Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Auto prudko zabrzdilo, hodilo ma dopredu... Nabehli sme na obrubník. Pred nami postava. Búši na sklo. V tvári zúfalý výraz. Blondínka v dlhom kabáte... Prosím vás, môžete ísť za tou električkou - ukáže na trať smerom k Manderle - nechala som v nej tašku s obrazmi? Pozriem na vzďaľujúcu sa štrnástku, blíži sa práve k Tescu, a zavelím: Nasadnite!
A čo, keď má rakovinu? Nech sa neposerie! Povedala mladá žena a zaliala slová koňakom.
Včera som viezol príbuznú na pohreb. Pretože nevládze na vlastných, ponúkol som sa, že ju vyveziem až hore (cestou pre autá pohrebných služieb a nemobilných účastníkov obradov), priamo k obradnej sieni.
Poznám zúrivú feministku, slobodnú a bezdetnú ženu, ktorá sa mi v slabej chvíli priznala, že napriek proklamácii o prežitku manželského zväzku a prehlásenia, že nechce mať deti (v nedávnej minulosti), po ničom inom netúži. Svoje súdružky nazvala tárajkami. Povedala, že každá žena túži po rodine a deťoch, milujúcom partnerovi (je to jej vyjadrenie).
Už druhom prípade(v tom prvom patrí moja vďaka, za viac ako spoluúčasť, jednej skvelej blogomame) mi pomohol blog na SME. sk k rýchlemu vyriešeniu sťažnosti. Prešiel víkend a sme pripojení. V pondelok mi volali z UPC (dvakrát): Kedy budete doma? Dnes (teda, včera:) , odpovedal som a o tri hodiny prišli technici, ktorí nás pripojili. Zdvorilí profesionáli. Takže: Milá omama, na chvíľu som sa ocitol v predvojnovom Československu :) Aspoň niekoľko minút som mal pocit, že zákazník je pán. A nezáleží na tom(?), že tomu pocitu pomohol blog. Vďaka, UPC (ale netuším, ako dlho by som čakal, keby nebolo toho článku) . Ozaj, odkazujem diskutujúcim, ktorí spochybňovali pripojenie digitálu HD cez set top box, že čas prepnutia programu je 3 sekundy, obraz na tých niekoľko málo tv kanáloch, ktoré vysielajú v HDMI, je fantastický. Včera som pozeral (dokonca!) biliard :). Je to podstatný rozdiel. Ale tí, ktorí máte klasické televízory, môžete ostať spokojne pri nich. Aspoň načas (niekoľko rokov). Analógove vysielanie je stále krajšie na klasickej technológii. Ak nepozeráte HD na väčšej obrazovke. Ale vysielania v HD je zatiaľ ako šafranu. -------------------------------
Začiatkom týždňa sme si objednali digitálne TV pripojenie. S takou tou škatuľou set top box HD. Je to vyššia úroveň a samozrejme aj drahšia. Máme klasické pripojenie, ale chceme lepšie.
Má pravdu Milan Lasica, že ho sledujú všetci (nie Lasicu, bulvár, prosím), alebo je to tak, že by sme tie správy pokojne prečítali iba preto, aby sme sa presvedčili, že sme lepší, iní?
Viedeň bola temer mrazivá. Po horúcich dňoch sediac v záhrade pri stole, popíjajúc ružový Sauvignon a kávu, jediac pizzu a majonézový šalát :) (je mi zima, uvedomil som si v tieni). Priateľov zalievalo slnko a ohrievalo vhodné oblečenie. Ale aj tak bolo teplo pri duši najdôležitejšie. Máme šťastie, že žijeme tak blízko mekky streoeurópskej kultúry. Bez sebapodceňovania...
Správa , ktorú Sme prevzalo od TASR ma pobavila. Britská kráľovná, Jej Veličenstvo Alžbeta II. navštívi Slovensko. Ona sama si vyberie čo chce vidieť. Preto som sa zasmial vyjadreniu pána prezidenta Gašparoviča, ktoré som si v závere prečítal. Myslí si pán prezident, že protokol panovníčke vyberie vhodné miesta, kde by videla ako žije Slovák v skutočnosti? :) Miesta, ktoré kráľovná 16 krajín a panovníčka 130 miliónov ľudí navštívi, nevyberá slovenská strana. Kráľovná si sama povie, respektíve jej protokol naznačí, čo by chceli vidieť, povedal prezident. Návštevu britskej panovníčky považuje Gašparovič za veľkú poctu pre našu krajinu. Kráľovná, ktorá nie často vycestúva zo svojej krajiny, príde na Slovensko. Preto chceme urobiť všetko pre to, aby sme mohli jej veličenstvu ukázať, ako v skutočnosti slovenský občan žije, zhrnul svoj cieľ ako hostiteľ. 5. 9. 2008 15:34:00 | Copyright © TASR 2008 Foto: http://images.google.sk/imgres
Prebehol som Baumax, kde úspešne odignorovali akýkoľvek pokus o zmysluplný dialóg, utekajúc predo mnou, že by ich nedobehla ani Marion Jonesová. Predavači, od ktorých som chcel iba radu, kde kúpim, s odpustením, dekel splachovacej nádobky záchodovej misy, ktorý rozmlátili majstri z havarijnej služby. Ordinárne, ale dôležité :)
Tak to sem napíšem. Večer som našiel na záchode mokrú stenu. Dúfal som, že suseda iba niečo bokom vyliala. Ráno sa naplnili moje najhoršie (tajné, nechcel som si to pripustiť) obavy. Už aj v izbe je fľak a škvrna na vécku siaha do výšky dospelého človeka. Privolaná havarijná služba rozsekala murivo a skonštatovala, že tečie stúpačka v šróbení. Za nesmiernych pomocných nadávok (pri nervozite a chvatnej práci rozbili nádobu záchodovej misy), mi oznámili, že do utorka odstavia vodu (to môžem predsa aj ja), pretože oni sú iba na to, aby našli závadu... Tak som im nakričal, aj za tú misu (priznávam), že si vyprosím vulgárnosti vo svojom byte, a že keď chcú, nech teda idú, ale že potom pôjdem niekde aj ja (stále neviem, kam som chcel ísť :). Odvtedy sú ticho a pracujú (aj keď hovorili, že majú nahlásených ešte niekoľko havárií). Niekedy je dobre riskovať zvýšenie tlaku. Niektorí inštalatéri sa za tých 19 rokov nezmenili (myslím, že noviny na záchode by zmiernili dopad majzlíka a ten (záchod) by bol teraz v poriadku, okrem nadávania a šlendriánu čo je stará známa vec v tejto profesii - nielen v nej - je nové iba to, ž
Ahoj, zistil som, ze sme sa pri tankovani stali sucastou celonarodneho experimentu, kde na vybratych 10 staniciach zaviedli samoobsluzne tankovanie namiesto obvykleho postupu (t.j. zatrubis, nabehne Ind, podas bankovku cez okno, a on vsetko urobi za Teba). Ta samoobsluha vyzera tak, ze prides na pumpu, vystupis z auta, vojdes do budovy a povies zriadencovi benzin za 50 dirhamov na stojane c. 7 a podas mu peniaze. On Ti vystavi potvrdenie, a zapne dany stojan. Zoberies potvrdenie a ides si natankovat. Tu ma dost prekvapilo, ze ich pistole sa neuzavru pri plnej nadrzi, takze som sa skoro dobre oblial benzinom (nakoniec to schytalo len auto). Potom sa vratis do budovy, ukazes svoj papierik, oni na dialku zistia za kolko si skutocne nacerpal, a vratia Ti rozdiel... V novinach som dnes cital reakcie miestnych ludi na tuto novinku, a poniektori frflu stylom: * A co budu teraz robit ludia, ktori v zivote sami netankovali? Predlzia sa rady na pumpach, kym sa to vsetci naucia? * Co ma toto byt za kravinu, to si radsej prejdem na inu pumpu, kde ma obsluzia ako sa patri! * O moj boze, ja som zvyknuty len podat bankovku cez skaru v okne, aby som nemusel ne
Pôvodne to bola krátka správa Germe (reakcia na jej poznámku, v diskusii úplne hore), nakoniec som si to rozmyslel a prekopíroval ju sem (a doplnil) na blog. Možno bude stáť za ďalšiu zaujímavú debatu, akou bola tá predošlá...
Keď si porovnám ceny niektorých základných potravín v nemeckých (rakúskych) a slovenských obchodoch, často mi napadne, že tie naše sú vyššie. Prečo?
Náhodou som devätnásteho júla cestou na Trenčín zišiel z diaľnice do Piešťan. Dostal som sa do Verešovej vily susediacej s grandhotelom, v ktorom prežil časť svojho života Ľudovít Winter. Stál som pred dverami nášho bytu...
Obchodná politika nadnárodných spoločností spôsobila, že aj na trhoviskách si kupujem rajčiny, ktoré sú z ich predajní. Zdá sa, že o niekoľko krátkych rokov budú domáce ovocie a zeleninu pestovať ľudia iba pre vlastnú potrebu. Ceny, ktoré diktujú tieto kolosy, na úkor kvality, demotivujú slovenských pestovateľov. Možno by mi to bolo úplne jedno, keby bola kvalita zachovaná, ale nie je. Takže mi to jedno byť nemôže. Druhá vec je tá, že si s tým neporadíme. Hádam iba tí, ktorí majú na to, aby sa pravidelne odviezli do Viedne. Mám však obavy, že aj na príťažlivom viedenskom Naschmarkte je prevaha tovaru, pochádzajúceho z rovnakých zdrojov, rozdiel je iba kvalitatívny (na Slovensku sa väčšinou predáva druhotriedny tovar, kto tomu neverí, stačí aby si zabehol do blízkej Billy, napríklad v Hainburgu, a hneď pochopí o čom rozprávam).
Bratislavská synagóga, rovnako ako ostatné na Slovensku, nie je prístupná kedykoľvek ako katolícke kostoly (aj tie majú obmedzenia, samozrejme). Na jeseň som preto využil možnosť navštíviť židovský chrám v Bratislave. Na sviatok Rosh Hasana. Nový rok.
Táto časť je trochu nemiestna. Nesúvisí priamo s Bratislavou a nedokážem ju lepšie napísať. Čím viac ju opravujem, tým viac kazím. Ani mi nesedí do plánu, ktorý neexistuje:) Zopár spomienok na Piešťany (zaúradoval osud, nečakane sme museli odísť z Bratislavy): Neuveriteľnou náhodou sme dostali byt vo (zoštátnenej) vile pána Ľudovíta Wintera. A v ňom sme stretli naozajstnú kapitalistickú mŕtvu minulosť (niektorým z nás, Gottwaldových detí, už pri slove kapitalizmus naskakovala husia koža, tak ako pri filmoch kde vystupovali herci v úlohe esesákov, taká sugestívna a účinná bola propaganda, nezmieriteľná ku všetkému mimo tábora mieru a socializmu). Môj nevlastný otec síce pochádzal z tzv. lepšej rodiny , ale naozajstným buržujom bol slávny nájomca a budovateľ kúpeľov. Bol vstupnou bránou do časov, ktoré poznáme iba z filmov pre pamätníkov.
Parkovisko pred Tescom na Zlatých pieskoch, sobota doobeda. Vraciam sa do auta pre doklady (čo keď ho náhodou vykradnú?). Upriem pohľad na zadné dvere. Sú plné farebných škrabancov a jamiek. Šľaka! Stačila chvíľa... Skloním sa, nasliním palec a skúšam, či to predsa nie je iba farba, či je poškodený aj plech? Smola! Stačilo dvadsať minút... Obdratý je aj blatník. Čo už? Blíži sa chlapík s Nota bene, nechám to tak, zdvihnem sa, ešte si bude myslieť, že som zlodej. Ale mrknem ešte raz, poočku, aby nezbadal, pretože sa hanbím (vždy, keď vidím predavača Nota bene, cítim sa skľúčene). Vtedy zbadám ešpézetku. Nie je naše! Vydýchnem si a v duchu sa smejem, keby ma tak zbadal jeho majiteľ? Prechádzam vedľa, otočím sa, motám sa okolo vozidiel. Konečne! Šľaka, to som magor, rovnaký model! Podídem k nemu. Inštinktívne pozriem. To isté poškodenie (alebo veľmi podobné). Zanadávam, opakujem čistenie, skúšam... Palec je čierny. Autíčko púšťa špinu, ale preliačiny ostávajú. Predavač Nota bene na mňa pozerá, či mi švitorí, či som sa rozhodol čistiť palcom všetky, alebo či maskujem pokus o vykradnutie(?)... Vtedy pri ňom niekto zastane a zavolá na mňa: Tak poď už! Čo tam robíš? Doklady mám pri sebe!
