Peter Černák
O hokeji a inom.
Dnes sú plné noviny včerajšieho zápasu Slovana s Trenčínom. Ale stalo sa vlastne niečo neočakávané? Ani nie.
Som (skoro) 45-ročný (Preboha, to už naozaj???) normálny chlap, s normálne vyvinutým egom (t.j. myslím si o sebe, že som inteligentnejší,krajší a príťažlivejší ako zbytok tohto sveta) Zoznam autorových rubrík: Chvála jedla, Súkromné, Nezaradené
Dnes sú plné noviny včerajšieho zápasu Slovana s Trenčínom. Ale stalo sa vlastne niečo neočakávané? Ani nie.
Poznáte to. Napadne pár centimetrov snehu a všetky horské prechody sú okamžite zneprejazdnené kamiónmi. Rovnako diaľnice a v podstate všetko.
Stala sa nám taká nepríjemnosť. Zabudli sme uhradiť elektrárňam jednu faktúru. Máme inkaso z účtu a na ňom samozrejme limit. Ceny sa dvihli, faktúra mala vyššiu cenu, platba neprešla. Prišla upomienka, uvedomili sme si čo sa stalo, zdvihli sme limit a ... zabudli uhradiť spomenutú faktúru. To všetko niekedy v decembri januári. Absolútne naša chyba, niet sa o čom baviť. Tak o čom teda chcem písať?
Už ste videli strkať sokola hlavu do piesku a stádo pštrosov s ním? Na Slovensku je to možné, akurát len že sa nejedná o sokola, ale o Sokola.
Priznám sa bez mučenia, nadvihol mi mandle jeden rozhovor s kolegom blogerom, bývalým to bulvárným novinárom Tomášom Holetzom. Takže čo mi vadí na bulvárnom žurnalizme?
Dnes sa celý svet tu na blogu točí okolo Hríba a konca jeho programu Pod lampou. Pár postrehov si dovolím pridať aj ja.
O tragédii v Polomke už počul asi každý. Rozpitváva sa to vo všetkých možných novinách a diskusných reláciach, množia sa výzvy na odstúpenie kdekoho...
Včera bol deň ako vyšitý, Vlastne deň bol OK, ale cesta domov... Prvýkrát v živote ma zaskočila zima. Štvrtok ráno jemne snežilo, mrzlo, kamióny sa šmýkali a osobáky boli bukolicky pohodené v jarkoch okolo diaľnice. Obvyklá cesta do Prahy mi na letných gumách (ja viem, viem, jednoducho som to nestihol, v pondelok mi ich nahodia...), a s mierne opotrebovanými stieračmi (už ich mám vymenené) trvala miesto obvyklých troch hodín viac ako päť... A to som ešte ani nevedel čo ma čaká cestou domov.
Tak nám polícia zatkla a následne vyhostila Laszlo Toroczkai. Mal by som mať pocit zadosťučinenia, ba akejsi spravodlivosti. Nemám, ba skôr naopak. Pri pohľade na policajtov, ako vlečú Lászla do pristaveneho Antona ma napadali uplne ine suvislosti...
V zhone udalostí som si ani neuvedomil, že v auguste uplynulo 65 rokov od narodenia Jula Satinského. Až včera večer mi to pripomenul veľmi vydarený dokument Českej televízie. Češi Satinského, napriek jeho slovenskosti prijali za svojho, čo – priznajme si – je vec pomerne zriedkavá.
V prvom rade sa chcem ospravedlniť Gabrielovi Šípošovi za „požičanie“ si jeho značky. O týždenníku .týždeň minimálne počul už asi každý. Treba povedať, že na slovenskom trhu je to pomerne zriedkavý produkt. Jasné – pre niektorých čitateľov nestráviteľné – konzervatívne smerovanie, výborná grafická úprava, unikátne titulky a podľa mňa nedocenená strana o vede.
V poslednom čase sa tu vyrojilo zopár článkov o Ficom avizovanej milionárskej dani. V argumentoch zástancov sa zväčša objavuje ako argument solidarita, vyššie príjmy a pod. Ficova „milionárska“ daň je esencia čistého populizmu. Prečo?
Chodievam viac-menej denne do jedného fitka. Niežeby to na mne bolo nejako extra vidieť, ale po psychickej stránke to zaberá. Otvára už okolo siedmej a okrem toho je tam aj bazén a je úplne fantastický pocit sa po 1 a pol hodine makačky ponoriť do vody a únavu trocha vyplávať. V týchto teplách tam niekedy zablúdia aj pipenky. Ani nie tak plávať a už vôbec nie cvičiť, hlavne sa slniť na trávniku pred bazénom.
Povolebný vývoj sledujem - a určite nie som sám - s čoraz narastajúcim znechutením. Ale udalosti pár posledných dní a hodín tomu nasadili korunu.
Vyzerá vôbec takto víťaz volieb??? Človek ktorý jednoznačne vyhral voľby? Ani zábery spoza rolety neukazovali v radoch SMER-u nejaké bujaré nadšenie, ktoré by tento výsledok malo sprevádzať, aj folklórna vložka bola akási neslaná-nemastná...Takže čo Ficovi nevyšlo a z čoho má ťažkú hlavu???
spýtal sa vraj Vladimír Palko Štefana Hríba vo volebnú noc, po tom, ako bolo jasné, že KDH bude najmenšou parlamentnou stranou. Na prvý pohľad je to jasné. KDH hralo vysokú hru a prehralo. Myslím si, že to nie je celkom tak. KDH spravilo len to čo spraviť muselo. Presnejšie povedané, podľahlo konfliktu, ktorý je v jeho génoch od jeho vzniku.
Som liberál, pravičiar, konzervatívec??? Neviem, ale v sobotu budú voľby a ja mám problém koho zvoliť. Skúsme si to prebrať.
Vilo Rozboril mal vo "Vilomeninách" vojakov z nejakých špeciálnych útvarov, ktorí na svojej bojovej technike bojovali (tentokrát takmer doslova) o výhru v jeho "súťaži". Potom som videl Pročka ako kohosi nachytal za pomoci falošných policajtov, ale na originálnom policajnom aute. Poviete si no a čo, normálka, nie...
Nie, nenasťahoval sa k nám na svojom úteku pred špecifickou spravodlivosťou 5. divízie americkej námornej pechoty Úsama bin-Ládin, ani žiadny z mojich príbuzných sa nestal „zeleným“ ekoteroristom a nenúti ma loziť po chladiacich vežiach nejakej atómky a dokonca sa k nám ani nenasťahoval tajomný prenasledovateľ, ktorý prinútil Duraya uháňať po Prístavnom moste rýchlosťou viac ako neprimeranou. Do domácnosti nám pribudol škrečok.
Poznáte ten pocit, keď Vás váš obľúbenec sklame? Keď napríklad Marek Vašut účinkuje v Nákupnej horúčke, alebo moderuje Miss? Alebo človek, ktorého považujete za slušného chlapa sa naraz objaví na kandidátke nejakej divnej strany? Podobný pocit som zažil, keď som počul ako principiálne a zásadovo sa SMK vyrovnalo s „prehreškom“ poslanca Duraya