil prvej časti vzdelávacieho kurzu Manažment svetového dedičstva na Slovensku, ktorý pripravila AINova (Academia Istropolitana Nova), Oddelenie ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom SR a renomovanými domácimi a zahraničnými odborníkmi. V rámci neho sme absolvovali celodennú exkurziu do oblasti rakúskej časti Neusiedler See. Hoci exkurzia bola zameraná najmä na lokalitu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva Fertö – Neusiedler See, súčasťou lokality je aj rovnomenný národný park, ktorého časť sme mali možnosť si prezrieť.
Človek naráža na každom kroku na stopy človeka. Do hlbokých lesov vedú lesné cesty a pásy holorubov, do skalnatých roklín okované turistické chodníky, na hrebene laná zjazdoviek. A keď si už človek myslí, že predsa len našiel vytúžený nedotknutý raj, všetko je napokon ináč...
Na druhý deň bolo od rána opäť krásne, na rozdiel od predchádzajúceho sa to nezmenilo po celý deň. Trasa, ktorú sme prešli, bola nepomerne kratšia, s omnoho menším prevýšením, a predsa nám trvala rovnako dlho, ako predošlý deň. Zišli sme na opačnú stranu Vrátnej, do Tiesňav.
Predposledný augustový týždeň som strávil posledné dni letnej dovolenky v srdci Malej Fatry. Ako sa ukázalo neskôr, bola to zároveň jedna z posledných príležitostí využiť leto na turistiku. Už nasledoval len jeden predĺžený letný víkend a potom nepríjemne daždivý september. Vďaka službám T-Com som bol tri týždne bez internetu a článok o dvoch krásnych dňoch vo Vrátnej som odkladal zo dňa na deň. Napokon som sa k nim vrátil po viac než mesiaci aspoň ako ku spomienke na krásne dni dávno uplynulého leta.
V závere minulého týždňa si premiér nášho štátu na pozvanie lesníkov odskočil do Tatier, aby po jednostrannom vysvetlení problematiky tresol hlúposť. Ochranári to podľa neho v Tatrách prehnali a chce požiadať ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, aby na výjazdovom zasadaní v Spišskej Novej Vsi informovali vládu o prijatých preventívnych opatreniach na zamedzenie šírenia kalamity do ďalších porastov na Slovensku. To mu nik z prítomných lesníkov nevedel povedať, ako to v ďalších porastoch na Slovensku v skutočnosti vyzerá?
Možno ste už o tom počuli, možno ste to videli v šote niektorých televíznych novín. Nie je to nová situácia, opakuje sa už niekoľko rokov po sebe. Tohto roku však situácia na Ružíne nabrala naozaj dramatické dimenzie. Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Tak sa teda dívajte...
Na dva prázdninové mesiace sa Levoča zmenila na centrum kultúry. Dni Majstra Pavla 2008 priniesli množstvo najrôznejších kultúrnych podujatí. Vyplniť šesťdesiat dní programom je naozaj pozoruhodný počin, hodný mesta, ktoré má o kultúrne vyžitie svojich obyvateľov a návštevníkov nefalšovaný záujem. Zdá sa však, že nie na všetkých snahy mesta pôsobia a tak je odvrátenou stranou levočskej kultúry nekultúrnosť niektorých jej obyvateľov.
Kto si ešte dnes spomenie na záplavy z konca tohtoročného júla? Dnes som sa dočítal o problémoch v obciach pohoria Čergov, ktoré problémami záplav stále žijú a ktoré len teraz odvolávajú tretí stupeň povodňovej aktivity. Zaujalo ma vyjadrenie starostky Lukova, podľa ktorej sa do budúcnosti treba sústrediť viac na prevenciu. Hneď však dodala, že podľa nej prevenciu predstavujú vodohospodárske opatrenia. Keď sa človek prejde lesmi Čergova, nemôže nevidieť, že problém záplav spočíva v niečom celkom inom, ako budovaní suchých poldrov a úprave korýt.
je výraznou krajinnou dominantou pri ceste z Prešova do Vranova či Bardejova. Roky popod neho chodievame za rodinou a tohto roku sme sa rozhodli, že po mnohých rokoch premárnených šancí konečne zrealizujeme náš dlhodobý plán – výstup na hrad.
Napriek málo optimistickým predpovediam sa nebo tesne pred západom Slnka vyčistilo a v hustnúcom súmraku zasvietili prvé hviezdy. Podmienky na pozorovanie zatmenia Mesiaca boli ideálne. Pre tých, ktorí nemali čas, chuť alebo možnosť, prinášam niekoľko snímok zatmenia zo 16. na 17. augusta 2008.
Asi sa bude zdať predčasné hovoriť o jeseni uprostred leta. Pravdou však je, že ročné obdobia sa prelínajú a prvé znaky jesene sa začnú prejavovať omnoho skôr, než sa oficiálne skončí leto.
Ako súvisia nedávne záplavy so Silvestrom? Samozrejme nijako. Prvý tohtoročný deň som však písal o silvestrovskom zážitku , ktorý veľmi pravdepodobne z veľkej časti prispel k veľkosti, sile a rozsahu nedávnej povodňovej vlny v obci Hnilčík. Domáci totiž taký stav vody v Železnom potoku, aký bol počas posledných povodní , nepamätajú. Čo sa teda stalo? Jednoznačná odpoveď neexistuje, je však viacero indícií, ktoré hovoria o hlavných dôvodoch.
Obec Spišský Hrhov leží na styku Hornádskej kotliny s Levočskými vrchmi, na ceste európskeho významu E 18 a okrem mediálne známeho projektu priemyselného parku je známa aj netradičným podujatím, ktoré má zapálených organizátorov a obyvateľov, majúcich o takúto formu zábavy záujem.
Žiadna prietrž mračien, žiadne búrky. Dva dni jemného, no intenzívneho dažďa. Výsledok je podivuhodne rovnako smutný, ako pri nejakej katastrofe.