Tento článok patrí trom ľuďom, ktorí mi za posledné obdobie ako sa povie vliezli pod kožu, ale tým správnym pozitívnym zmyslom....Ľuďom, ktorí majú svoje osudy, a trpké, a predsa si zachovali svoju identitu, a vedia s úsmevom, aj keď pri spomienkach sú krehkí, kráčať životom ďalej... Saške, Helenke a Miškovi....
Sú stavy, resp.,ľudia ich majú, keď sú zaslepení takou tou tzv : opičou láskou...áno, ty si taký a taký a ty, si zas taká a onaká, ale napriek tomu,obaja veľmi dobre vieme, že to nemá význam, tá tzv opičia láska vraví v nás, v srdciach, v ume, že áno, a stále je to dokola...ako na psychiatrii...hodím Ti guličku, ty ju hoď mne, a strašná to zábava, lebo gulička....tak, čítajme toto v mojich metaforických prekladoch, ale to asi snáď len ja, ale.....
Najláskavejšia, srdcom najkrajšia, najšarmantnejšia babička, tu v ľudskom svete, človek trpiaci a žijúci so smutnými úskaliami v živote, ale predsa žena, ktorá vedela rozdávať veľkými dúškami lásku, tou si bola iba Ty, srdiečko moje..Azda, s Tvojim odchodom umrela aj vo mne láska, ktorá už sa nevráti späť.
A strašne sa na Teba teším, ako Ti vyťahám uši a vystískam Ťa...dnes máš tri roky, a môj sľub, že čoskoro budeme zas spolu, veselé trio !
V diali vidieť úžasné trio...plešatec, ušatec a ...ja...mama..veselo si kráčame, a hostíme sa slov z cudzích úst, vraj sme pekné trio :)
Je takmer polnoc....ponevieram sa sem a tam, hoc by som ako sa vraví, mala spať práve vtedy, kedy spí môj anlelik, ale nedá sa...
A.......budulínek, myšička, šušoriedka, cukríček, srdiečko..... zlatíčko, ježibabka, drobuliatko.... Predchádzajúce články boli o tebe, bez teba, keď sme boli len jedno...vlastne som bola len ja....matne si pamätám holú vetu lekára: máte dievčatko ...a zrazu si tu, bruško zmizlo, krásne bruško, ktoré som tak rada hladkala, a tešila sa každému pohybu....teraz tie pohyby vidím pred sebou, na sebe, keď spolu ležíme, ako kedysi, ty na mne, akoby sme mali stále to moje bruško....a všetky tie prezývky, moje i Gizkine, schválne nenapíšem stará mama....Zrod bol krásny, rýchly, hmlistý, a vlastne, nakázala som svojmu podvedomiu, aby bol hlavne z istej stránky zabudnutý....stránky takej, kde sa meria prah bolestivosti, to si už nepamätám, pamätám si však celkom jasne Tvoj pohľad, výraz tváričky, očká a vzdialený plač.... Zbožňujem Tvoju vôňu, Tvoje malé nožky, riťulku, bruško...ušká, noštek, aj piskiakovskú pusinku, na ktorú Ťa donekonečna bozkávam, a ty sa vždy na oplátku zaškaredíš...Zbožňujem Tvoje ďasienka, pršteky, ktorými ma pevne stískaš, Tvoj malý krk, ručinky, kožičku, pupoček....celú Ťa zbožňujem Anjelik, aj keď sa pokakáš, aj keď ma cikáš.....keď si zlobivá, uplakaná
Keď sa rodí nový život, a zavrú sa za nami dvere s nápisom pôrodnica, vtedy je jedno....Vtedy je jedno, či si pani Ing, alebo si ledva vyučená priemerná žena, alebo nemáš ani základnú školu...Je jedno, či máš tučné konto, alebo v peňaženke riadny prievan, vtedy je jedno či si Rómka, alebo len klasická " bledá tvár ".....Vtedy sme všetky na jednej lodi....
ale predsa tentokrát, iná....každý rok, sa vždy v lete nerada lúčim sdvoma blízkymi, jednak je to stále pretrvávajúca spomienka na spoločné, rodinné dovolenky, na druhej strane menší strach, aby sa nič cestou nestalo..... Vidím dvoje párov očí, jedny, tie isté, farebné, aké som zdedila ja, tie sú plné obáv, druhé, čisto zelené, v nich sa márne ukrývajú slzy...vidím ich cez tú pevnú bariéru, preto radšej rýchlo zatváram dvere výťahu a pregĺgam......sú to oči, oči mojich rodičov..
Pamätám si, mala som asi sedemnásť, a keď sme s mamou upratovali tatovu skriňu s oblečením, zapáčila sa mi jeho svetlo modrá, stará, vynosená košeľa....Bola príjemná na dotyk, veľmi rada som v nej spávala, ako v nočnej košeli....Pamatám si rána, v novej detskej izbe, ktorá sálala do biela, človek si myslel, že precitol na psychiatrii, modré návliečky, a moja modrá, zdedená košeľa....Brat sa vždy zabával, lebo som ju ráno mala vyhrnutú až po bradu, a v spánku som sa škrabkala......
A či je to zlé, a či práve naopak, keď je čas rýchlejší než vy sami, predbieha vás vo dverách, na ulici, v rade na zmrzku, keď dni ubehnú ako v rýchliku, noc prehrmí, ako malá letná búrka, je tu ďalší deň, týždeň, mesiac....a tie týždne, ktoré od novembra rátam, listujem v knihe, pozorujem sa v zrkadle.......
Tento názov mala niesť ešte za starých dávnych detských čias, moja vytúžená kniha, o mojom živote, dovtedy, pokiaľ sa celý nejako nepomotal... alebo sa mi pozdáva aj ďalší názov : najkrajší Vianočný darček.......
Blíži sa obdobie, kedy najbližší, rodina, priatelia oslavujú sviatok, alebo oslavujeme udalosť v rodine....alebo....
Pre mnohých je dnešný deň výnimočný....iný ho prežíva, ako všedný deň...ďalší oslavuje, iný lyžuje...vyberie sa na prechádzku, alebo salutuje na námestí.....
Rozlúčka so Sárou, pár drobností, pobaliť ešte pár ostávajúcich vecí, check in na bratislavskom letisku, posedenie v bare, prechod kontolou, štar boeingu 737, štvor hodinový let, to všetko sa zomlelo sťaby v minúte, ako krátka rozprávka, zostrih filmu, či epióg dobrej knihy......
Naštartuj moje zmysly, chyť virtuálne do mojej ruky pero, a píš ...Od mája ani riadok, inšpirácia sa ukryla pod šaty šťastia, ktoré vychutnávam sťa exotické ovocie.....
Myslím teda som...Kto teda som ? Som myseľ? Prebývam v mozgu? Som duša? Sídlim v srdci? Prečo som sem prišla, odkiaľ pochádzam a kam pôjdem až umriem.....
Si malé dievčatko s vrkôčikmi, šatočky so sloníkmi, usmievaš sa, a ceríš dva tri zúbky, poza maminu sukňu. Dva copíky, zdobia ich lienky, zvedavý pohľad, až figliarsky. Tie iskry v očiach, " čo by som ešte také veselé vyviedla ? "
Vraví sa, teda mnohí vravia, vidieť Paríž a umrieť. .Nádherné mesto, ležiace ako vravia Francúzi v zemi, ktorá sa podobá hexagonu, čiže šesťuhoľníku, so symbolom kohúta a vlajky Francúzska, ktorá pozostáva z modrej, v strede bielej, a na pravo červenej farby...Množstvo vínnych oblastí, historických zákutí z čias kráľa Ľudovíta, alebo Napoleona Bonaparte...možno aj filozofov ako boli René Descartes, Montesquieu, Voltaire, ale aj spisovatelia Honore de Balzac, Victor Hugo, Antoine de Saint Exupéry.... Krajina slastného nápoja, šampanského, alebo vína Chardonnay, alebo aj skvostného syra Roquefort.
