Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Alkoholizmus je choroba duše. Táto veta stavia opilcov na roveň slušným ľuďom, ale je pravdivá. Neverím, že duševne zdravý človek môže pravidelne užívať alkohol. T.j. denne, vo väčších množstvách: viac ako pohár piva, vína, alebo destilátu... Podľa niektorých definícii, pravidelné, denné pitie aj malého množstva alkoholu spôsobuje závislosť a preto sme alkoholici. Všetci tí, ktorí do seba denne rupnú nejaké to pivo, či dve...
Ráno... Stojím, spím a ... cestujem! Všetko naraz v električke, nabitej na prasknutie. Plnej nevyspatých pasažierov, na ceste za živobytím. Je to každodenný obrázok, momentka zo Štúrovej ulice. Zadumaný Ľudevít z pamätnej tabule, sleduje červenobiele obdĺžniky, kĺzajúce sa smerom do centra.
Ráno na Šafárikovom námestí a linka 95. Usadím sa za šoférom. Vozidlo je nezvyčajne zaplnené: zrejme po dlhej, nekonečnej a tropickej noci, nastúpili aj tí, ktorí inak, takto v sobotu, vylihujú dlhšie. Spať sa veľmi nedá a tak po preflámovanom večere (navrátilci z diskoték, ktorí sa zabudli u jednonočných lások), sedia v zadnej časti aj mládenci a dievčence, zriedkaví spolucestujúci v tomto čase, o pol siedmej.
Keď vystúpim z autobusu po nočnej smene, ocitnem sa na šafku. V blízkosti stánkov a nástupísk MHD, smerom do centra. Prechádzam okolo bezdomovca. Má sklonenú hlavu, pozerá do zeme a ja rozmýšľam, dávi svoje čúčo alebo je mu zle?
Táto love story, Janka R., nie je sweet, ale je reálna. Ako všetky historky, ktoré som tu napísal. Snažil som sa zachytiť len to najpodstatnejšie. Tieto slová do perexu pridávam na záver:je mi ľúto, že som to nenatiahol, ale radšej píšem rýchlo a neopravujem.
Odpovedám ti na otázku, ktorú si mi formálne nepoložila. Mám sa dobre. Som relatívne zdravý a celkom spokojný. Dúfam, že si na tom rovnako. Odpovedám krátko, pretože - čo poviem siahodlhými úvahami?
O pár rokov neskôr som sa dozvedel z vyšetrovacieho spisu, do ktorého som mal možnosť nahliadnuť, vďaka vysokopostavenému pracovníkovi MV SR, dobrému priateľovi - že hlavný iniciátor prepadnutia expozitúry centrálnej banky v západoslovenskom krajskom meste, Róbert I.,bol zastrelený vo vlastnom dome komplicmi, ktorých udal v obavách o vlastný život. Môj talentovaný kamoš...
Po Zlej žene píšem o zlom mužovi. Tento príbeh je košatejší: začína v období našej puberty a končí sa, tragicky, po takmer štvrťstoročí. Pretože som ho osobne veľmi dobre poznal, rozhodol som sa, že jeho osud opíšem vo dvoch častiach – pre osvetlenie a pochopenie jeho správania. Aj keď mi napadlo: dokážeme toho komplikovaného človeka - vôbec, pochopiť?
Išiel som na balkón, pofajčiť si (Fajčenie škodí zdraviu a spôsobuje rakovinu!).
„Kde a kedy sa stretli, neviem,“ pokračoval Igor vo svojom monológu. Boli sme v tom istom podniku, kde aj predvčerom. Zapaľoval si cigaretu a tak som to využil a navrhol:
Ako sa máš? Si tam spokojná? Je to už tak dávno – čo si odišla. Niekedy sa mi o tebe sníva. Ráno, keď vstanem, sedávam na okraji postele a rozospatý rozmýšľam, či to bol sen alebo sme boli spolu naozaj.
