Je ozaj krásny...aj keď občas bolí ....ako ten známy taliansky film, v ktorom otec dokázal vlastného synčeka chrániť a sprevádzať v koncentračnom tábore, bez toho, aby si to malý všimol, dokonca sa v závere cítil, ako víťaz....na veľkom tanku, s úsmevom na tvári...bez otca....všetko to vnímal ako jednu veľkú hru.....
Hádžem papier za papierom....Myšlienku za myšlienkou...Vety rozkladám ako lego, na súčiastky, kocky a slová pálim ako papier nad ohňom a všetky mäkčene, dľžne, čiarky a bodky zasadím do kanónu, a " boooomm ", odpálim ich, ako vždy...ako oblak dymu...ako bublinu z cigarety...ako.....
Je sobota ráno..Snáď šiesta hodina.Zobudí ma akýsi pocit. Mám ho..Músím..musím a chcem..Chcem a mám potrebu..Potrebu napísať o jednom krásnom mieste...TAK BRATISLAVA VSTAŇ, A SALUTUJ !!!alebo Petržalka ? Rozhodni sa sám......
Ty, kto si znalý, a vieš čítať medzi riadkami, tak poď, vyzývam ťa ! Holé vety,metaforické prirovnania...poď sa pasovať....červík.....
Prichádzame, a odchádzame..Niekto potichu, iný zas s veľkým buracajúcim hlukom...Zvláštne, čo všetko zakúsime, čo je nám dané...Akou skúškou prejdeme, čo nás stretne, čo sa snažíme sami nasilu uhnať....
Prichádza Jar a za ňou po poradí leto. Každá chce byť " in " v dvojdielných plavkách..Len ako sa zbaviť jemnej " vrstvy " ktorá sa usalašila na bokoch, bruchu a zadku počas zimných večerov, keď sme pozerali " neaktívne" TV a chrúmali oriešky, chipsíky, keksíky?
keď to na mňa príde, mám chuť sa schovať, čupnúť si pod dáždnik a prečkať tú vnútornú búrku učupená, ako keď čakáme pod stromom na koniec letnej búrky...
Ťažkopádne sa vlečiem do práce, nevnímajúc okolie, prebývam vo svojej fantázii...V mojom rozjímaní ma preruší mladý muž, ktorý svojimi hlučnými názormi na starších, búri celé okolie..Môže byť asi môj ročník..
Vietor vo vlasoch, túlavé boty, pocity slobody, nespútanosti, žiaľ aj samoty, príroda, vôňa vzduchu, jemnosť vetra, pôvab kvetov, kvitnúce staré stromy, kačky a labute na hladine jazera, voda v ňom..odraz kamienkov, ligotavé lúče slnka.. Taká som ja....
