V Medickej záhrade, ktorá je pre centrum Bratislavy akýmsi "mikrocentralparkom", oázou pokoja a oddychu, sú sochy dvoch významných mužov. Martina Kukučína a Alexandra Petőfiho. Petőfi je temer vždy obklopený kyticami a vencami . Pod Kukučínom je miesto na uloženie kvetov prázdne. Ako je rok dlhý, nič sa nemení. Niekoľko pár desiatok metrov odtiaľ je sídlo Matice v Liga pasáži. A ešte pár metrov, kúsok za ním, je sídlo najslovenskejšej strany všetkých čias: SNS. Vždy mi napadne, že sa tí páni "vlastenci" vlastne najviac boja úprimného vlastenectva. Aj takého obyčajného, "odsrdca", ktoré sa prejavuje trebárs aj položením kytice, aspoň občas. To by ale musel zdvihnúť zadky - prestať plano rečniť - a ísť niečo urobiť aj bez televíznych kamier. Je pravda, že pri tom ich nikto nevidí :) A na tom sa ani nenazbierajú voličské hlasy... Ale opustenú sochu, od svetoznámeho Meštroviča, stojacu oproti pekne upravenému súsošiu Alexandra Petroviča (Petőfiho) si po tieto slnečné dni všimneme viacerí (aj pre veľkokapacitný kontajner, ktorý je uložený priamo za ňou...).