Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Koncom februára 1984 vo Zvolene odsúdili inžiniera Štefana Urbana na 6 mesiacov s podmienkou 2 roky za prácu medzi sirotami v miestnom domove mládeže za to, že im rozprával o Bohu. Dňa 8.apríla zomiera Janko Silan (vlastným menom Ďurku). Jeho básne dávali mnohým duchovnú silu a odvahu vyznávať svoju vieru. (SIS 159)
- Pane, prečo nás vyzývaš, aby sme v modlitbe boli neodbytní? - Je to preto, aby ste si uvedomili, čo všetko potrebujete. Človek k šťastnému životu potrebuje veľmi veľa a väčšinu z toho dostane iba vtedy, ak o to prosí.
Dňa 8.marca 1982 Kongregácia pre klérus uverejnila dekrét "Quidam episcopi". Medziiným sa v ňom nachádza: "Kňazi... sa nikdy nepostavia do služieb nijakej ideológie alebo záujmovej skupiny... všetkým kňazom sú zakázané združenia, ktoré priamo alebo nepriamo, skryte alebo otvorene sledujú politické ciele... Ten, kto koná v rozpore s právoplatným zákazom príslušného cirkevného úradu, môže byť... potrestaný, pričom sa nevylučujú ani kanonické tresty..."
Takúto veľkú objednávku ešte nedostali. Šéf odbytu nechcel veriť vlastným očiam, preto pre istotu volal generálnemu, či je to pravda. On mu to potvrdil a ubezpečil ho, že objednávka je naozaj v poriadku. Prišla z najvyšších miest. Jednalo sa o systémový krok, ktorý mal jasne odlíšiť, kto je čí. Mal to byť prvý motivačný krok, ktorý mal umožniť ľahšie prepoistenie štátnych poistencov do tej správnej poisťovne...
Začiatkom januára 1981 Nemecká katolícka tlačová skužba KNA napísala: "Slovenská metropola Bratislava stojí pod zostrenou technickou kontrolou. Vo večerných hodinách sa po niektorých uliciach pohybujú vozy vybavené špeciálnymi elektronickými prístrojmi, ktoré umožňujú odpočúvať rozhovory v domoch. Bezpečnosť chce takto vysliediť náboženské krúžky. (SIS 135) Koncom februára bol kruto zavraždený 49-ročný Přemysl Coufal, dvojnásobný inžinier, uznávaný odborník, tajný rehoľný kňaz. Koncom januára mu bola ponúknutá spolupráca s ŠTB. Na jeho tele boli viditeľné stopy po "železnej rukavici" - rozbité čelo, zlomená nosná chrupavka, deformácia pravej strany tváre, zranenia v oblasti očí, rany na celej hlave, diera v lebke za ľavým uchom. Polícia rozšírila správu o otrave plynom. Otvoril im, lebo počul klopanie podľa dohovoreného kódu. Zradca onedlho náhle zomrel. (SIS 138)
Musím sa priznať, že takto som si ho predstavoval až do jeho návštevy, ktorú som absolvoval minulý týždeň. Bol som v skupine biskupov a kňazov z košickej arcidicézy, ktorí tam prišli na pozvanie pána poslanca Jána Hudackého. Každý z poslancov môže trikrát do roka pozvať spolu okolo 100 hostí zo svojej krajiny na návštevu parlamentu. Obvykle to rozdelia na tri návštevy zhruba po 33 hostí. Ja osobne som uvažoval, či tam mám ísť, či nie. Nebol to totiž žiaden výlet. Čakala nás celá séria prednášok, zasadaní a rokovaní po 24 hodinovej ceste autobusom. Keď sme to všetko za dva dni absolvovali, znova 24 hodín v autobuse naspäť. Jednoducho galeje. Moje prvé dojmy boli také, že som ľutoval, že som sa na to dal namiesto toho, aby som sa o tom dozvedel pekne pohodlne z internetu. Na internete sú však iba informácie. To podstatné človek môže pochopiť až pri stretnutí človeka, po neverbálnej komunikácii. Teraz už neľutujem, že som tam bol...
Žije sa ľahšie, ak vieme, že je niekto, kto nám drží palce, kto nám fandí a teší sa z toho, ak sme šťastní. Kto nemá takýchto ľudí okolo seba, tomu sa žije veľmi ťažko, a ťažko sa žije aj takému, kto taký nie je. Hovorí sa, že peklo je preto peklom, lebo tam nie je dobroprajnosť, ani tá ľudská, pretože milosrdný človek v pekle nemá čo robiť, a nedočiahne tam ani tá Božia, lebo pred ňou vždy zatvoria dvere aj okná. Kto nespoznal Boha ako dobroprajného, milosrdného, ktorý sa teší z každého, čo i len najmenšieho ľudského pokroku, tak ho podľa mňa nepozná. Ľudstvu veľmi dlho trvalo, kým pochopili, že Boh je práve taký a že my, ktorí sme stvorení na jeho obraz sa mu budeme podobať najviac vtedy, ak budeme aj my dobroprajní. Podhubím pre rast tejto vlastnosti je čisté srdce plné konkrétne prežívanej lásky. Asi preto dobroprajnosti niektorí majú menej ako závisti...
Vždy ma zarazí, ak sa niekto prizná k nenávisti, najviac vtedy, ak to povie kresťan. Ak niekto, alebo niečo privedie kresťana k hnevu, je to skôr prirodzené a hovorí to buď o prirodzenej reakcii, alebo o nezvládnutej emócii. Nenávisť však nie je prirodzená reakcia. To nie je ľudská vlastnosť. Hnevať sa je ľudské, no nenávidieť je diabolské. Ľudia si veľmi často mýlia nenávisť s hnevom. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?
Určite by to bola svetová senzácia. Najlepšie tomografy sveta by bojovali o prvenstvo preskúmať takýto význačný objav. Boli by zvedaví na príčinu smrti. Veľmi pozorne by si prezerali lebku, či na nej nezanechala stopy tŕňová koruna. Skúmali by aj ruky, aby zistili, či bol Ježiš pribitý cez dlane, či cez zápästia, boli by zvedaví, či kopija, ktorou mu vojak prebodol srdce, nezanechala nejakú stopu. Chceli by vedieť, či má polámané kosti na nohách, ako to robievali odsúdeným na takúto smrť, a ako vyzerajú kosti chodidiel, ktoré boli prebodnuté klincom. Keby...
Táto otázka mi prišla včera mailom. Je to otázka, ktorá zaujímala veľa rokov aj mňa už ako malého chlapca, a veľmi dlho som hľadal odpoveď, ktorú by som považoval za dostatočnú. Nešlo mi tak ani o hlbokú teológiu, ale o pochopenie toho, či nás Boh nemohol zachrániť inak, než takýmto krvavým spôsobom. Vybral si tento spôsob preto, lebo tomu sme schopní porozumieť? Preliata krv v každom človeku vyvolá otázniky najmä vtedy, ak človek vie, že túto krv prelial niekto druhý za neho! Z knihy proroka Izaiáša som sa dozvedel, že Boh to naozaj takto "plánoval" už minimálne 500 rokov pred ukrižovaním Ježiša...
Musím povedať, že sa cítim sklamaný z toho, kam táto strana smeruje. Bélu považujem za jedného z najserióznejších politikov, ktorému podľa mňa nešlo až tak o jeho stranu, ako o spoločné dobro. Vždy vedel okolo seba zhromaždiť ľudí, ktorí stranícke záujmy dali do úzadia, aby nezabudli na to hlavné. Viem, že pre neho nebolo jednoduché udržať "na uzde" radikálne krídlo, ktoré v zjednocujúcej sa Európe neprestalo snívať svoj nereálny sen o autonómii. Zo sobotných výsledkov som sklamaný. V posledných voľbách som dokonca uvažoval nad tým, že svoj hlas dám práve SMK, práve kvôli tomu, aby som vyjadril, ako si predstavujem politickú kultúru a politickú morálku.
V lete v roku 1980 sa namiesto oslavy 1100 rokov biskupstva v Nitre, 130 rokov časopisu Cyril a Metod a 110 rokov SSV, oslavovalo 30 rokov prokomunistického združenia kňazov Pacem in terris. (SIS 128) Aj napriek všetkým spôsobom protináboženského tlaku, na levočskej púti bolo v tomto roku asi 150 000 pútnikov. Štbáci museli rok čo rok nasadzovať väčší počet špicľov. (SIS 132) Stávali sa aj udalosti, ktoré boli veľmi zaujímavé. Dr.Pavlík, ktorý bol zodpovedný za sústredenie sestričiek do "koncentračných kláštorov", prišiel v lete 1980 na liečenie na Sliač. Keď tam objavil kaplnku, kde sa mnohí chodili modliť, verejne sa vyslovil, že sa postará o jej zrušenie... Na druhý deň zomrel na infarkt. (SIS 131)
O tejto udalosti mi rozprával detský lekár, ktorý pôsobí na Luniku IX. Hovoril, že už zažil všeličo, no s najväčším prípadom reportérskeho hyenizmu sa stretol vtedy, keď na Luniku IX uhorelo matke dieťa pred jej vlastnými očami. Rozhodol som sa, že to tu opíšem, aby sa vám zábery z ľudských tragédií, kedy sa niekomu po tvári kotúľa slza, nezdali až také dojímavé, pretože sa často natáčajú za veľmi zvláštnych okolností...
Všetko to začalo tak, že niekomu tu na Luniku IX začali prekážať moje vyjadrenia sa k niektorým tunajším praktikám, a k tomu, že súhlasím s tým, aby bola od obyvateľov tohto sídliska vyžadovaná väčšia zodpovednosť. Konkrétne ide o moje súhlasné stanovisko ku kategorizácii bývania. Že vraj očierňujem sídlisko na ktorom bývam. Rozhodli sa, že vyjdú do protiútoku, a tak pozvali reportérov jednej televízie, ktorí majú radi bulvárne príspevky. Naschvál ich nebudem menovať, tento tromf si ponechám v rukáve. Samozrejme najskôr si vypočuli ohovárania a osočovania na moju adresu a napálení "spravodlivým hnevom" sa chystali za mnou, aby som sa k tomu vyjadril. A vtedy začalo ísť do tuhého...
Je zaujímavé, že sa to nemá stať po slávnostnom vstupe Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Vtedy sa tých kolien asi zohlo dosť veľa. Po dlhom čase opäť vidia niekoho vchádzať do Jeruzalema ako kráľa. Je to ten veľký prorok, ktorého predpovedal Ján, ten, ktorý uzdravil mnoho chorých, a ktorý nasýtil z pár chlebmi obrovský zástup ľudí. Ešte v živej pamäti mali to, ako po štyroch dňoch vyviedol mŕtveho Lazára z hrobu opäť živého. To už je kráľ, kto by takého nechcel! Je pravda, že okrem týchto populisticky dobre ladených krokov vyžaduje nejaké nesenie kríža a lásku k nepriateľom, ale však ho to na kráľovskom tróne prejde. Je dosť múdry na to, aby niečo také zatlačil do úzadia. Masy sa predsa nezjednocujú antireklamou...
(Údaje: Český statistický úřad) Tehdy: • mléko za necelé 2 koruny, • máslo za 10,- Kčs, • hovězí za 24 korun, • pivo za 1,40 Kčs, • kino za 6,- Kčs. Jó, to byly časy! Dnes mi to prišlo mailom, je to celkom milé, dávam to na svoju stránku pre tých, ktorí majú krátku pamäť. :-)
Mnohí sa pýtajú, ako Katolícka cirkev vníma svoje poslanie v tomto svete. Uvedomil som, že často krát sa aj samotní veriaci niekedy čudujú, prečo sa ich Cirkev vyjadruje k niečomu inému ako k obradom v kostole. Títo ľudia nechápu, že poslanie Katolíckej cirkvi je oveľa širšie. Jej úlohou je stať sa kvasom pre tento svet. Kvasom, ktorý mení cesto a dvíha ho k vyššej kvalite. Cirkev sa cíti dôverne účastná na postavení celého ľudstva. Nezáleží jej sebecky iba na dobre svojich členov. Jej evanjelizačné poslanie má oveľa širší záber...
Už niekoľko rokov si uvedomujeme, že na tomto poli nie je možné pracovať bez nejakej vízie do budúcnosti. Dožadovali sme sa od svojich nadriadených, aby nám povedali, aké sú ich plány do budúcnosti, či sa s pastoráciou Rómov počíta, a či sú známe aj konkrétne kroky. Potreba plánovania sa ukázala najviac vtedy, ak kňaza, ktorý v nejakej obci pracoval s Rómami, vystriedal kňaz, ktorý k tomu absolútne nemal vzťah. Čo jeden vybudoval, to jeho nasledovník zrúcal. Uvedomili sme si, že ak chceme, aby nejaká vízia bola, musíme sa pokúsiť najskôr vypracovať nejaký konkrétny návrh. Ponúkam tu pracovnú verziu tohto návrhu...
Niektoré recepty vznikajú z ľudskej lenivosti. Ja napríklad nerád chodím nakupovať. Možno to bude aj tým, že bývam na Luniku IX. Tu, v miestnych obchodoch sú aj bežné potraviny väčšinou predražené, a ísť kupovať každú maličkosť do mesta, na to väčšinou nie je čas ani chuť. Jednou z takých každodenných vecí je chlieb. Predtým som to riešil tak, že som kúpil viac krájaného chleba, dal som ho do mrazničky a v mikrovlnke som rozmrazil práve toľko krajcov, koľko som potreboval. Všetko sa zmenilo vtedy, keď sme spolu so súrodencami kúpili mame domácu pekáreň...
Vo februári 1978 sa Únia generálnych rehoľných predstavených v Ríme sťažovala prezidentovi G.Husákovi na nespravodlivosť voči cirkvi, hlavne na 2000 rehoľných sestier v 40 koncentrákoch. (SIS 112) Koncom mája bol vyhodený z práce učiteľ Ladislav Hajdu vyhodený: "Svoju nesprávnu ideológiu prejavoval sústavne na verejnosti účasťou na cirkevných obradoch... tým propagoval idealistický svetonázor... preto napadnutá výpoveď z práce spĺňa všetky zákonité podmienky." (SIS 116)
