Dávid Králik
Poznámka?
"Vaša Dorka dnes priniesla do školy mŕtve muchy a všakovaký iný hmyz...
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

Futbalové tímy zložené z príslušníkov rôznych rás a národností si vo štvrtok 22.10. 2009 zmerajú sily na futbalovom turnaji, ktorý sa nesie pod heslom: „Give a Chance“. Podujatie sa uskutoční v areáli bratislavskej SZŠ Harmónia (na Batkovej ulici). Hlavným organizátorom akcie je SZŠ Harmónia a vyslankyňa pre šport, toleranciu a fair – play na Slovensku Katarína Ráczová. Záštitu nad podujatím prevzalo Veľvyslanectvo USA na Slovensku a turnaj je súčasťou programu celoeurópskeho hnutia FARE (Football against racism in Europe). V rámci podujatia sa uskutoční aj diskusné forum na tému: „Šport, tolerancia, fairplay“. Okrem samotných zápasov sa v priestoroch školy uskutoční aj predajná výstava obrazov Barušky Algayerovej maliarky, postihnutej Downovým syndrómom. Cieľom turnaja, ktorý sa koná už siedmy rok, je šírenie čestnosti, tolerancie a spolupatričnosti medzi našimi deťmi. Spestrením bude paralelný futbalový turnaja (v stolovom futbale) na detskej onkológii v Bratislave. Podujatie podporuje: FARE, MÚ Dúbravka, Slovenský futbalový zväz, Klub fair play Slovenského olympijského výboru, OZ Ľudia proti rasizmu, FC Artmedia Petržalka a ďalší.

Deti na moment prekvapene zastali. Po chvíli váhania predsa len opatrne vošli do džungle...

Ak raz zažijete kvalitné milovanie na našej odpruženej plávajúcej podlahe, už nikdy nebudete chcieť inak.

...ako dieťa som mal strašne rád rozprávku, kde sa nejaké bytosti vypravili v orechovej škrupinke na Vianočný ostrov, lebo sa im nechcelo čakať celý rok na nasledujúce Vianoce. Vždy som si predstavoval, aké by to bolo, urobiť čosi podobné...

Frčím v aute do Južných Čiech, kde mám po dvoch týždňoch vyzdvihnúť naše Prďole. Chvíľami sa usmievam, ako strelený, lebo...vlastne ani neviem prečo. Možno preto, že mi v poslednom čase skrátka všetko vychádzalo a teším sa na stretnutie s nimi a cítim sa šťastný...

...len včera sa skončila moja púť so štvrtákmi a dnes...

"Dávid, zajtra je vysvedčenie. Budeme ťa aj my strihať, tak ako tvoji predošlí žiaci?" Rukou som si prešiel po vystrihanej hlave. "To asi nepôjde," vravím a keď vidím ich sklamanie, je mi jasné, že musím niečo vymyslieť :o)

Trieda prázdna (teda až na decká :o), učebnice vyzbierané...a čo teraz?

Mám v triede zopár fakt šikovných deciek. Keď na matematike zadám nejaké cvičenia, zvyčajne to stihnú dvakrát rýchlejšie, ako ostatní. Áno, dá sa im zadať nejaká ďalšia práca na hodine, lenže potom je to dosť náročné (lebo podľa správnosti by som mal ich výkony stíhať kontrolovať, čo je pri starostlivosti o zvyšok triedy niekedy temer heroický výkon :o) a tiež pre decká tak trochu demotivujúce. Veď si predstavte ten pocit. Som najlepší, preto musím vyrátať dvakrát viac príkladov, ako ostatní. No uznajte, veď je to do neba volajúca nespravodlivosť :o) A preto som včera skúsil...

"V obciach sú okrem obytných domov vybudované dôležité zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce alebo jej návštevníkom (obchodný dom, obecný úrad, škola, pošta, kultúrny dom, zdravotnícke stredisko) V každom okresnom..." Keď už Vikuškin monotónny hlas opakuje citovanú pasáž z tretiackej vlastivedy po tretíkrát, chcem ju zastaviť a povedať jej, že to je predsa hlúposť, učiť satakéto veci naspamäť. Než to však stihnem spraviť, pozrie na mňa a vraví: "Mňa vlastiveda vôbec nebaví. je to strašná nuda..."... Mno a práve vtedy sa to stalo. Kdesi v hĺbke mojej (m)učiteľskej duše sa zrodil nápad...

"Oci a môžem si aj doma spraviť komiks z nejakej povesti?" pýta sa Viki po jednom malom projektíku, ktorý som nedávno spáchal na svojej bývalej škole - ZŠ Tbiliská.

Máme za sebou prvý rok školskej reformy a po prvom pohľade prichádza i druhý... Keby sme sa prešli po školách a pýtali sa žiakov, čo sa zmenilo na vyučovaní oproti minulému roku, obávam sa, že by väčšina respondentov odpovedala, že nič. A to i napriek tomu, že papierovo školy vykazujú veľké zmeny. Chcem sa teda opýtať, prečo? Ako je možné, že po celom roku reformy žiaci, ktorí sú vlastne tým hlavným elementom výchovno-vzdelávacieho procesu, nepocítili žiadnu zmenu?

Prológ: Trmácam sa električkou a driemem, keď vtom... z hlbín sladkého spánku ma vytrhne mobil: "Dajko, prečo si si vyzliekol perinu?". "Prečo som si vyzliekol perinu?" ospalo zopakujem po Barunke a spolusediaca v električne na mňa vrhne zdesený pohľad. "No, predsa kvôli vajíčku,"odpovedám suverénne a moja suseda sa citeľne odtiahne.