Boris Burger
Dokonalá
Uväznená v nedokonalom tele, pretože iné nedostala
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Boris Burger
Špina sa valí ďalej (z Nového Času)
Asi mesiac čítam Nový Čas a Plus jeden deň. Voľakedy som sa bulváru vyhýbal, urobil som chybu. Až teraz presne viem čo mi na ňom najviac prekáža. Jeden konkrétny prípad: dnešná titulná strana NČ.
Boris Burger
Vôňa Západu, nádherná Amerika II.
Západný svet sme si vo svojej detskej fantázii maľovali v najnádhernejších farbách. Neboli sme úplne mimo reality. Dnešní dvadsiatnici nemôžu pochopiť hĺbku rozdielov v kvalite života medzi (napríklad) vtedajším životom v Západnom Nemecku a u nás. V období šesťdesiateho ôsmeho mnohí z Čechoslovákov mohli spoznať hospodársky zázrak na vlastné oči. Dnešný svet a ten spred 40 rokov je úplne iný, a odlišnosti medzi krajinami na oboch stranách bývalej Železnej opony sa zmenšujú. Aspoň vonkajšie znaky, ktoré možno rozoznať zrakom. V mestách je to markantnejšie ako na vidieku, pretože kapitál sa sústreďuje práve do väčších sídiel, kde je viac pracovných príležitostí.
Boris Burger
Vôňa Západu, nádherná Amerika I.
Všetko to začalo bielou kávou, ktorá je vlastne bledohnedá. Ako veľa vecí v našom živote nie je naozaj bielych, a predsa im dávame taký názov, aj biela káva je vlastne bledá v odtieni hnedej. Ani biele víno nie je biele, ale čírobledohnedé, pretransformované z farby bieleho hrozna, ktoré tiež nie je biele, ale zelené :). Môže byť niečo číre a nie je to ako voda? A potom prišlo kakao, krátko po melte, z ktorej robila moja omama(otcova mamička)bielu kávu: kakao Bensdorp...
Boris Burger
Asi by som si strelil do hlavy (pokus o vtipkovanie)
Nechcel by som byť dnes mladý, možno aj áno, ale iba vtedy, keby som mal nádej, že sa dožijem letov na Mars. Ale tú nádej som mal aj koncom šesťdesiatych m.st. a nič z toho nebolo.
Boris Burger
Náhodou
Iba niekoľko krátkych krokov na našej ceste životom a odídeme. Niekoľko okamihov, vytrhnutých náplastí a mikrosvetov. Hneď po nás tu nič nebude, rovnako ako pred nami. Nič. Celé naše vnímanie, všetko čo nosíme so sebou, teraz aj zajtra, zmizne ako vlna v mori.
Boris Burger
Boh možno nie je Maďar, možno je Slovák
Čítanie reakcie SMK na nové rozdelenie diecéz mi pripomenulo dve veci, na ktoré zabúdam, ale uvedomujem si ich často. Iba v nevhodnú chvíľu, ako napríklad teraz, keby som už chcel spať (písal som to večer a počas toho zaspal): Katolícka cirkev je v kríze (čo nie je nič nové, v kríze je už niekoľko sto rokov, ale stále je tu), pretože napriek všetkým skúsenostiam s nacionalizmom, tento do nej naďalej presakuje a cirkevná hierarchia dovoľuje politickým predstaviteľom hovoriť v mene katolíkov, čo je absurdné. Nie sme o nič ďalej ako v časoch Andreja Hlinku. V cirkvi sú politika a nacionalizmus rovnako prítomné ako v časoch tuhej maďarizácie. Rozdiel je iba v tom, že sa nevarí maďarský, ale už aj slovenský guláš. SMK hovorí o 400 tisícoch maďarských veriacich. Chcel by som to vidieť, naozaj... a Slováci sa tvária, že temer desať percent Maďarov na Slovensku nič neznamená, že to nie je dôvod, aby sme mali maďarského biskupa, maďarskú diecézu. Aj to sa dá pochopiť, máme z Maďarov strach, že sa odtrhnú, je to v nás odvtedy, čo sme sa odtrhli, my sami, od Čechov. Maďari? Veď im slúžime omše v ich rodnom jazyku. Nuž, Boh nemá národnosť, ani politickú príslušnosť, ale, ak si moji spoluobčan
Boris Burger
Kto ochráni otcov pred matkami ich detí?
Sledujem celý deň televíziu TA 3. Dokola to isté, vraj Libanončan uniesol vlastné deti matke. Pokiaľ viem ešte nie sú manželia rozvedení. Nikde som nezachytil dôkaz, že pán Hammúd odniesol deti zo Slovenska. Keby aj. Ak jestvuje nejaká oblasť, kde majú ženy jasne navrch pred mužmi, je to práve tu, v tomto a teraz. Neveríte? Inak by sa ani nemohlo stať, že všetci poukazovali nedávno na Adamkovu mamičku, málokto spomínal zodpovednosť otca. V tom prípade som bol samozrejme na strane jeho mamy. Dnes rozmýšľam, kto automaticky pozerá na zlého Libanončana, kto si dokonca na článkoch prihrieva protimoslimskú polievku, bez toho, aby trocha uvažoval. Čo vlastne vieme o rodine Hammúdovcov?
Boris Burger
Praha Jana Palacha
Hľadal som tú báseň na nete. Vyšla v Listoch pred 39. rokmi. Niekde doma, najskôr v pivnici, ju mám. Ukrytú v zažltlých novinách, ktoré prežívali v tých rokoch pod viacerými názvami. Praha Jana Palacha. Už si nespomínam, kto bol jej autorom, ale niektoré slová mi utkveli v pamäti naveky, aj tie o dupote býkov. Blíži sa výročie Palachovej samovraždy. Písalo sa o samoupálení, o sebaobetovaní, o nerozvážnom čine, o všetkom možnom. Samovražda Jána Palacha na protest proti tomu, čo sa dialo v ČSSR po auguste 68, bola obrovským aktom zúfalstva a vzdoru. Nevídaného v československých dejinách. Boli aj iní, ktorí to zopakovali, ale Palach je symbolom neopakovateľného. Nikdy nezabudnem na zábery z pohrebu. Masa ľudí, vence, dôstojnosť. A tichý vzdor. Neviem o tom, či má Jan v Bratislave ulicu nesúcu jeho meno. Je to hanba pre Slovensko. Báseň Praha Jana Palacha som na nete nenašiel. Výročie mi pripomenulo vysielanie spravodajskej televízie. V ten deň pred 39. rokmi sme pri rozhlase po drôte onemeli. Mysleli sme, že sa zrúti svet, že všetky krivdy odčiní a všetko navráti späť horiaca fakľa jeho tela. My, ktorí sme vtedy žili, nemôžeme zabudnúť. Hrdina Palach. Naozajstný, skutočný frajer. Aj
Boris Burger
O šťastí - ten najkratší článok
Niekedy stačí veľmi málo. Niekedy nám nepomôže nič. Niekedy sa nám trasú ruky. Niekedy nám stačí, že na nás niekto chvíľu myslí. Šťastný a veselý všetkým, ale dnes 1.1.2008, predovšetkým Bett a Alenke! Za krásu duše aj obrazu!
Boris Burger
Čo mi napadlo po(diskusii)?
Dovolené je temer všetko(?). Ale platí to naozaj pre všetkých(!), aj pre tých, ktorí právo na slobodu prejavu najviac presadzujú. Ani si niekedy neuvedomujú, čo im taký danajský dar prináša, zodpovednosť a povinnosť prijať aj iný názor, k čomu sa niekedy nechcú anizaboha podriadiť(napríklad pri výklade kódexu správania, ktorý vypracuje, zvyčajne v súlade so všeobecnými spoločenskými normami, šéf nejakého klubu): pretože- práve preto (aj pre slobodu), existujú hranice, čo sa toleruje a čo už nie (ako povedali klasici, voľne: Budem brániť vaše právo povedať čo si myslíte aj keď s vami nesúhlasím-ale aj, opäť voľne: Vaša sloboda končí tam, kde sa začína ohrozovať sloboda druhých:).- Je na to zákon, no niekomu stačia zásady slušného správania. Takí oň nemusia dbať, pretože ho majú v sebe (zákon) od mamy. Ale, potom mi napadlo, že jeden nikdy nevie, čo blesne hlavou zákonodarcovi a čo včlení do zákonníka (alebo kódexu:), už preto by som sa na mamu vo všetkom nepoliehal:) Aj na križovatke sa môžeš zraziť s blbcom. Z pôvodného: Najhoršia je zrážka s blbcom (vtedy sa nám občas prihodí, že bontón ide bokom a naše mamy s
Boris Burger
Nech mi neutečie
Každý rok si opakujem, že žalúdok mám iba jeden, a že na Vianoce stačí kaprík, šalát, kapustnica, oblátky, med a pupáky. Plus zemiaky na pyré (to dávame k mliečnej kapustnici, takej, akú zvykla robievať naša mama). No, a pár fliaš minerálky, džús, chlieb a pečivo.
Boris Burger
Polnoc bude o päť minút...
Prišla na mňa únava. Sadol som si na lavičku. Privrel oči a driemal. Bola skoro polnoc. Hypermarket s nepretržitou prevádzkou. Syn ešte pozeral nejaké cédečká. Čakal som a takmer zaspal. - Tak čo, starký, prišiel si sa vyspať? Otvorím oči: strážna služba. Chlapík v tmavomodrom sa skláňa s odporom nad neoholeným, unaveným, vyčerpaným chlapom. - Prosím? Sliepňam. V momente mi prejde hlavou celý život :) Pozriem na neho. - Nie, ja tu čakám, už som nevládal chodiť! Hovorím ospravedlňujúco a hanbím sa, akoby som klamal. Neverí mi. Podíde bokom a čaká. Sleduje ma pohľadom. Prejde hádam dvadsať minút. Hurá, už nie som sám. Postavím sa a víťazoslávne pozriem na strážcu. Tvár ma ako z kameňa. Žiadne emócie. Je mu to jedno. Hlavne, že nemá problém s bezdomovcom. Odchádzam, ale ešte predtým idem na toaletu. Chcem sa pozrieť do zrkadla. Nie je tam, niekto ho odmontoval a ukradol. Tak až doma... - To fakt? Pýta sa. Fakt! :)
Boris Burger
Umývanie a... (v Bratislave aj po roku 1960)
V Bratislave, aspoň v starom meste, nebola kúpeľňa samozrejmosťou. V 60. rokoch minulého storočia sme sa kúpavali raz týždenne. Neuveriteľné, však?
Boris Burger
"Pionieri" s Mečiarom
Ako mladí, nadšení pionieri, tak džavotali niektorí novinári s pánom Mečiarom. Mali šťastie, súdruh to nezneužil, robil si z nich prdel inak: venoval sa im. Nevídane zhovorčivý, múdry a uvážlivý (aj keď som zbadal v jeho očiach taký ten nepochopiteľný údiv: Čo sa to deje, myslí to ten Fico vážne?) a oni lapali každé jeho slovíčko s úctou a zvedavosťou, ako voľakedy my, pred rokmi na zédeeške, hlášky partizánov. Nezmyselne opakované, zbytočne položené otázky vo mne vyvolali dojem, že stojac pred celebritou, nemôžu uveriť v toľké šťastie a zabudli na všetko ponižovanie a urážky, ktoré pán predseda v minulosti uštedril novinárskemu stavu.... Spánombohom, ak podobní ľudia (niektorí novinári z hlúčika) píšu politické komentáre alebo analyzujú politiku v audiovizuálnych médiách. Mal som o nich lepšiu mienku... Napokon, pozrite si to sami: http://www.sme.sk/c/3611112/Meciar-Mam-pred-vami-klacat.html Ozaj, tiež som sa voľakedy nevedel vzdať spoločnosti niektorých ľudí, a keď mi dochádzala invencia, trepal som stále to isté, ale hádam ma ospravedlňoval vek a zaľúbenosť :) Niektoré novinárky na videu pôsobia pri predsedo
reklama
Boris Burger
(Blog) dušičkový
Niekoľko slov (ak to niekoho zaujíma) pre niekoho kto teraz píše :) Vlastne, aj pre tých ostatných, ktorí nás iba čítajú, a niektorých, ktorí tu anonymne alebo pod svojim menom komentujú články. Tí čítajúci sú pre blogerov najdôležitejší, pretože ak by nás nečítali, písali by sme do šuflíka a to sa mi nechce (nielen mne).
Boris Burger
Je FordCentrum seriózna firma? Áno! 2
16.10.2007 som uverejnil článok: Je FordCentrum seriózna firma? Verím že áno ale... Medzičasom, vďaka ochote a láskavosti istej blogerskej mamy, vznikla jeho nemecká verzia a sprievodný list. Rád by som sa tej dáme verejne poďakoval, ale nepraje si to, čo mi je naozaj ľúto, ale musím to, aj keď nerád, rešpektovať... Neviem, či fax výrobcovi do SRN (Ford Werke GmbH, BRD) s jej vynikajúcim prekladom) ovplyvnil (posielali sme ho až 26.10., tento piatok) reakciu FordCentra, alebo či to bol samotný slovenský originál, no v každom prípade som odkazom na text upozornil predajňu na Tuhovskej č. 9 v Bratislave. Je napokon celkom možné, že predajca sa rozhodol autonómne, nezávisle na týchto faktoch. Za to mu patrí moja vďaka, a ak to náhodou ovplyvnili spomínané veci, aj tak to nič nemení na tom, že nestrčil hlavu do piesku, ale koná. Zodpovedne. Keďže sa patrí, aby tento príbeh mal svoje zakončenie (niektorí čitatelia boli zvedaví, chceli, aby som ich informoval, a vlastne, je mojou povinnosťou po kritike uviesť ako a či sa predajca k problému vyjadril) uvádzam sem upravenú (údaje ako číslo a ešpézetka, typ a dátum sú zbytočné) reakciu riaditeľa dealerstv
Boris Burger
Ako mi lezie na nervy Hlavná pošta (v Bratislave)
Platíme viac ako voľakedy, služby sú rovnaké(?).
Boris Burger
Je FordCentrum seriózna firma? Verím že áno ale...
5. septembra, okolo 17.30, podvečer, preberáme kľúče od novučičkého forda. Vonku je temer tma, prší a skuvíňa vietor. Predajca, mladá šarmantná dáma nám vysvetľuje základné veci. OK, teším sa. Naštartujem a vyjdem von z predajne.
Boris Burger
Dobrí ľudia stále žijú (aj v Dobrej čajovni na Kollárovom námestí)
Dnes ráno môj syn zistil, že nemá doma notebook. Uvedomil si, že ho asi zabudol v piatok večer na čaji. Notebook je slušne drahá záležitosť, ale to čo bolo v ňom, to sa nedá spočítať v peniazoch. Niekoľkomesačná práca, údaje, ktoré boli v nenávratne. Aspoň to tak vyzeralo. Pred chvíľou sa vrátil z Dobrej čajovne na Kollárovom námestí v Bratislave. Neveril som očiam. Odložili mu ho. Chcel sa nejako poďakovať. Dostal radu: Príďte opäť na čaj! Ozaj, pripravujú ho excelentne. Skvelí ľudia. Vďaka!
