Člověk nemá zestárnout, dokud nezmoudří. (JW) ....... Cesta do pekla je dláždená tými najlepšími úmyslami. (anonym) ...... O mne: Introvert uprostred úžasne zaujímavého a súčasne trochu desivého sveta. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Európska únia, Nezaradené, Fikcie a imaginácie, "Rukoväť modernej ľavice"
Pred pár dňami uverejnili Hospodárske noviny informáciu o rekordnom šetrení na Slovensku. Hlavný slovenský ekonometrik Martin Filko sa pochválil, že vďaka nižším úrokom pri ďalšom zadlžovaní Slovenska usporíme (áno, vraj ide o úsporu...) 39 miliónov eur....„A není to málo, Antone Pavloviči?" spýtal by sa dnes už zabudnutý zakladateľ modernej ekonometrie Jára Cimrman.
Osoba Roberta F. má tú vlastnosť, že je dobre čitateľná. Medzi politikmi je to vzácnosť. Dovolil som si využiť túto skutočnosť a zamyslel sa nad niektorými komplexami, ktorými sa prejavuje jeho správanie. Pretože skutočnosť, že Robert F. je výrazne zakomplexovaným človekom, je zreteľná. Tretia časť.
Osoba Roberta F. má tú vlastnosť, že je dobre čitateľná. Medzi politikmi je to vzácnosť. Dovolil som si využiť túto skutočnosť a zamyslel sa nad niektorými komplexami, ktorými sa prejavuje jeho správanie. Pretože skutočnosť, že Robert F. je výrazne zakomplexovaným človekom, je zreteľná. Druhá časť.
Osoba Roberta F. má tú vlastnosť, že je dobre čitateľná. Medzi politikmi je to vzácnosť. Dovolil som si využiť túto príležitosť a zamyslel sa nad niektorými komplexami, ktorými sa prejavuje jeho správanie. Pretože skutočnosť, že Robert F. je výrazne zakomplexovaným človekom, je očividná.
Robert F. opäť raz prezentoval svoju právnickú erudíciu. Vysvetľoval, prečo Slovensko nie je štandardným právnym štátom. Viac ako tvrdenia Roberta F. sú však dôležitejšie dôsledky, ktoré z jeho názoru môžu vyplývať.
Nebolo to až tak dávno, snáď 6 rokov dozadu. Vtedy Robert Fico so spolustranníkmi hrdinsky zrušil privatizáciu štátneho železničného dopravcu, firmy Cargo. Mala to byť sliepka znášajúca zlaté vajcia. Po niekoľkých rokoch nám však ostalo v rukách niečo, čo viac ako zlaté vajce pripomína, s prepáčením, záprdok.
Pred pár dňami sa objavila správa, že francúzska vláda zrušila zákon zakazujúci nosiť Parížankám nohavice. Na prvý pohľad to vyzerá ako vtip alebo kuriozita zo silvestrovského vydania. Udatná ministerka to dokonca prezentovala ako opatrenie v rámci boja za rovnosť medzi mužmi a ženami...
a vymyslí lejstro. Tak hovorí známe české úslovie. Väčšou tragédiou je ak dáme funkciu obyčajnému človeku, napríklad Igorovi Matovičovi. To neskončí u obyčajného lajstra.
O článku Petra Breinera už bolo uverejnených niekoľko reakcií, jednu z najkomplexnejších môžete nájsť napríklad tu. Vo mne však aj po niekoľkých dňoch rezonuje jedna čudná Breinerova pasáž, ktorá znie:
Aby nedošlo k nedorozumeniu, dúfam, že sa nenašiel nikto, kto by sa radoval z Harabinových nedávnych zdravotných problémov. To si povedzme hneď na rovinu. Ale hláška, ktorú povedal sám Harabin kometujúc svoj zdravotný stav je jednoducho neodolateľná. A súčasne veľmi presná.
Robert Fico kedysi dával Jánošíka ako vzor svojej vlády a dokonca ho nazval prvým socialistom. Nevedno ako bol na tom Jánošík s matematikou, ale v prípade zbojníka to mohlo byť každému jedno. Ale od Jánošíkových čias sa doba predsa len zmenila a je smutné keď vrcholoví politici majú problém so základnou matematikou (na rozdiel od zbojníčenia).
Keď som pred krátkym časom písal príspevok Júdruhovia (a ich vplyv na Slovensko), nečakal som, že tak rýchlo to bude téma na pokračovanie. Pôvodne som si myslel, že to príde až so zoštátnením (vyvlastnením, znárodnením?) súkromných zdravotných poisťovní. Ale júdruhovia sú neustále činní a posledné, čo by si priali je zmena vo vedení Generálnej prokuratúry.
Stalo sa už priam mániou, používať priemernú mzdu na zdôvodnenie takmer akýchkoľvek požiadaviek na zvýšenie platu. Lekári, či učitelia, takmer všetci by chceli mať plat odvodený od priemernej mzdy v štáte. A samozrejme, ako inak, chceli by mať viac ako 1-násobok priemernej mzdy. A to bez toho aby sa nad tým čo len trochu zamysleli. Tu je príbeh o zradnosti fetišizácie štatistického čísla, ktorému sa hovorí priemerná mzda.
Po rozdelení Československa, počas krátkej histórie samostatnej Slovenskej republiky sa vo veľkej miere presadili ľudia, ktorí v sebe súčasne spájali nasledovné znaky: mali komunistickú minulosť, právnické vzdelanie a zastávajú/zastávali vysoký post v štátnej alebo politickej funkcii. Akoby práve táto kombinácia, na Slovensku až nezvykle často, „štartovala“ v týchto ľuďoch nezdravé procesy. Akoby až príliš často vytvárala nový typ štátneho predstaviteľa – júdruha.
Vystúpenie ministra Kaliňáka o reforme štátnej správy ESO v relácii Lampa, bolo peknou ukážkou myšlienkových postupov „reformátorov“. ESO bolo ohlasované ako reforma štátnej správy, ktorá by mala v priebehu tri a pol roka ušetriť 700 miliónov eur. Už to okrúhle číslo 700 vzbudzuje pochybnosti. A tie sa potvrdia hneď, keď zistíme, ako sa k tomu magickému číslu Kaliňák dostal.
Minulý piatok som pri počúvaní rozhlasového spravodajstva vypočul istého lekára, ako povedal k chystanému vyvlastneniu či "odkúpeniu" súkromných zdravotných poisťovní nasledovné:"Treba to zmeniť čo najskôr, lebo tí, čo sú v Dôvere, je taký plán, že nakoniec bude jedna poisťovňa, ale tých, čo tam zostanú, budeme musieť odkúpiť po 500 eur na kus, a to všetko pôjde z peňazí poistencov, ktoré majú ísť na liečenie..."
